Joerg Haider
VIEDEŇ – Až nečakane silný obrat rakúskych voličov doprava, ktorý v nedeľných predčasných parlamentných voľbách priniesol výrazné posilnenie oboch krajne pravicových populistických strán - slobodných (FPÖ) a Združenia za budúcnosť Rakúska (BZÖ), nespôsobila len tradičné nacionalistická a xenofóbna rétorika. Zhodujú sa na tom v prvých reakciách rakúski politológovia.
Všetci voliči týchto strán určite nie sú nacionalisti a príčiny, prečo za populistov hlasovali, sú rôznorodejšie a hlbšie, uvádzajú prvé analýzy. Poukazujú hlavne na to, že populisti výrazne bodovali medzi mladými, osobami s nízkym vzdelaním a na prekvapenie aj medzi cudzincami s rakúskym pasom.
Z mladých voličov do 30 rokov hlasovalo v nedeľu za FPÖ 33 percent a za FPÖ a BZÖ spolu až 43 percent voličov. Ešte väčší podiel tieto strany získali medzi nevyučenými robotníkmi, kde dosiahli dokonca nadpolovičnú väčšinu. "Slobodní sa vlastne stali proletárskou stranou," hovorí politológ Anton Pelinka.
Hlavnými motívmi boli pre voličov FPÖ a BZÖ boli protest a strach, uvádzajú analytici. Eva Zeglovitsová z demografického inštitútu SORA usudzuje, že zvlášť mladí chceli svojím hlasovaním protestovať proti nekonečným sporom a z toho plynúcej nečinnosti veľkých strán. Dúfali, že zmena prinesie do politiky svieži vietor. Vyjadrenia populistov k otázke cudzincov a prisťahovalcov neboli teraz rozhodujúcou motiváciou ich voličov, konštatuje Zeglovitsová.
Podľa Pelinku bol hlavným motívom strach z budúcnosti, a to predovšetkým u nevzdelaných ľudí ale aj u drobných podnikateľov. Tí sú zneistení rastom cien a inflácie a poplašnými správami z finančných trhov. Boja sa o prácu a existenciu a sú náchylnejší než ostatní k prijímaniu jednoduchých riešení. Vo svojich posolstvách voličom sa obe populistické strany prakticky nelíšia, pripomína Pelinka.
V rozpore so zažitou predstavou, že populisti majú sympatizantov predovšetkým medzi nepriateľmi prisťahovalcov, sú údaje, podľa ktorých našli výraznú podporu aj medzi cudzincami. Napríklad silná srbská komunita v Rakúsku sa cíti byť oslovená nielen útokmi proti moslimom, ale aj výpadmi populistov proti Európskej únii a USA, upozorňuje Pelinka.
Z mladých voličov do 30 rokov hlasovalo v nedeľu za FPÖ 33 percent a za FPÖ a BZÖ spolu až 43 percent voličov. Ešte väčší podiel tieto strany získali medzi nevyučenými robotníkmi, kde dosiahli dokonca nadpolovičnú väčšinu. "Slobodní sa vlastne stali proletárskou stranou," hovorí politológ Anton Pelinka.
Hlavnými motívmi boli pre voličov FPÖ a BZÖ boli protest a strach, uvádzajú analytici. Eva Zeglovitsová z demografického inštitútu SORA usudzuje, že zvlášť mladí chceli svojím hlasovaním protestovať proti nekonečným sporom a z toho plynúcej nečinnosti veľkých strán. Dúfali, že zmena prinesie do politiky svieži vietor. Vyjadrenia populistov k otázke cudzincov a prisťahovalcov neboli teraz rozhodujúcou motiváciou ich voličov, konštatuje Zeglovitsová.
Podľa Pelinku bol hlavným motívom strach z budúcnosti, a to predovšetkým u nevzdelaných ľudí ale aj u drobných podnikateľov. Tí sú zneistení rastom cien a inflácie a poplašnými správami z finančných trhov. Boja sa o prácu a existenciu a sú náchylnejší než ostatní k prijímaniu jednoduchých riešení. Vo svojich posolstvách voličom sa obe populistické strany prakticky nelíšia, pripomína Pelinka.
V rozpore so zažitou predstavou, že populisti majú sympatizantov predovšetkým medzi nepriateľmi prisťahovalcov, sú údaje, podľa ktorých našli výraznú podporu aj medzi cudzincami. Napríklad silná srbská komunita v Rakúsku sa cíti byť oslovená nielen útokmi proti moslimom, ale aj výpadmi populistov proti Európskej únii a USA, upozorňuje Pelinka.
