BRUSEL - Pondelňajší videosummit EÚ - Čína znamenal prvé oficiálne rozhovory medzi Bruselom a Pekingom po tom, ako Únia vzniesla obvinenia naznačujúce, že čínska strana má na svedomí šírenie dezinformácií o pandémii nového koronavírusu.
V poradí 22. bilaterálne rokovania, na ktorých sa zúčastnili šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady Charles Michel, čínsky prezident Si Ťin-pching a predseda čínskej vlády Li Kche-čchiang, mali znížiť napätie medzi oboma stranami. Debaty sa týkali bilaterálnych vzťahov, regionálnych a medzinárodných otázok, choroby Covid-19 a hospodárskeho oživenia.
Michel po skončení summitu uviedol, že Brusel a Peking musia spoločne pracovať na globálnych výzvach, akými sú klimatické zmeny, trvalo udržateľný rozvoj či nákaza Covid-19. "Zároveň však musíme uznať, že nemáme spoločné rovnaké hodnoty, politické systémy ani prístup k multilateralizmu. Budeme konať jasne a sebavedome a dôrazne brániť záujmy EÚ, pevne zakotvené na našich hodnotách," vyhlásil.
Von der Leyenová dodala, že koronakríza, ako aj množstvo bilaterálnych a multilaterálnych problémov naznačili, že partnerstvo medzi EÚ a Čínou je rozhodujúce, či už ide o obchod, klímu, technológie a obranu multilateralizmu. Ako však upozornila, ak sa vzájomné vzťahy majú ďalej rozvíjať, musia byť viac založené na pravidlách a reciprocite a zaistení rovnakých podmienok pre všetkých.
Obe strany prebrali dôležitosť digitálneho sektora pre hospodárstvo
Európska komisia už pred summitom upozornila, že Peking vyvíjal tlak na krajiny EÚ cez sociálne médiá, čo sa týkalo aj šírenia nepravdivých informácií o tom, že Únia nezvládla riadenie koronakrízy a pomáhať musela Čína. Peking tieto obvinenia odmietol. Nezhody medzi oboma stranami však boli už aj pred koronakrízou, najmä čo sa týka pokroku rokovaní o veľkej obchodnej a investičnej dohode, kde Brusel obviňuje Čínu z protekcionizmu a z nedodržiavania záväzkov z minuloročného summitu.
Pondelňajšie rokovania opätovne poukázali na "asymetrický" prístup Európanov na čínsky trh. Únia žiada "naliehavý pokrok", najmä pokiaľ ide o štátne podniky a transparentnosť štátnych dotácií v Číne a pravidlá pre zahraničných investorov týkajúce sa nútených transferov moderných technológií. Únia zdôraznila, že Čína sa musí zapojiť do budúcich rokovaní o priemyselných dotáciách v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a zaujať postoj k nadmerným výrobným kapacitám v odvetviach, ako je oceliarstvo.
Obe strany prebrali dôležitosť digitálneho sektora pre hospodárstvo, pričom EÚ upozornila, že vývoj digitálnych technológií musí ísť ruka v ruke s dodržiavaním základných práv a ochranou údajov. V tejto oblasti EÚ pripomenula aj nevyriešené otázky týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti a šírenia dezinformácií.
Hovorili o klimatických zmenách
Veľká časť debát sa týkala klimatických zmien. Čína je partnerom EÚ v rámci Parížskej dohody, podľa EÚ sa však musí zaviazať k ambicióznejším domácim opatreniam na zníženie skleníkových emisií a čo najskôr si stanoviť cieľ klimatickej neutrality. V reakcii na Covid-19 EÚ zdôraznila spoločnú zodpovednosť za účasť na globálnom úsilí pre zastavenie šírenia vírusu, podporu výskumu v oblasti liečby a vakcín. Peking vyzvala, aby uľahčil návrat obyvateľov EÚ nachádzajúcich sa v Číne.
Pokiaľ ide o situáciu v Hongkongu, EÚ opätovne vyjadrila obavy z krokov, ktoré Čína prijala s cieľom zaviesť nové právne predpisy o národnej bezpečnosti. Lídri EÚ upozornili, že to nie je v súlade s medzinárodnými záväzkami Číny. Únia sa obáva, že táto politika môže ohroziť poloautonómny štatút tohto územia a postavenie Hongkongu ako globálneho finančného centra.
V neposlednom rade lídri EÚ tlmočili obavy Európanov ohľadom zhoršujúcej sa situácie v oblasti ľudských práv a obmedzenia základných slobôd, čo sa týka aj zaobchádzania s etnickými menšinami v Sin-ťiangu a Tibete, s aktivistami v oblasti ochrany ľudských práv či s čínskymi občanmi, ktorí "zmizli" po tom, ako sa kriticky vyjadrili o štátnych opatreniach pri riešení koronakrízy.
