WASHINGTON - Svetu hrozí, že upadne do krízy ako v 30. rokoch 20. storočia, keď sa štáty neprestanú hašteriť a nezačnú intenzívne spolupracovať na vyriešení prehlbujúcej sa krízy Európskej únie, varovala šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová. Zároveň pripomenula, že kríza v prvej polovici minulého storočia vyústila v II. svetovú vojnu. Ak by sa teda história opakovala, nie je vojnový konflikt vylúčený.
Ak sa medzinárodné spoločenstvo nedohodne na spolupráci, dôjde k oslabeniu ekonomík, ku vzniku ochranárstva a izolácii jednotlivých krajín. Legardeová to uviedla počas návštevy Spojených štátov. "Presne k tomuto došlo v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia a to, čo potom nasledovalo, nie je niečo, na čo by sme sa mohli tešiť," citoval riaditeľku MMF anglický denník Guardian.
Niekdajšia ministerka financií Francúzska svoje doteraz najsilnejšie varovanie ohľadom hrozivého stavu svetovej ekonomiky predniesla vo chvíli, keď sa vyostruje obchodná vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou a súčasne sa pritvrdili útoky francúzskej politickej reprezentácie na Veľkú Britániu, napísal vo svojom piatkovom vydaní denník Financial Times.
Lagardeová bola nútená znížiť predpovede MMF ohľadom globálneho ekonomického rastu na budúci rok a vyvíja tlak na krajiny mimo eurozóny, vrátane Británie, aby hrali podstatnejšieuúlohu pri riešení krízy v eurozóne.
Podľa plánu Medzinárodného menového fondu, schváleného minulý týždeň na bruselskom summite, majú európske krajiny prispieť celkovou sumou 200 miliárd eur. Vonkajší svet má podľa neho tiež prispieť. Peking to ale zatiaľ odmieta a tvrdí, že Európa si musí vyriešiť svoje problémy sama.
"Nie je jediná ekonomika na svete, ktorá nebude postihnutá krízou. Tá nielen vzniká, ale priamo eskaluje. Nie je to kríza, ktorú môže vyriešiť len skupina krajín. Dúfajme, že ju vyriešia všetky krajiny, všetky regióny a budú konať spoločne," vyhlásila Lagardeová s tým, že kríza v eurozóne je tak obrovská a má tak veľké dôsledky na zvyšok sveta, že ju európske vlády samy nevyriešia. Súčasne vyzvala Veľkú Britániu, aby opustila svoje izolacionistické postoje a zapojila sa do spoločnej európskej snahy o zastavenie ekonomickej krízy.
Na britskú hospodársku politiku zatiaľ zaútočili francúzsky minister financií Francois Baroin aj guvernér francúzskej národnej banky Christian Noyer. Francúzsku hrozí zníženie ratingu a Noyer vyjadril názor, že by najprv mali znížiť rating Británii. Baroin zosmiešňoval Británii vo francúzskom parlamente.
"Veľká Británia je vo veľmi ťažkej hospodárskej situácii. Deficit má skoro na hranici Grécka a zadlženosť podobnú ako Francúzsko. Je u nej ďaleko vyššia hrozba inflácie a predpoveď hospodárskeho rastu je silne pod priemerom eurozóny. V takejto situácii urobila Británia rozhodnutím nepristúpiť k zmenám Lisabonskej zmluvy a len prihliadať európskej snahe o zastavenie krízy naozaj odvážny krok," citoval Noyera denník Guardian.
