BRATISLAVA - Zoznam dvojjazyčných obcí vydaných nariadením vlády z 19. decembra je neplatný, tvrdí podpredseda Slovenskej národnej strany (SNS) Rafael Rafaj.
Keďže starý zoznam z roku 1999 prestal podľa Rafaja platiť tohtoročnou novelou zákona o používaní jazykov menšín, je za tohto právneho stavu neplatné až do roku 2021 aj samotné používanie dvojjazyčných názvov. "SNS preto očakáva odstránenie tabúľ v iných jazykoch označujúcich názov 655 slovenských miest a obcí," konštatuje Rafaj.
Národniari tvrdia, označenie dvojjazyčných názvov obcí nemá právnu oporu a je nevykonateľné, pretože výkonom rozhodnutia došlo k právnemu rozporu s novelizovaným znením zákona o používaní jazykov menšín. "Preto neplatné nariadenie vlády aj výkon podľa neho pri úprave dvojjazyčných názvov samotnými obcami bude po 1. januári 2012 nezákonný," tvrdí Rafaj.
Podľa nového znenia zákona sa zoznam dvojjazyčných obcí od 1. júla 2011 zrušil, no používanie dvojjazyčných názvov ním nezaniklo. V novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín sa píše, že obce zaradené do 1. júla v zozname môžu naďalej požívať výhody, ktoré im prináležali. Novelu schválil parlament v máji.
Podľa novely síce kvórum kleslo na 15 percent, ale pridať obec do menšinového zoznamu bude možné až keď podiel menšinového obyvateľstva nad touto hranicou potvrdia dve po sebe nasledujúce sčítania ľudu, ktorých výsledky budú zverejnené po júli 2011. Na vyradenie obce zo zoznamu je potrebné, aby podiel menšín klesol pod 15 percent až v troch po sebe nasledujúcich sčítaniach. Znamená to, že obce môžu do zoznamu dvojjazyčných pribudnúť od roku 2021, vyškrtnuté môžu byť najskôr v roku 2031.
Vláda 19. decembra schválila zoznam obcí, ktoré majú okrem slovenčiny označenie názvu obce či označenie na budovách orgánov verejnej správy, uvedené aj v jazykoch národnostných menšín. Podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel predložením nariadenia vlády reagoval na stav, ktorý vznikol po zrušení zákona o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín.
Ten obsahoval vo svojej prílohe zoznam označení obcí v jazykoch národnostných menšín, no od 1. júla tohto roka neplatí. Do zoznamu je zaradených 655 miest a obcí, v ktorých žijú príslušníci piatich národnostných menšín. Ide o maďarskú, rusínsku, rómsku, nemeckú a ukrajinskú menšinu.
Materiál na rokovaní vlády nepodporil minister vnútra Daniel Lipšic. Podľa Lipšica "je to právny problém, pretože súčasný zákon neumožňuje prijímať nariadenie vlády, ktoré sa týka dvojjazyčných obcí, ktoré majú 20 percent menšinových obyvateľov, len 15 percent a to až v roku 2021". Narážal na zmienenú novelu zákona o jazykoch menšín.
