Ilustračné foto
BANSKÁ BYSTRICA - Časť medveďov vo Vysokých Tatrách sa zatiaľ neuložila na zimný spánok. Najväčším slovenským šelmám chýbajú nižšie teploty a snehová prikrývka.
Prechodné obdobie ešte využívajú na doplnenie tukových zásob, povedal zoológ Štátnych lesov TANAP-u Jozef Hybler. Podobná situácia panuje aj na poľskej strane Vysokých Tatier. Naopak, väčšina medveďov v Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre podľa pozorovaní už na zimný spánok zaľahla.
"Spia iba jedince, ktoré sú naozaj vo vysokej nadmorskej výške, u ostatných ešte stále pozorujeme pohyb," povedal Hybler. V lesoch medvede požierajú zvyšky rastlinnej potravy a priživujú sa aj v krmelcoch pre jeleniu zver. Kŕmiace sa šelmy pozorovali v uplynulých dňoch aj na poľskej strane Vysokých Tatier. "Na záhradách požierajú jablká zo stromov, kŕmia sa jarabinami," povedal dnes Filip Ziemba z poľského Tatranského národného parku.
Zimy v najvyšších slovenských aj poľských horách sú čoraz kratšie a miernejšie. Potvrdzujú to okrem iného aj výsledky výskumu vrstvy ľadu na tatranskom jazere Morské oko na poľskej strane pohoria. Jazero ešte v rokoch 1971 až 1982 zamŕzalo priemerne 20. novembra, v rokoch 1995 až 2007 to bolo až 5. decembra. Ľad sa skôr aj roztopí a je výrazne tenší.
Väčšina medveďov v Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre naopak už spí. "Zaľahli presne ako mali od Martina do Kataríny. Aktívne sú už iba mladé, neskúsené zvieratá," povedal Miroslav Saniga, zoológ Ústavu ekológie lesa v Starých Horách, ktorý pravidelne sleduje osem brlohov. Pre chlpáčov bolo podľa neho v uplynulých dvoch týždňoch pomerne dobré počasie. Zvieratám vyhovuje sucho, optimálna je dlhá zima s dostatkom snehu a teploty pod bodom mrazu. Vadí im naopak vlhko. Pokiaľ im do úkrytu zateká, zobudia sa aj uprostred zimy.
Pri nepriaznivom počasí niektoré medvede podľa zoológov nemusia zaľahnúť na zimný spánok vôbec. Záleží aj od toho, či si napríklad mladé zviera nájde po opustení matky svoje nové teritórium a vhodný brloh.
Populácia medveďov na Slovensku podľa Hyblera rastie. Najkritickejšia bola v 20. rokoch minulého storočia, keď v krajine prežívalo posledných asi dvadsať jedincov na severovýchodnom Slovensku. V súčasnosti sa hranica výskytu medveďa posunula na juh až k hraniciam s Maďarskom. Na východnom Slovensku napríklad dosiahla až takmer po Košice.
O počty medveďov na Slovensku sa ochrancovia prírody s poľovníkmi a lesníkmi dlhodobo sporia. Kým ochranári tvrdia, že medvede treba chrániť, lesníci oponujú, že sú premnožené, a je potrebné ich počet regulovať aj odstrelom.
Odhadom žije na slovenskom území od 500 do 900 týchto zvierat. Presnejšie čísla by mal poskytnúť projekt sčítavania medveďov v hodnote 2,1 milióna eur (63,26 milióna Sk), ktorý vypracovala Štátna ochrana prírody.
"Spia iba jedince, ktoré sú naozaj vo vysokej nadmorskej výške, u ostatných ešte stále pozorujeme pohyb," povedal Hybler. V lesoch medvede požierajú zvyšky rastlinnej potravy a priživujú sa aj v krmelcoch pre jeleniu zver. Kŕmiace sa šelmy pozorovali v uplynulých dňoch aj na poľskej strane Vysokých Tatier. "Na záhradách požierajú jablká zo stromov, kŕmia sa jarabinami," povedal dnes Filip Ziemba z poľského Tatranského národného parku.
Zimy v najvyšších slovenských aj poľských horách sú čoraz kratšie a miernejšie. Potvrdzujú to okrem iného aj výsledky výskumu vrstvy ľadu na tatranskom jazere Morské oko na poľskej strane pohoria. Jazero ešte v rokoch 1971 až 1982 zamŕzalo priemerne 20. novembra, v rokoch 1995 až 2007 to bolo až 5. decembra. Ľad sa skôr aj roztopí a je výrazne tenší.
Väčšina medveďov v Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre naopak už spí. "Zaľahli presne ako mali od Martina do Kataríny. Aktívne sú už iba mladé, neskúsené zvieratá," povedal Miroslav Saniga, zoológ Ústavu ekológie lesa v Starých Horách, ktorý pravidelne sleduje osem brlohov. Pre chlpáčov bolo podľa neho v uplynulých dvoch týždňoch pomerne dobré počasie. Zvieratám vyhovuje sucho, optimálna je dlhá zima s dostatkom snehu a teploty pod bodom mrazu. Vadí im naopak vlhko. Pokiaľ im do úkrytu zateká, zobudia sa aj uprostred zimy.
Pri nepriaznivom počasí niektoré medvede podľa zoológov nemusia zaľahnúť na zimný spánok vôbec. Záleží aj od toho, či si napríklad mladé zviera nájde po opustení matky svoje nové teritórium a vhodný brloh.
Populácia medveďov na Slovensku podľa Hyblera rastie. Najkritickejšia bola v 20. rokoch minulého storočia, keď v krajine prežívalo posledných asi dvadsať jedincov na severovýchodnom Slovensku. V súčasnosti sa hranica výskytu medveďa posunula na juh až k hraniciam s Maďarskom. Na východnom Slovensku napríklad dosiahla až takmer po Košice.
O počty medveďov na Slovensku sa ochrancovia prírody s poľovníkmi a lesníkmi dlhodobo sporia. Kým ochranári tvrdia, že medvede treba chrániť, lesníci oponujú, že sú premnožené, a je potrebné ich počet regulovať aj odstrelom.
Odhadom žije na slovenskom území od 500 do 900 týchto zvierat. Presnejšie čísla by mal poskytnúť projekt sčítavania medveďov v hodnote 2,1 milióna eur (63,26 milióna Sk), ktorý vypracovala Štátna ochrana prírody.
