BRATISLAVA – Riaditeľ Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) František Blanárik dnes vylúčil vedomé donášanie, či vedomú spoluprácu s vojenskou kontrarozviedkou. "Nie som dôverník, ani som nebol dôverník.
Funkcia dôverník rezident ani neexistuje,“ povedal dnes Blanárik pred novinármi po tom, ako sa zúčastnil na rokovaní parlamentného výboru pre kontrolu činnosti NBÚ. Podľa neho rezidenti boli vysoko vyškolení a erudovaní pracovníci. Upozornil tiež, že sa nikdy nerobilo riadenie dvoch dôverníkov.
"V 99 percentách spisov sú vety, že ochotne spolupracovali, zúčastňovali sa, chodili,“ vyhlásil. Blanárik medializované informácie, ktoré údajne pochádzajú zo spisu, ktorý na neho viedla vojenská kontrarozviedka v 70-tych rokoch 20. storočia, označil za nedôveryhodné.
"Nie je vierohodný. Neviem ako ste ho získali, kde ste ho získali. Sú to povymýšľané veci, ktoré nesúhlasia časovo ani administratívne,“ zdôraznil. Zároveň uviedol, že na detektore lži sa ho na údajnú spoluprácu s kontrarozviedkou Blanárik priznal, že krátko pôsobil v spravodajskom inštitúte Spravodajskej správy Generálneho štábu.
Nastúpil tam 1. septembra 1980, ale o jeden a pol mesiaca si dal žiadosť o preloženie. "Nebol som pre nich zaujímavý, takže až do preloženia na okruh som robil vrátnika v danej budove. Z toho vyplýva ako som si prehlboval rozvedné a kontrarozvedné znalosti,“ povedal Blanárik.
Zároveň poprel, že by mal donášať na svojho kolegu v Leviciach. Členovia výboru dnes na rokovanie nepustili poslanca Jozefa Šimka. Ten si chcel ako šéf výboru na kontrolu vojenského spravodajstva vypočuť Blanárikove argumenty. "Koalícia rozhoduje, robí si čo chce. Nie je to seriózne,“ uviedol Šimko. Blanárik bol počas bývalého režimu profesionálnym vojakom.
Podľa archívnych spisov v 70-tych rokoch začal spolupracovať s vojenskou kontrarozviedkou ako dôverník. V jeho zväzku sa podľa medializovaných informácií údajne naznačuje, že mohlo ísť o vedomú spoluprácu. Ako dôverník dosahoval dobré výsledky a ochotne odovzdával poznatky charakterizujúce morálno-politicky stav cvičiacich jednotiek.
V roku 1980 absolvoval Blanárik niekoľkomesačné školenie v spravodajskom inštitúte Spravodajskej správy Generálneho štábu, kde získal odborné vedomosti o práci v rozviedke aj kontrarozviedke. Od roku 1981 pracoval na vojenskom útvare v Leviciach. Práve tam ho údajne tajná služba nasadila na jeho kamaráta Ladislava B., ktorého kontrarozviedka podozrievala, že tajne ubytoval rodinu zo západného Nemecka.
Blanárik to podľa dokumentov zistil a potvrdil. Na základe poznatkov od Blanárika zbavili Ladislava B. funkcie a z Levíc ho prevelili do Martina. Blanárik sa riaditeľom NBÚ stal po nástupe vlády Roberta Fica. V apríli 2006 získal previerku s najvyšším stupňom - prísne tajné. Na základe toho sa môže oboznamovať s utajenými skutočnosťami, preto ho vtedajší minister obrany vymenoval za vojenského pridelenca na Ukrajine.
Vedomí spolupracovníci komunistických tajných služieb však takúto previerku dostať nemôžu. NBÚ má chrániť utajované skutočnosti pred ľuďmi, ktorí nie sú bezpečnostne spoľahliví. Za takých považuje zákon vedomých spolupracovníkov tajných služieb bývalého režimu. Blanárik podľa Fica vraj prešiel aj cez detektor lži, na ktorom údajne presvedčivo odpovedal aj na otázky, ktoré vyšli na povrch. "Detektor lži sa nedá tak ľahko oklamať. Nemám dôvod spochybňovať jeho previerky.
