BRNO - Doteraz najväčší záblesk gama žiarenia, ktorý prešiel slnečnou sústavou vlani v októbri a detekovalo ho mnoho kozmických sond, pozorovala aj najmenšia astrofyzikálna družica GRBAlpha z Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Malá družica vďaka svojim vlastnostiam rozšírila zistenie veľkých kozmických misií.
"Kým prístroje na veľkých družiciach NASA, ako je napríklad Fermiho gama observatórium, boli extrémnou jasnosťou tohto zdroja zahltené a neboli schopné zmerať jeho maximálnu jasnosť, GRBAlpha so svojím relatívne malým a technicky inovatívnym detektorom dokázala zmerať jasnosť vzplanutia aj v jeho maxime a prispela tak k výskumu tohto mimoriadneho javu," uviedol Jakub Řípa, hlavný autor článku prezentujúceho výsledky v časopise Astronomy and Astrophysics. Keď mu zavolali z NASA, bol spočiatku skeptický, no krátko nato svoj názor zmenil. "Satelity NASA práve zachytili niečo, čo vyzeralo ako najjasnejší gama záblesk, aký sme kedy videli. Bol taký jasný, že úplne oslnil detektory kozmickej lode NASA," oznámil mu pracovník agentúry.
Prekvapení zostali aj tvorcovia satelitu
Řípa si nemyslel, že GRBAlpha, experimentálny cubesat (typ miniaturizovaného satelitu pre vesmírny výskum) postavený s malým rozpočtom tímom maďarských, slovenských a českých astronómov, mohol urobiť niečo lepšie ako tieto misie. Satelit, ktorý bol vypustený v marci 2021, mal v skutočnosti len nedávno možnosť zhromažďovať údaje 24 hodín denne, sedem dní v týždni. "Náš satelit prechádzal radiačnými pásmi okolo severného pólu v čase výbuchu. Keď som sa pozrel na údaje, najprv som si neuvedomil, že veľký hrbolček v krivke svetla bol gama záblesk," uviedol Řípa pre Space.com.
Záblesky gama žiarenia vznikajú pri zrážkach neutrónových hviezd alebo pri gravitačnom zrútení veľmi hmotných, rýchlo rotujúcich hviezd. Pre astrofyzikov predstavujú možnosť, ako objasniť a preukázať množstvo fyzikálnych javov. Nové poznatky o výbuchu, ktorý bol natoľko výnimočný, že si vyslúžil označenie najjasnejší výbuch všetkých čias, prezentovali odborníci na zasadnutí Divízie astrofyziky vysokých energií Americkej astronomickej spoločnosti. Koná sa v týchto dňoch na Havaji. "GRBAlpha sa zapísala do histórie astronómie, keď ukázala, že aj malé družice môžu zaistiť významné pozorovania a účinne dopĺňať prácu veľkých kozmických misií," povedal spoluautor článku Filip Münz.
Minidružica, ktorá 22. marca 2023 oslávila dva roky úspešnej prevádzky na obežnej dráhe, je výsledkom spolupráce maďarských, českých, slovenských a japonských vedcov. "Doteraz zaznamenala 42 udalostí, z toho 27 gama zábleskov, 12 slnečných erupcií, dva záblesky z magnetarov a jednu erupciu röntgenovej dvojhviezdy," doplnila študentka astronómie a spoluautorka článku Marianna Dafčíková, ktorá sa podieľa na prevádzke a analýze dát z družice.
Podobné nanodružice vyvíjajú aj ďalšie krajiny a inštitúcie, ale GRBAlpha je prvou svojho druhu a otvára cestu ďalším projektom, zdôraznil Norbert Werner, vedúci brnenskej výskumnej skupiny. Záblesk označovaný ako GRB 221009A sa šíril približne 1,9 miliardy rokov, než dorazil na Zem. Astronómovia sa domnievajú, že záblesky pochádzajú z rodiacej sa čiernej diery, ktorá vznikla, keď sa jadro masívnej hviezdy zrútilo pod vlastnou váhou. Ako čierna diera rýchlo pohlcovala okolitú hmotu, vypúšťala gejzíry obsahujúce častice urýchlené až takmer na rýchlosť svetla. Tie sa potom stali zdrojom röntgenového a gama žiarenia.
