BRUSEL - Ministri zahraničných vecí 28 členských krajín NATO sa dnes stretli v Bruseli na prvej konferencii tohto druhu od septembrového summitu aliancie. Zhodnotia situáciu na východe Ukrajiny a v Afganistane, ako aj plnenie odporúčaní summitu o vytvorení síl rýchlej reakcie.
Spojenci sa zamerajú na bezpečnostnú situáciu na východnom krídle aliancie. Ide o krajiny, ktoré sú v tesnom susedstve Ruska a ktoré po tom, ako začalo Rusko vplývať na dianie na Ukrajine, majú obavy o svoju bezpečnosť a preto sa snažia o posilnenie vojenskej prítomnosti aliancie na svojom území.
Summit NATO vo Walese vyústil do prijatia Akčného plánu pripravenosti, ktorý predvída aj vytvorenie síl rýchleho nasadenia, schopných zakročiť do dvoch až troch dní kdekoľvek bude treba. Tieto jednotky by mali začať fungovať od roku 2016, dovtedy chce mať aliancia v Európe tzv. dočasné sily rýchleho nasadenia, schopné intervenovať do piatich až šiestich dní.
Program bruselskej konferencie zahŕňa i rokovanie na úrovni Rada NATO - Ukrajina, kde je očakávaný ukrajinský šéf diplomacie Pavlo Klimkin a rokovania s afganským prezidentom a premiérom venované novému formátu prítomnosti jednotiek NATO v Afganistane od roku 2015 pod názvom "Rozhodná misia". Pôjde o nebojovú misiu, zameranú na výcvik a odbornú prípravu afganských bezpečnostných síl.
Vzťahy NATO s Ruskom, ktoré sú od januára 2014 zmrazené na dialóg na úrovni veľvyslancov, budú predmetom neformálnej diskusie diplomatov počas pracovnej večere. Aliancia oznámila, že sa nechystá nijaké vyhlásenie alebo prijatie stanoviska voči Rusku.
Na konferencii sa okrem diplomatov NATO zúčastní aj vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová a osobitný zástupca generálneho tajomníka OSN pre Afganistan Nicholas Haysom.
