MARTIN - Slovenská národná knižnica (SNK) znovuobjavuje ďalšiu zaujímavú osobnosť, ktorá je dôkazom, že nie iba básnici menili osud národa. Daniel Gabriel Lichard je málo známy prvý slovenský profesionálny novinár, osvetár a zakladateľ slovenskej odbornej terminológie, ktorý sa narodil 17. januára 1812 v Slovenskej Ľupči.
Otcova fara bola preňho žriedlom poznania. Už v jeho knižnici si krátil čas pri liečbe zlomenej nohy, kvôli ktorej sa nemohol naháňať po medziach s kamarátmi. Neskôr sa z jeho záľuby v čítaní stal nástroj na celoživotné vzdelávanie. Aj vzťah k hospodárstvu získal od otca, Daniela Licharda staršieho, s ktorým sa staral o ovocné stromy. Oba záujmy po celý život spájal, keď do domácich knižníc v slovenských rodinách prinášal učebnice, noviny pre hospodárov a kalendáre s ľudovýchovnou tematikou podpísané svojím menom.
Najbizarnejšie vynálezy, ktoré chceli zmeniť ľudstvo: Elektrošokové chudnutie pre ženy
Brána jazykov otvorená
Prvým poznatkom sa priučil v materinskej reči v ľudovej škole ešte v rodisku, aby v zmysle Komenského „koľko jazykov vieš, …“ pokračoval v štúdiu v jazyku maďarskom a nemeckom v Rimavskej Sobote (1821 – 23) a Kežmarku (1823 – 28). Podľa otcovho vzoru (zomrel počas Danielovho pobytu v Kežmarku), Daniel Gabriel na evanjelickom lýceu v Bratislave síce používal latinskú formu mena s príponou – us (Lichardus), ale už tu sa naplno prejavil aj jeho interes o veci národné. Spolu s konškolákmi Karolom Štúrom (starší brat Ľudovíta Štúra) a Samom Chalupkom založili samovzdelávací študentský spolok Spoločnosť Českoslovanská, v ktorej mali študenti svoj materinský jazyk rozvíjať. Tu, na rozdiel od ostatných budúcich štúrovcov, vo svojich prácach prezentoval najmä prírodné vedy a ich racionálne poznatky. Aj neskôr s romanticky orientovanými básnikmi polemizoval napríklad o jazyku (po revolúcii 1848 – 49 zastával staroslovanský jazyk J. Kollára), ale hodnoty a ciele mali vždy spoločné.
Po úspešnom absolvovaní teológie v Bratislave získal Lichard miesto vychovávateľa u tunajšieho obchodníka Adama Jurenáka. S jeho rodinou cestoval po Taliansku, zdokonalil sa v taliančine a po návrate vydal latinskú učebnicu talianskeho jazyka. Ako dobrý hospodár zisk z predaja učebnice Gramatica linguae Italicae investoval do štúdia na viedenskej teologickej fakulte (1834 – 37).
Služ tež vlasti skutkom, slovom
Slovám z vlastnej básne Píseň hlásnika z Miloslavíc (1837, almanach Hronka) vyhovel Daniel G. Lichard hneď po ukončení štúdií a kaplánke u národovca Pavla Jozeffyho. Stal sa farárom v Ochtinej, kde rozvíjal od otca získané vedomosti o štepení ovocných stromov.
Roku 1838 vymenil kazateľnicu za katedru a začal vyučovať prírodné vedy na gymnáziu v Banskej Štiavnici. S akým úspechom žiakom po maďarsky vysvetľoval prírodopis a matematiku svedčia vysvedčenia Andreja Braxatorisa (Sládkoviča), Daniela Maróthyho alebo Alexandra Petroviča (neskôr známy pod preudonymom Šándor Petȍfi), ale aj učebnica Mathematikai elȍcsarnok (vydaná r. 1842 u K. Wiganda v Bratislave).
Kariéry učiteľa sa Daniel Gabriel vzdal pre tuberkulózou podlomené zdravie. Krátko pôsobil opäť ako farár v Skalici (1844 – 46). Tu vydal kázeň Řeč oltární (1845) a náboženskú príručku Kratičký obsah učení kresťanského (1846). Aj toto miesto však zo zdravotných dôvodov (S. H. Vajanský a iní uvažovali skôr o hypochondrii) opustil. O veci náboženstva sa ale zaujímal naďalej. Roku 1847 na konvente v Novom Meste nad Váhom spolu s J. M. Hurbanom vystúpil proti spojeniu slovenských evanjelikov a maďarských kalvínov, ktoré presadzoval gróf Zai. Chatrné zdravie mu zabránilo v osobnej účasti na Slovenskom povstaní 1848 – 49, štúrovský národný program ale podporoval. Po revolúcii sa stal členom vyslanectva k panovníkovi, ktoré cisárovi odovzdalo Slovenský Prestolný prosbopis.
Vďaka pozitívnemu postoju k cisárskej Viedni D. G. Lichard získal v roku 1849 miesto v provládnych Slovenských novinách vo Viedni, kde si založil rodinu s Kristínou Vrchovskou. Z troch detí (2 synovia a dcéra) tradícia novinárska a spisovateľská pokračovala po meči či pere iba cez ich syna Milana, novinára a hudobného skladateľa, ktorý zhudobnil 75 ľudových piesní (Slovenský spevníček, 1912). Napriek štúrovskej filozofii, že rodina zamedzí mužovi vykonať veľké veci v prospech národa, Lichard ešte veľké veci vykonal.
Učil, ako cudziu vedomosť ku svojmu prospechu obrátiť
Chorľavý Lichard kázal a vzdelával ďalej – len zmenil spôsob výuky. Ovečky a žiaci síce stratili pastiera a mentora, ktorý sa vyjadroval presnou terminológiou, ale slovenskí čitatelia získali svojho prvého profesionálneho novinára, ktorý horlivo šíril osvetu až do konca svojho života (17. novembra 1882 v Skalici).
Po prvom pokuse o vydávanie Novín pre hospodárstvo, remeslo a domáci život (26 čísiel vyšlo ešte počas revolúcie od 5. apríla 1848 do 27. septembra 1848), v ktorých uverejňoval svoje články o poľnohospodárstve, ovocinárstve i ľudových sporiteľniach, rozvinul tieto i ďalšie témy pri redakcii Slovenských novín vo Viedni (1849 – 1861, od 1850 vychádzali v staroslovančine).
Neskôr vydával i vlastné ľudovýchovné noviny a kalendáre, vždy sa ale pridŕžal pravidla o rozumnom hospodárovi, ktorý má „dobré príklady hospodárenia nasledovať, a svoju vedomosť čítaním užitočných spisov hospodárskych rozmnožovať“ (in Malý gazda, 1867, s. 2). Veril v „rozumnosť, ktorá nespolieha sa na obyčajné výhovorky: „tak robili dedovia i otcovia naši, zostaňme i my pri tom“, ale ktorá okrem vlastnej skúsenosti i cudzú vedomosť ku svojmu prospechu obracia“ (in Malý gazda, 1867, s. 2).
Aby aj cudzie vedomosti boli pre ľud zrozumiteľné, odborné termíny Lichard vysvetľoval ako pedagóg. Sám o tom napísal: „Kde by sme sa učenejším slovám vonkoncom vyhnúť nemohli: tam vysvetlenia neznámeho pochopu, aspoň v podobe obšírneho podania podáme.“ (Slovo k úvodu, in: Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život, 1848, č. 1, s. 1). Práve vďaka zrozumiteľnému podaniu boli jeho články i knihy u čitateľov mimoriadne obľúbené. Pozrite sa, aké knihy v 19. storočí nechýbali vo väčšine slovenských domácich knižníc.
Domová pokladnica – kalendár, ktorý vzdelával
Kalendár Domová pokladnica, ktorý D. G. Lichard vydával v r. 1847 – 51 a 1863 – 64, bol novým typom kalendára s encyklopedickými informáciami, ktorý prístupnou formou sprostredkúval nové poznatky širokým vrstvám obyvateľstva. V roku 1851 v ňom bol po prvý krát vytlačený text piesne Nad Tatrou sa blýska (orig. Prešporskí Slováci budúci Levočané), ešte bez udania autora, t. j. Janka Matušku. V roku 1864 boli v kalendári uverejnené napríklad aj informácie o novovzniknutej Matici slovenskej (1863), jej úradníctve a stanovách).
Obzor – noviny pre hospodárstvo, remeslo, domáci život
Pôvodne mal byť lacným populárno-náučným ľudovým časopisom, ale stal sa najvýznamnejším hospodárskym časopisom 19. storočia, ktorý propagoval novinky z oblasti poľnohospodárstva, včelárstva, chovu dobytka, ale aj peňažníctva a družstevníctva.
Malý gazda a Malá gazdiná – príručky o hospodárení pre obe pohlavia
Tematická príručka Malý gazda : Počiatky hospodárskych vedomostí v otázkach a odpovediach vysvetlené (1867, sign. snk SD 872/8 D2) v jednoduchých tézach čitateľovi zhrnula ako správne viesť hospodárstvo, ako sa starať o pole, dobytok i hydinu, či podľa čoho sa pozná dobrý hospodár.
D. G. Lichard vydal knižku s radami aj pre hospodárov pohlavia ženského! Malá gazdiná s podtitulom Počiatky hospodárstva domového v otázkach a odpovediach vysvetlené, prezradí, že „isté znaky neporiadnej gazdinej najlepšie odstráni metla machová“ (1871 a 1877, s. 3, sign. snkSD 5564 D1). Pripája tiež návod ako ju zhotoviť, či by ale dnešné gazdiné vymenili svoj robotický vysávač, za túto najlepšiu metlu, nevedno.
Milé dámy, hľadáte čisto prírodný čistiaci prostriedok, ktorý vás zbaví aj mastnej škvrny či dodá lesk nábytku? Dnešné moderné gazdinky už síce prádlo „nezvárajú“, ale problémy s „twrdú wodu“ a vodným kameňom ostali, dobrou radou môže Malá gazdiná poslúžiť aj ak chcete obnoviť belosť pri zažltnutom prádle. Zaujímavé je, že niektoré poznatky v Hlavných pravidlách o varení uvedené sú ako technológia varenia stále platné. Priamo recepty tu síce nenájdete, ale radia napríklad ako a v čom variť polievku a chutné mäso.
Odporúčaná zásada ako správne jesť chlieb by mnohým z nás už dnes veru nebola po chuti.
Dámy, to najlepšie na záver, kedy by ste sa v minulosti mohli stať gazdinou, teda vydať? Termín sobáša určoval stav husí vo dvore!
Slovenská obrázková čítanka hospodárska - novinky vysvetľovala aj obrázkami
Hoci čiastky obrázkovej čítanky boli vydané v roku 1882, na jej stránkach nájdeme moderné zásady manažmentu ľudských zdrojov či time-manažmentu, ale aj zdôvodnenie, či sme praváci/ľaváci od prírody alebo výchovou.
Síce bez úmyslu dodržiavania zdravej výživy či preferencie raw stravy, no o výsledkoch merania cukornatosti v ovocí informuje v hospodárskej čítanke prehľadná tabuľka. Jedli ste už moruše či jafury? V iných článkoch zas nájdete postupy ako správne ovocie a zeleninu opatriť, aby sa hojne urodili a potom zdraviu prospievali (napríklad ako uchovávať výborný zdroj vitamínov – kapustu v sude).
Po práci i žalúdku sme ulahodili, na čase je odpočinúť si. Spávate s otvorenými ústami? Pozor na vrásky z toho počínajúce!
Nulla dies sine linea/Ani deň bez riadka
Daniel Gabriel Lichard v rôznych periodikách publikoval takmer 5-tisíc článkov, ktoré postupne prepracovával, dopĺňal o nové poznatky a systematizoval do 45 ucelených hospodárskych príručiek a kníh (po vzniku Matice slovenskej aj ako jej činovník).
Svojou pracovitosťou vyvolával obdiv aj u kolegov – S. H. Vajanský o ňom v roku 1882 napísal: „O žiadnom literátovi slovenskom nemožno doslovne tvrdiť: nulla dies sine linea (ani deň bez riadka). O Lichardovi možno: „On neprenechal dňa za celých tridsaťpäť rokov, v ktorom by nebol niečo napísal k poučeniu, pozdvihnutiu svojho milého národa.“ (in Dejiny slovenskej literatúry II, 1960, s. 318)
