Utorok, 17. október 2017. Meniny má Hedviga, zajtra Lukáš.

Denne som vypil fľašu vodky

Braňo Mojsej sa chce polepšiť. Pristúpil na prísne ultimátum manželky Nory.
Braňo Mojsej sa chce polepšiť. Pristúpil na prísne ultimátum manželky Nory.
16.11.2005 00:00

KOŠICE - Spevák Braňo Mojsej (37) je už opoť doma v luxusnej vile na Pereši! Liečebňu na Prednej Hore, kde sa po takměř týždňovom alkoholovom opojení liečil, opustil včera dopoludnia. O tom, prečo začal po roku a pol znovu piť, ako prežil dni u svojej matky v Smolníku, a či sa podriadi tvrdým požiadavkám svojej manželky Nory (47), sa vyspovedal v exkluzivním rozhovore pre Nový Čas.


Ako sa po týždňovom liečení v ústave na Prednej Hore cítite?
- Som v pohode. V poriadku boli aj výsledky lekárskych testov, preto som sa mohol vrátiť domov. Mám tu väčší pokoj a veľmi mi pomôže aj to, že sa opäť pustím do práce.

Bez alkoholu ste vydržali rok a pol. Čo vás opäť priviedlo k tomu, aby ste zdvihli pohárik?
- November je pre mňa vždy kritický. Mal som aj menej práce ako obvykle a kvôli jednej záležitosti som bol pod silným tlakom. Odrazu prišiel moment, keď túžba po alkohole prevýšila všetko ostatné.

Ako to začalo?
- Najprv som pil len nealkoholické pivo. Taký týždeň a myslel som si, že je to o. k. Potom som si kupoval „desiatku“, to sa ešte tiež nič nedialo. Normálne som „fungoval“, jedol som a pracoval. Po tom som dostal chuť na koňak. Jednu fľašu som potajomky v štúdiu pil asi dva týždne. Ku koncu som si namiesto jedného štamperlíka dal už dva alebo tri. Nasledoval zlom. Škrtlo to ako zápalka.

Vedeli ste to utajiť pred manželkou?
- Niekedy som jej to už chcel povedať. Trikrát som to mal na jazyku, ale mlčal som. Dokázal som to uhrať, vyhováral som sa, že mám depresie a užívam lieky. Napokon som sa jej predsa len zveril. Spolu s priateľmi ma odviezli na Prednú horu, nechali ma prespať u kamaráta. Na druhý deň som mal nastúpiť na liečbu. Nestalo sa. Zavolal som si taxík a nechal sa odviezť k mame do Smolníka.

Na čo ste v tej chvíli mysleli?
- Sám seba som sa pýtal, prečo by som sa mal trápiť, odriekať si a takto žiť. Prečo iní môžu a ja nie.

Ako ste žili v Smolníku?
- Celé tri dni som pil. Na štvrtý som zavolal Nore, aby po mňa prišla.

Kto vám kupoval alkohol?
- Chodil mi poň jeden chlapec. Cez okno som mu dával peniaze a on mi ho išiel zaobstarať. Ale mal som aj vlastné zásoby.

Koľko ste toho vypili?
- Sedemdecovú fľašu vodky denne.

Snažila sa vám vaša matka pomôcť?
- Áno, ale bránil som jej. Varila mi polievky, čaje, medovku, išla zohnať bylinky, ktoré by mi pomohli. No ja som sa zaťal.

Vaša manželka sa vyjadrila, že vám dá šancu len vtedy, ak pristúpite na tvrdé pravidlá...
- Už sme o tom hovorili a dnes večer si sadneme a všetko dáme na papier. V tejto chvíli môžem povedať to, že súhlasím aj s veľmi prísnymi požiadavkami. Viem, že mi nechce zle.

Nebudú vám chýbať vaša matka a syn, s ktorými sa nebudete môcť stýkať?
- Dnes večer sa dohodneme, ako dlho sa s nimi nebudem kontaktovať. Bude to krátky časový úsek. Za mamou mi až tak ľúto nebude. Netajím sa tým, že k nej nemám veľmi silný citový vzťah, pretože som s ňou nevyrastal.

A čo syn?
- Bude lepšie, ak sa určitý čas nebudem stretávať ani s ním. Aj on bude spokojnejší, keď budem mať teraz pokoj, ako keby mal pribudnúť kríž na cintoríne. Určite by som však nesúhlasil s tým, aby som ho napríklad nevidel dva roky. To by však odo mňa Nora ani nechcela.

Ostanú vám vôbec nejakí kamaráti? Aj s nimi by ste mali podľa požiadaviek manželky styky prerušiť...
- Mám zoznam štyridsiatich ľudí, ktorým zavolám poslednýkrát. Určite však neopustím muzikantov.

Galéria

Takto sme ho ešte Takto sme ho ešte Takto sme ho ešte

Nástroje k článku


ZDROJ: Nový Čas

Nahlásiť chybu

Najčítanejšie články