WASHINGTON - Súčasťou takmer všetkej elektroniky boli na začiatku minulého storočia elektrónky, ktoré ale boli veľké, náročné na spotrebu a nespoľahlivé. Vedci sa tak postupne začali obzerať po niečom novom, čo by dokázalo, čo elektrónky - zosiľovať alebo spínať elektrický signál. Voľba po predošlých skúsenostiach padla na polovodiče, ktorými sa zaoberal aj tím americkej spoločnosti Bell Telephone Laboratories v zložení John Bardeen, Walter Brattain a William Shockley. Pred 70 rokmi, 23. decembra 1947, táto trojica predviedla prvý polovodičový tranzistor (zosiľovač) na svete a rozpútala tak revolúciu v elektronike.
Polovodiče sú prvky, ktoré majú nižšiu vodivosť než kovy a vyššiu než izolanty, a ktorých odpor kolíše napríklad podľa teploty alebo svetla. Bardeenovi, Brattainovi a Shockleymu napadlo spojiť tri polovodičové vrstvy s odlišnými typmi vodivosti, a tak vznikol tranzistor, ktorý sa správal ako bežná zosilovacia a spínacia elektrónka. Vďaka vysokej spoľahlivosti, malej spotrebe a veľkému výkonu začal rýchlo svoju staršiu sestru vytláčať.
Verejne bol prvý tranzistor, ktorý mal rozmery hrachu, predstavený v júni 1948 a spočiatku to nevyzeralo, že ide o jeden z najvýznamnejších objavov v dejinách. Zástupcovia firmy Philips, vtedajšieho najväčšieho výrobcu elektróniek, napríklad prehlasovali, že ich nový vynález nijak neohrozí.
Karta v prospech tranzistoru, ktorého názov je skratkou z anglických slov "transfer" a "resistor", teda "prenosový odpor", sa začala obracať už niekoľko rokov po jeho predvedení. Tranzistor našiel najprv uplatnenie v načúvacích prístrojoch a krátko nato aj v prvých tranzistorových prijímačoch, ktoré sa stali módnym hitom, a ďalších prístrojoch. Začala sa nová éra elektroniky. Prvý exemplár pripomínal skôr náhodný spletenec niekoľkých drátov, neskôr dostal podobu úhľadnejšieho a menšieho valca, z ktorého vychádza trojica drátkov. Pôvodné hrotové tranzistory, ktoré boli poruchové, vystriedali plošné, ktoré sa s mnohými vylepšeniami používajú dodnes. Pôvodne používané vzácne germánium vystriedal kremík, jeden z najrozšírenejších prvkov na Zemi.
V súčasnosti sa tranzistory využívajú nielen v rádiách, televízoroch alebo telefónoch, ale tiež napríklad v družiciach či kardiostimulátoroch. Najväčšiu revolúciu však tranzistor spôsobil vo svete počítačov. Tranzistory sa počas rokov stále zmenšovali a z pôvodného 15-milimetrového valca s priemerom pol centimetra sa za niekoľko rokov tranzistor zmenšil na veľkosť špendlíkovej hlavičky. Miniaturizácia sa ale nezastavila a prišli moderné procesory, kde sa na nepatrnej ploche môžu tiesniť až stovky miliónov tranzistorov. Podľa odhadov odborníkov na každého obyvateľa zemegule v súčasnosti pripadá asi miliarda tranzistorov. Ani pokles ceny tranzistoru v uplynulých štyridsiatich rokoch nemá konkurenciu. K elektrónkam sa vracajú až na výnimky iba milovníci kvalitnej hudobnej produkcie.
Slávna "tranzistorová trojka" za svoj vynález obdržala v roku 1956 Nobelovu cenu za fyziku, postupne sa ale ich cesty rozišli. Brattain zostal celý život verný Bellovým laboratóriám, Bardeen sa po odchode z firmy venoval výskumu supravodivosti a v roku 1972 bol za prácu v tomto obore po druhýkrát ocenený Nobelovou cenou za fyziku. Shockley si v roku 1954 založil spoločnosť Shockley Semiconductor, ktorá bola jedným z impulzov ku vzniku kalifornského kremíkového údolia (Silicon Valley), ktoré je strediskom moderných technológií.
Najväčším výrobcom polovodičov bola dlhé roky americká firma Intel. Jej spoluzakladateľ Gordon Moore, ktorý pôvodne pracoval pre Shockleyho a v zlom sa rozišli kvôli údajným diktátorským praktikám slávneho vynálezcu. Tento rok prvenstvo prevzal juhokórejský Samsung a na tretie miesto by sa mal dostať americký Broadcom, ktorý chce kúpiť konkurenta Qualcomm za 103 miliárd dolárov (86,7 miliardy eur).
