BRATISLAVA - Ozbrojený prevrat v Rusku, ktorý sa odohral 7. novembra 1917 a nesie názov Veľká októbrová socialistická revolúcia, sa do dejín 20. storočia zapísal ako jedna z najvýznamnejších udalostí. Kto bol jej strojcom majú vo väčšine prípadov historici a učebnice jasno, ale nie všetci tomuto variantu veria. Podľa niektorých vôbec nešlo o povstanie utlačovaných más proti vládnucej moci cára, ale naplánované sprisahanie finančníkov z Európy a Spojených štátov.
Prevrat bol údajne pomerne jednoduchou záležitosťou, keďže vláda Alexandra Kerenského stratila vplyv a boľševikom stačilo ovládnuť hlavné komunikačné uzly v Petrohrade. Okolo Zimného paláca sa rozpútali sporadické konflikty a Kerenskij medzitým utiekol, aby sa pokúsil získať na svoju stranu jednotky armády mimo mesta.
Pri prevrate využili boľševici aparát petrohradského sovietu, ktorý v septembri ovládli, ale išlo iba o jednu z dvoch zložiek moci v krajine. Lenin trval na tom, že prevzatie vlády musí byť násilné, pretože vychádzal z marxistických predstáv proletárskej revolúcie. Avšak aj taká revolúcia potrebuje vždy nejaké financie.
Americký publicista a historik Jimm Marrs si posvietil na život Leva Trockeho, ktorý ako novinár žil na začiatku roku 1917 v New Yorku a veľmi rýchlo zistil, že na Wall Street existuje dosť bankárov, ktorí by boli ochotní financovať revolúciu v Rusku. Patrili medzi nich aj Jacob Schiff, ktorého rodina žila s Rothschildovcami vo Frankfurte či Elihu Root. Obaja podľa odhadov investovali do tejto udalosti až 20 miliónov dolárov. Samozrejme neboli sami a pridali sa k nimi dokonca vraj aj najbohatší muži a rodiny sveta.
Paradoxom bolo, že svetová smotánka bola ochotná platiť hnutie, ktoré tvrdilo, že je nutné svet zbaviť zbohatlíkov, čo miatlo viacerých konšpirátorov, ale napokon našli príčinu. Na základe Hegelovej filozofie došli magnáti k poznaniu, že nie je dobré čakať na krízu a nepokoj, ale sociálny otras by mohol byť umelo vytvorený, a teda ovládaný k vlastnému prospechu.
O týchto krokoch mal vedieť aj britský premiér Winston Chirchull, ktorý sa vraj vyslovil, že "od čias Spartaka - Weishaupta (šéfa tajomných Iluminátov) až po Karla Marxa, k Trockému, Belovi Kunovi, Rose Luxemburgovej a Emme Goldmanovej, toto celosvetové sprisahanie, ktorého cieľom je zvrhnutie civilizácie ... neustále rastie. Hralo jednoznačne rozoznateľnú úlohu v tragédii francúzskej revolúcie. Bolo hlavným motívom každého rozvratného hnutia devätnásteho storočia a teraz konečne táto skupina mimoriadnych osobností z podsvetia veľkých miest Európy a Ameriky chytila ruský ľud za vlasy a stala sa prakticky nespornými pánmi obrovského impéria".
Keď sa Trockij vracal do Ruska s americkým pasom a financiami z Wall Street, opustil exil aj Lenin. S pomocou Nemcov a spolu s asi 150 vycvičenými revolucionármi nastúpil vo Švajčiarsku do neslávne známeho vlaku s najmenej 5 miliónmi dolárov. Neobmedzene prešiel Nemeckom, čo bolo vopred dohodnuté s nemeckým vrchným velením a do novembra 1917 podnikli Lenin a Trockij, podporovaní západnými peniazmi, úspešnú vzburu a boľševici sa zmocnili ruskej vlády.
Podľa spisovateľa Ickeho však aj Lenin neskôr pochopil, že bol zmanipulovaný mocnejšími silami. "Štát nefunguje tak, ako sme si priali. Človek je za volantom a zdá sa, že to riadi, ale auto nejde v požadovanom smere. Pohybuje sa, ako si to želá iná sila," mal napísať s tým, že tou silou boli členovia tajných spoločností, ktorí stáli za samotným zrodom komunizmu a išlo vlastne o finančných kapitalistov. Tí len potrebovali vytvoriť ďalšieho strašiaka.
