FRANKFURT - Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi vyzval európske vlády, aby čo najskôr uviedli do prevádzky európsky záchranný fond. Celý proces sa podľa neho príliš ťahá, aj keď času nie je nazvyš. ECB medzitým odoláva tlakom, aby začala masívne nakupovať dlhopisy ohrozených krajín eurozóny. Štátne dlhopisy síce nakupuje, robí tak ale len v rámci dočasného programu.
"Kde je realizácia rozhodnutí, ktoré boli prijaté už tak dávno? Dlhšie už by sme čakať nemali," uviedol Draghi v dokumente pripravenom pre Európsky bankový kongres vo Frankfurte.
Draghi poukázal na to, že lídri Európskej únie sa rozhodli záchranný fond založiť už pred viac ako rokom a pol. Následne sa dohodli, že poskytnú za fond garancie a tento rok v októbri odsúhlasili, že efektívnu kapacitu fondu prostredníctvom finančných nástrojov niekoľkonásobne zvýšia. Záchranný fond má vládam pomôcť bojovať proti dlhovej kríze.
Zvýšenie efektivity záchranného fondu by podľa dohody politikov malo byť vyriešené do konca roka, ich úsilie však podkopáva oneskorenie kľúčových rozhodnutí. Na trhu ale medzitým rastie nervozita, ktorá sa prejavuje rastom výnosov štátnych dlhopisov najohrozenejších krajín. To je teraz hlavne Taliansko a Španielsko.
ECB v posledných dňoch čelí intenzívnemu tlaku politikov, aby sa v riešení dlhovej krízy viac angažovala a vo veľkých objemoch nakupovala dlhopisy ohrozených krajín eurozóny. Postoj politikov ale nie je jednotný, tvrdo proti sú predovšetkým Nemci. ECB intervenciu výrazne zvýšiť nemôže, pretože by tým mohla byť v kolízii so zmluvami o vzniku EÚ a menovej únie.
Doterajšie slabé intervencie ECB trh neupokojujú, čo vedie k úvahám, že by sa ECB mala po vzore americkej centrálnej banky (Fed) zmeniť na veriteľa poslednej inštancie. Potom by mohla začať vo veľkom nakupovať štátne dlhopisy členských krajín a zrejme by tým zrazila ich výnosy. K tomu sa ale zrejme nemôže odhodlať bez príslušnej zmeny zmlúv.
