BRATISLAVA – Koniec 2. svetovej vojny, ktorý si v týchto dňoch pripomíname, priniesol aj tzv. Benešove dekréty. Namierené boli voči tým, ktorí spolupracovali s fašistami. Trestali na základe kolektívnej viny. Šéf strany Most-Híd Béla Bugár práve to vníma ako problém aj voči maďarskej menšine.
Hoci by bol rád, keby sa slovenský a maďarský parlament s Benešovými dekrétmi vysporiadal, nevidí to nateraz reálne. Ľuboš Blaha zo Smeru-SD by otázku Benešových dekrétov neotváral. Verí, že téma už nikoho reálne nezaujíma, a bol by rád, keby "sme to už hodili za hlavu".
Bugár by chcel, aby došlo k morálnemu odškodneniu ľudí, ktorí boli potrestaní na základe kolektívnej viny, hoci nikdy s fašistami nekolaborovali. "Ak chce niekto toto smutné obdobie uzavrieť, existuje jediná možnosť, morálne odškodnenie. Bez neho táto záležitosť uzavretá nebude. Oba parlamenty, slovenský aj maďarský, by mali povedať, že ak sme vám v histórii urobili zle, prepáčte. Poďme spolu budovať lepší región," povedal Bugár, ktorý by privítal odmietnutie kolektívnej viny. Dodal, že na vyriešení tohto problému sa musia dohodnúť obe krajiny. "Nemôže to byť jednostranné," poznamenal.
Blaha sa nazdáva, že otvorením témy Benešových dekrétov by sa otvorila Pandorina skrinka. "A ako domino efekt by sa dalo spochybniť celé povojnové usporiadanie v Európe. Odmietam takýto revizionizmus," vyhlásil Blaha. Pripomína, že povojnové usporiadanie bolo reakciou na hrôzy 2. svetovej vojny a na to nemožno zabúdať.
"Neotvárajme tieto ťažké historické témy a radšej si vážme to, že dnes je Európa zjednotená a že medzi Slovenskom a Maďarskom sú dobré susedské vzťahy, ktoré musíme rozvíjať," vyzýva Blaha a tvrdí, že má Maďarov rád a chce myslieť na našu spoločnú budúcnosť. "Ten, kto neustále otvára historické krivdy, vlastne iba hovorí, že chce, aby bolo medzi Slovákmi a Maďarmi neustále napätie. Nechajme Benešove dekréty na pokoji. To je to najlepšie, čo môžeme urobiť pre naše deti - pre to, aby žili v mieri a v dobrých susedských vzťahoch," zdôraznil Blaha.
Peter Osuský zo SaS pripomína, že Benešove dekréty treba vníma v historickom kontexte rokov 1938-1945. "No zároveň treba chápať, že časy 'kolektívnej viny' sú už desaťročia v civilizovanom svete minulosťou," upozornil. V súvislosti s otázkou zrušenia dekrétov poznamenal, že podobne ako trianonská, saint-germainská či povojnová parížska zmluva nebudú ani Benešove dekréty nikdy "mierovou cestou" zrušené.
"Tak, ako nebude zmluvne zrušený vestfálsky mier z r. 1648. Možno ich po storočiach odnesie čas alebo vojny, ktoré odniesli napríklad brest-litovskú zmluvu či viedenskú arbitráž," uviedol Osuský. Podľa neho sa nedá tvrdiť, že dekréty nemajú v súčasnosti relevantnosť. "Ich dôsledky určujú osudy ľudí a ich vlastníctva dodnes. Aj Koenigsberg, Kantovo rodisko, je Kaliningradom a Danzig Gdanskom či Breslau je Vroclav. A ich pôvodní obyvatelia, ktorých predkovia tam žili stáročia, zložili kosti ďaleko od domova," povedal Osuský.
Dekréty podpisované Edvardom Benešom boli výrazom mimoriadnych vojnových a povojnových pomerov. Riešili najmä otázku prevzatia moci na oslobodených územiach, ako aj postavenie nemeckého a maďarského obyvateľstva na československom území a potrestanie spolupráce s nepriateľom v čase vojny. Na základe Benešových dekrétov úrady vyvlastnili a vyhnali po roku 1945 z Čiech a Moravy približne tri milióny občanov nemeckej národnosti obviňovaných zo zodpovednosti za rozbitie Československa hitlerovským Nemeckom.
Zrušením Benešových dekrétov by sa nič nestalo, zhodujú sa historici
Benešove dekréty majú už iba historický charakter. Ak by sa teda zrušili, nič by sa nestalo. Zhodujú sa v tom slovenský historik Dušan Kováč a český historik Jan Rychlík. Kým podľa Kováča nemá zrušenie praktický význam, Rychlík sa zaň prihovára. "Zrušením by sa nestalo nič, bolo by to nezmyselné. Celý rad ďalších zákonov, ustanovení a vládnych nariadení spôsobil, že tieto dekréty sú dnes iba historickým dokumentom," uviedol Kováč.
Rychlík rozlišuje medzi zrušením od samého počiatku (ex tunc) a zrušením od teraz (ex nunc). Kým to prvé nie je podľa neho možné z technických dôvodov, druhé možné je. "Zrušenie od počiatku nie je možné, lebo by to vyvolalo úplný chaos v majetkových pomeroch. Zrušenie od teraz je možné, lebo takéto opatrenie nemení stávajúce majetkové pomery. Išlo by o morálne gesto a ja osobne sa za takéto riešenie prihováram," vysvetlil český historik.
Nikto sa podľa neho nemusí báť žiadnych majetkových nárokov bývalých nemeckých a maďarských vlastníkov. "Na uplatnenie takýchto nárokov by štát musel vydať osobitný právny predpis. To však nepovažujem za reálne," doplnil Rychlík.
Kováč pripomína, že Benešove dekréty sa týkali rôznych otázok. "Obyčajne sa pod Benešovými dekrétmi myslia iba tie, ktoré sa týkali národnostných menšín – Nemcov a Maďarov. Ale tie boli iba zlomkom z celej agendy," upozornil slovenský historik. Pripomenul aj to, že maďarská menšina nebola z Československej republiky odsunutá ako Nemci. V súvislosti s otváraním Benešových dekrétov niektorými politikmi uviedol, že obyčajne nevedeli, o čo ide. "Dekrétmi boli Nemci, Maďari, kolaboranti a zradcovia zbavení štátneho občianstva. Počítalo sa s tým, že budú odsunutí. Maďari odsunutí neboli, k tomu nedali spojenci súhlas. Následne dostali štátne občianstvo. Dnes sú dekréty historickým faktom a rušiť ich nemá nijaký praktický význam. V právnom systéme SR, v ústave a zákonoch je princíp kolektívnej viny odmietnutý," zdôraznil Kováč.
Práve pre vyhnanie nemeckého obyvateľstva z Československa vnímajú podľa Rychlíka problém dekrétov citlivejšie Česi. "Myslím si, že aj tí Česi, ktorí tento nútený exodus verejne obhajujú, si zrejme v kútiku duše uvedomujú, že išlo o nehumánny čin. Maďari na Slovensku zostali, napriek všetkým peripetiám a problémom spolužitie Slovákov a Maďarov funguje, takže tento faktor tu nepôsobí," povedal Rychlík.
Český historik sa netají tým, že dekréty o konfiškácii majetku Nemcov, Maďarov a zradcov národa považuje za nehumánne. "Plošná konfiškácia majetku a v prípade Nemcov aj následné vysídlenie celej nemeckej národnostnej skupiny, ktorá tu žila stovky rokov, neboli a nie sú v súlade ani so zásadami právneho štátu, ani s vtedy platným ústavným poriadkom," vyhlásil Rychlík.
Ospravedlnením masových konfiškácií a vysídlenia etnických Nemcov nemôžu byť podľa neho ani zločiny, ktoré spáchali Nemci a Maďari. "Za tie bolo možné trestať iba konkrétne osoby, ale nie národnostnú skupinu ako celok," uzavrel český historik.
