Pondelok, 30. máj 2016. Meniny má Ferdinand, zajtra Petronela, Petrana.

ROZHOVOR Fico posunul krajinu, ale dozadu: Voľby rozhodnú o tom, či budeme zdochýnajúca mrcina

Pošlite nám tip
Radoslav Štefančík
Radoslav Štefančík
12.02.2016 00:55

BRATISLAVA - Kedysi bolo Slovensko vnímané ako tatranský tiger, dnes už je to len zdochýnajúca kobyla s pokrivenými hodnotami. Sociálne balíčky sú len prejav neustálej kampane Smeru. Robert Fico je nadaný, inteligentný a typický pragmatický politik. Čo stojí za jeho popularitou? Kto ho dokáže prekonať a ako dopadnú voľby? V rozhovore pre Topky na tieto otázky odpovedá politológ Radoslav Štefančík.


Na Slovensku štrajkujú učitelia, sestry podávajú výpovede a hovorí sa stovkách či dokonca miliardách eur plýtvania či podozrenia z korupcie. A Smer má podľa prieskumov okolo 36 %, prečo?

Percentá Smeru by som nevidel ako osobitnú kategóriu, mali by sme ich vnímať spoločne s percentami SNS. Sociológ Vladimír Krivý v deväťdesiatych rokoch obhajoval tézu, že existuje prepojenie medzi voličmi predvojnovej HSĽS a HZDS. Inak povedané, na Slovensku existuje okrem iných aj určitý sociálny segment, ktorý podlieha čaru populizmu, má sklon k autoritárskym typom vládcov, nemá vyvinutý vzťah k právnemu štátu, spochybňuje myšlienky liberálnej demokracie, verí v silu východu a v úpadok západu.

A niekto tento segment predsa musí zastupovať. Raz je to SNS, potom HZDS, KSS, inokedy Smer. Takže, pokiaľ nebude mať Smer reálnu náhradu, tá jedna štvrtina až tretina slovenských občanov s právom voliť bude aj naďalej dôverovať stranám ako Smer alebo SNS, a to bez ohľadu na ich škandály. Majú to totiž v krvi, je to ich mentálne dedičstvo s koreňmi kdesi v predvojnovom Československu.

Ako by ste zhodnotil po štyroch rokoch vládu Smeru? Posunul Fico krajinu dopredu?

Určite posunul, ale smerom dozadu. Stačí si všímať titulky zahraničných periodík. Kedysi bolo Slovensko vnímané ako tatranský tiger, z pohľadu ekonomických reforiem dokonca ako vzor aj pre staré členské štáty EÚ. Boli sme stabilnou súčasťou NATO s jasne definovanými hodnotami. Dnes je Slovensko prezentované ako zdochýnajúca kobyla s pokrivenými hodnotami, neschopná poučiť sa z vlastnej minulosti.

O čom sú sociálne balíčky Smeru?

Sociálne balíčky sú prejavom permanentnej kampane, ktorú Smer za verejné peniaze začal viesť už v momente, keď zostavoval vládu. Ide o ovplyvňovanie sociálnych segmentov (študentov, dôchodcov) za účelom zvyšovania svojich voličských preferencií, na úkor upadajúcej strednej vrstvy, ktorá to celé musí zaplatiť.

Prečo je Fico stále taký populárny u bežných Slovákov? Známa slovenská politologička Soňa Szomolányi povedala, že Fico nie je ničím výnimočný politik. Naozaj je to tak?

Do istej miery pani profesorke rozumiem. Napríklad taká nemecká filozofka židovského pôvodu Hannah Arendt  sa na adresu istého Adolfa Eichmanna ešte pred jeho popravou vyjadrila, že to bol len obyčajný nemecký úradník, žiadna ozruta. A pritom bol spoluzodpovedný za životy miliónov Židov zavraždených v koncentračných táboroch. Ako človeka z mäsa a kostí je možné skutočne vnímať aj Roberta Fica.

Nebolo by to však voči nemu úplne fér. Je to predsa dvojnásobný premiér, schopný osloviť milión ľudí, s nadaním udržať pokope jeden veľký stranícky kolos. V podmienkach slovenského straníckeho systému fakt obdivuhodné. V mojich očiach je Robert Fico mimoriadne inteligentný človek a nadaný politik. Ak by už nerobil politiku, viem si ho predstaviť, ako obľúbeného učiteľa politológie, pretože jeho chápanie politiky je obzvlášť trefné. Len neviem, či by docent Fico robil za 750 eur v čistom. Jedine, ak by predal tie svoje luxusné hodinky.

Je obyčajný pragmatik alebo je za jeho rozhodovaním nejaká filozofia či ideológia?

Ak by bol Robert Fico filozof, sedel by zavretý v knižnici a dumal nad podstatou našej existencie. Ak by sme za ním chceli nájsť nejakú ideológiu, napríklad sociálnu demokraciu, ku ktorej sa hrdo hlási, poznali by sme ho ako zástancu zrovnoprávnenia homosexuálnych partnerstiev, obhajcu práv imigrantov, odporcu primitívneho nacionalizmu a určite by sa prezentoval rezervovaným prístupom k cirkevným autoritám. Lenže takto ho nikto z nás nepozná.

Robert Fico je učebnicový typ pragmatika. Napokon, prečo by Robert Fico aj bol sociálny demokrat. Z historickej skúsenosti vieme, že slovenský národ sa vyznačuje sklonmi k autoritárskemu nacionalizmu, než k hodnotám tradičnej sociálnej demokracie, ktorú poznáme z krajín západnej Európy. Sociálna demokracia nikdy nebola dôležitou silou slovenských dejín a dodnes to tak ostalo.

Nie je kampaň Smeru založená na utečencoch a heslách ako chránime Slovensko trochu škandalózna?

Je viac ako škandalózna. Kampaň na utečencoch si v západnej Európe robia len radikálne až extrémistické formácie. Fico sa zahráva s ohňom. Burcuje človeka proti inému človeku, čo je skôr typické pre autoritárske režimy a nie pre liberálne demokracie. Pritom z historickej skúsenosti by sme mali mať povinnosť pomáhať. Presne tak, ako tisíckam Slovákov a Čechov, Maďarov a Poliakov pomáhali kedysi Rakúšania, Švajčiari, Nemci. Akoby zabudol vôl, že teľaťom bol. 

Potrebuje Smer silného oponenta alebo je možný jeho rozklad zvnútra? Mečiar, dá sa povedať, sa zdiskreditoval sám, ale Ficov Smer vyzerá byť silnejší...

Tu by som odkázal na to, čo som už povedal predtým. Fico sa opiera o jeden silný socioekonomický segment. To nie je o Ficovi alebo o Smere, ale konkrétnom segmente ľudí so svojimi hodnotovými orientáciami. Mečiarovo HZDS upadalo kvôli nástupu Ficovho Smeru. Jeden populista nahradil druhého. Na druhej strane, Fico spravuje svoju stranu zodpovednejšie, vyhýba sa chybám smerom k vnútrostraníckym štruktúram, a pravdepodobne netrpí takým stupňom paranoje ako Mečiar. Ficova popularita v každom prípade raz skončí, ale bude to viac zásluhou nástupu Fica II alebo Mečiara III, ale nie kvôli nejakým pravicovým súperom.

Smer má vyše 70 nevýrazných poslancov, ľavicového revolucionára Blahu a možno jedinú političku, ktorá vyhovuje definícii progresívnej ľavice, Moniku Beňovú Flašíkovú. Čo drží pohromade Smer? Sú to biznis záujmy?

Všimnite si, že ak sa niečo v tomto štáte zomelie, ide spravidla o ľudí nejakým spôsobom napojených na Smer. Od toho bezvýznamného výrobcu diplomoviek z Piešťan, cez primátora Považskej Bystrice s viacerými funkcionárskymi úväzkami, cez odborníka na masáže, až po veľké miliónové kšefty s kompou, diaľnicami, tunelmi, futbalovými štadiónmi a neviem čím všetkým ešte. Ak Smer niečo drží pokope, nie sú to iba obrovské obchody hlavných akcionárov Smeru so štátom, ale aj tie najdrobnejšie kšeftíky radových členov Smeru s verejnými inštitúciami. Inak povedané, štát je dojnou kravou a všetci ľudia okolo Smeru si chcú, či už viac alebo menej, odchlipnúť z jej lahodného mliečka. Na Slovensku existujú dva spôsoby ako prenáramne zbohatnúť. Vyhrať v lotérii alebo obchodovať so štátom, ktorý spravuje práve Smer.

Aké heslá, téma, kampaň zaberá na Slováka najviac?

Záleží od momentálnej situácie. Pred časom sa zdalo, že by to mohla byť téma rómskej populácie, pred pár týždňami utečenecká vlna, dnes alarmujúci stav upadajúceho školstva a oligarchami vyrabovaného zdravotníctva. Politika je umenie možného, je nevyspytateľná, niekedy sa ťažko predvída. Pozrite si napríklad tlačenú verziu predvolebného programu SaS, nie toho na webovej stránke. O téme utečencov takmer žiadna zmienka a dnes je protiimigračný apel ich hlavným predvolebným posolstvom.

Na našej pravici je veľa malých strán. Hovorí sa, že by im pomohlo spájanie. Ale je to vôbec možné?

Odmietam myšlienku fungovania pravicového Smeru. Strana spravidla reprezentuje určitý socioekonomický segment. Problémom, a možno aj výhodou slovenskej pravice je, že strany reprezentujú viacero segmentov, konfesionálny, liberálny a nacionalistický. Takže je prirodzené, že tu ešte dlho bude jedna strana zastupujúca záujmy konfesionálne orientovaného voliča, jedna bude reprezentant voliča s voľnomyšlienkárskymi postojmi a potom tu bude aspoň jedna strana, ktorá vyjadruje záujmy maďarskej menšiny. Takže minimálny počet strán od stredu smerom na pravo bude ešte dlho v počte tri, prípadne plus jeden subjekt reprezentujúci tzv. protestného voliča. Žiadny veľký pravicový Smer pre tieto dôvody nepredpokladám.   

Môže byť Radoslav Procházka druhým Mikulášom Dzurindom?

Na Mikuláša Dzurindu ešte dlho nikto nedozrie. Pozrite si rozhovory s ním. Majú hlavu a pätu, obsahujú myšlienku, Dzurinda sa pevne hlási k hodnotám západnej civilizácie, nelavíruje medzi jedným a druhým, ako napríklad Fico. Iste, prepočítal sa pri nominácii Eduarda Kukana za kandidáta na hlavu štátu alebo pri vedení strany, keď do popredia vyletela Iveta Radičová. Keby za ňou pevne stál, jej vláda by to ustála.

Porovnávať Procházku s Dzurindom je teda určite neprístojné. Vezmime si taký prozaický príklad. Dzurindu som videl na televíznej obrazovke opitého iba raz, keď nezvládol oslavu narodenín bývalého prezidenta Schustera. Sieť ešte ani v parlamente nie je a už sa predsedovi očká ligocú, pričom večer povie jedno a na druhý deň, už s triezvou hlavou a „vyprošťovákom“ v žalúdku tvrdí niečo iné. Takto sa nespráva zodpovedný politik. Ale nemožno vylúčiť, že o takých 10 – 15 rokov dozrie aj Procházka na kvality Mikuláša Dzurindu. Ak ešte bude v politike. Veď ani Dzurinda sa nestal predsedom vlády hneď potom, ako odišiel od koľajnice.

Čo sa stalo so SASkou? Z dravej proreformnej strany postupne odišli viaceré tváre a v súčasnosti bojuje o holé parlamentné prežitie.

SaS sa od počiatku definovala ako strana protestných voličov, hoci bola dlho úplne mylne prezentovaná ako liberálny subjekt. To znamená, že okrem užívateľov ľahkých drog oslovovala aj ľudí s nedôverou voči etablovaným politickým stranám. Lenže z historickej skúsenosti Slovenska vyplýva, že ak strana vyletí z mimoparlamentného prostredia priamo do vlády, býva tým najnestabilnejším subjektom. Klinec do rakvy zabila SaS svojim prístupom k Radičovej vláde. Namiesto podpory ju pomohla povaliť.

SaS nesie hlavnú vinu za pád Radičovej vlády, teda spolu s Matovičom a ešte niekoľkými ďalšími poslancami. SaS pomohla povaliť vládu, do ktorej pravicový volič vkladal toľko nádeje. A zároveň tým dostal Smer do nekontrolovateľnej mocenskej pozície schopnej ovládať azda každú bunku v tejto spoločnosti. No a v konečnom dôsledku, z dnešného pohľadu, Sulík zabíja liberalizmus a tým aj svoj projekt liberálnej strany, keď sa prezentuje slovníkom hodným ktoréhokoľvek radikála alebo extrémistu.

Naopak, Slovenskej národnej strane pod Andrejom Dankom namerali prieskumy až 10 percent. Ako je to možné? Čo môže za nárast národniarov?

Budem k vám úprimný, neverím žiadnej slovenskej agentúre, ktorá meria voličské preferencie. Viaceré indície, aj ľudia z tohto prostredia mi naznačili, že kupovanie prieskumov alebo ich manipulácia skutočne existuje. Aj keď to ťažko dokázať.

Avšak odhliadnuc od môjho dešpektu k prieskumom verejnej mienky pri tejto otázke by som odkázal už na vyššie vyslovené. SNS spolu so Smerom reprezentuje určitý sociálny segment. Ak je volič nespokojný s Ficom, ide k SNS a naopak. Keby teraz Fico pritvrdil a začal opäť tárať o starých Slovákoch, Jánošíkovi, preskočil by vatru zvrchovanosti, prípadne by začal verbálne napádať maďarskú menšinu, voličské preferencie by sa opäť preskupili. Lenže SNS pod hranicou piatich percent si dnes Fico nemôže dovoliť, keďže s ňou počíta do budúcej vlády. Žiadna iná strana totiž nebude pre Smer takým stabilným partnerom, ako práve SNS.

Pokles preferencií platí aj pre vždy stabilné KDH. Ľudia ako Jozef Mikloško či Pavol Hrušovský na kandidátke môžu svedčať iba o zotrvačnosti, prežívaní. Môže sa pri súčasnom trende stať, že v ďalších parlamentných voľbách neprejdú do parlamentu?

Výhodou KDH je, že má svojich stabilných voličov, teda ľudí s hodnotovými orientáciami pod vplyvom náboženstva. T. j. bez ohľadu na personálnu výbavu, ktorá je v týchto voľbách na kandidátke KDH skutočne mizerná, dosiahne vždy tých svojich osem percent. Takže v prípade KDH by som nebol skeptik. Z jeho radov už odišlo skutočne niekoľko silných politických osobností, no napriek tomu si stále udržiava svoj percentuálny štandard.

Ako hodnotíte vzostup strán ako Boris Kollár, SKOK! či Šanca?

Boris Kollár dnes predstavuje alternatívu pre protestného voliča, ako napríklad kedysi Richard Sulík. Netreba však zabúdať, že aj Kotleba predstavoval alternatívu pre protestných voličov a dnes je banskobystrický úrad župana semenisko politických extrémistov. Skok a Šancu sa neoplatí komentovať. Sú to strany, ktoré niekoľko mesiacov po voľbách buď ukončia svoju aktivitu, alebo sa z nich stane diskusný krúžok. Čo napríklad vieme o Šanci? Asi len toľko, že má predsedníčku s veľkými okuliarmi a okrúhlou tvárou, ale to je asi tak všetko.

Čo by pomohlo pravicovým stranám podľa Vás?

Pravicovým stranám by v prvom rade pomohlo, keby sa ich predsedovia vzdali myšlienky, že sú ich majiteľmi. Platí to minimálne v prípade OĽaNO a SaS. Viac by mali pracovať v regiónoch, budovať stranícke štruktúry, nespoliehať sa len na sociálne siete a prezentáciu svojich lídrov. Pred voľbami by mali určite ukázať vôľu, že dokážu navzájom spolupracovať a podržať vlastnú vládu za každých okolností. Skutočne je ťažké spolupracovať so stranou, ktorá nesie so sebou biľag povalenia vlády, v ktorej sedia jej ministri. Voľba hlavy štátu totiž ukázala, že segment podporujúci Smer a SNS môže byť prehlasovaný segmentom, ktorého záujmy reprezentujú pravicové strany.

Predstavme si situáciu, že by vládu zostavovalo 5 či 6 súčasných pravicových strán. Vydržali by spolu 4 roky? Viete si to predstaviť?

Prvá vláda Mikuláša Dzurindu bola síce vytvorená zo štyroch strán, ale pôvodne šlo dokopy o 10 subjektov. Chcelo to však skutočne dobrého vyjednávača na jej čele. Vláda zo štyroch či piatich subjektov nemusí byť problém, ak si strany jasne zadefinujú priority a procedúry hlasovania. Vládu predsa nemôže povaliť postoj k interrupciám, zmluve s Vatikánom alebo nejaký problém ďalekého Bruselu. Robert Fico po páde Radičovej vlády charakterizoval správanie SaS ako iracionálne. Mal úplnú pravdu. Koalícia totiž prežije, ak sa strany správajú racionálne a nepodliehajú príliš emóciám.

Je takmer jasné, že Smer sám vládu nezostaví. Akého partnera do koalície si bude hľadať?

Takého, ktorý mu zabezpečí stabilitu vládnutia a kšefty s jeho akcionármi bude prehliadať. Ak SNS bude mať dostatok hlasov, je jasný koaličný partner Smeru.

Čo možno očakávať od prípadnej budúcej vlády Smer a SNS?

Na začiatku tohto rozhovoru ste sa ma opýtali, či sa Slovensko pohlo za vlády Smeru II. A ja som povedal, že áno, ale smerom dozadu. Takže podobné by to bolo aj v prípade vlády Smeru a SNS. Smerovanie by ostalo, možno by sa to cúvanie ešte zrýchlilo.

Môže prezident Kiska ovplyvniť výsledok volieb?

Ak by bol priamy a otvorený, zrejme áno. Nepatrne. Ale predpokladám, že sa bude snažiť len diplomaticky naznačiť, akým smerom by sa mala krajina uberať. A to na driemajúceho voliča pravice zatiaľ nezaberie.

Jeho iniciatíva verejnaobjednavka.sk by sa dala chápať aj ako útok proti politike Smeru, súhlasíte?

Ešte som túto stránku nenavštívil, takže vám neviem presne povedať niečo k jej obsahu. Vyjadril by som to slovami Roberta Fica, prezident Kiska zatiaľ neútočí, iba slabučko hryzká.

Ako by ste zareagovali na nárek pravicového voliča, že nepôjde voliť, lebo nie je koho?

Že je to nezmysel. Takúto situáciu sme tu mali pred rokom 1989. Dnes tu máme niekoľko strán ideologicky aj hodnotovo rozdielnych, takže výber je. Treba si však uvedomiť, že strany nie sú charitatívnymi organizáciami, sú v nich združení ľudia túžiacimi po moci a okolo nich sa motajú supy v podobe oligarchov a finančných skupín. Nikdy nebudú dokonalé. Určite sa ale medzi nimi nájdu aj subjekty, ktoré mieru demokracie dokážu dostať aspoň na takú úroveň, ako tu bola v roku 2006.

Do volieb zostáva už len menej ako mesiac, aká téma by mohla výraznejšie zamávať s preferenciami?

Môžu sa objaviť tri scenáre. Prvý, buď sa už neobjaví nová téma. Fico bude čakať, kedy učitelia, sestričky a ten gréckokatolícky kňaz konečne stíchnu, aby si opäť mohol vychutnať svoj monológ na tému migračnej politiky.

Druhý scenár predstavuje možnosť, že sa tu objaví skutočný problém, o ktorom zatiaľ nič nevieme, ale možno ho len tušíme. Ako pred voľbami 2010 nahrávka s hlasom podobným Ficovi, ktorý hovorí o čiernych straníckych peniazoch alebo spis Gorila pred voľbami 2012.

Napokon, nemožno vylúčiť ani tretiu možnosť, a síce scenár inšpirovaný z amerického filmu Vrtieť psom. T. j. že marketingoví stratégovia Smeru, spolu s SIS a RTVS zinscenujú vymyslenú udalosť, ktorá otrasie verejnou mienkou v prospech Smeru. V uvedenom filme to bol zinscenovaný vojenský konflikt, aby odpútal pozornosť od úchylného kandidáta na funkciu prezidenta. V podmienkach Slovenska to môže byť obťažovanie alebo až znásilnenie slovenskej devy niekoľkými utečencami z Afriky alebo Blízkeho východu, ideálne moslimského vierovyznania. Garantujem, že väčšina verejnosti by na problémy učiteľov alebo zdravotných sestier razom zabudla.  

Ako hodnotíte situáciu v krajinách V4? Prečo sú populárni Orbán, Kaczynski, Fico alebo Zeman?

Situácia je alarmujúca, pretože ich víťazstvo a podpora vo verejnosti svedčí o zlyhaní projektu liberálnej demokracie v prostredí transformovaných režimov strednej Európy. Je evidentné, že komunistom sa nepodarilo vytvoriť komunizmus ako politický systém, ale určite vytvorili komunistického človeka ako spôsob myslenia a uvažovania. Výsledkom je človek, ktorý nemá zmysel pre princípy právneho štátu a demokracie.

Čo ich spája? Hrajú na city a pudy spodných prúdov v spoločnosti?

Keby len spodných prúdov. Podporuje ich predsa aj časť miestnej politickej a ekonomickej elity. Ide o dôsledok toho, že sme sa s vlastnou minulosťou dostatočne nevysporiadali a doteraz nostalgicky spomíname na starý režim. Aj preto nemáme problém voliť bývalých komunistov, eštebákov alebo potomkov eštebákov.

Hrozí strednej Európe nejaké kvázi odtrhnutie od smerovania liberálnej demokracie? Inými slovami, je možné že lídri V4 spravia posun k Putinovmu Rusku?

Až tak dramaticky by som to zatiaľ nevidel. Aj Slovensko už kedysi predstavovalo čiernu dieru na mape Európy a dostali sme sa z toho. Zvolenie prezidenta Kisku bolo tiež dobrou vizitkou úrovne našej občianskej spoločnosti. Nie je to také zlé, ako sa to na prvý pohľad javí. Je však jasné, že predstava liberálnej demokracie na západ od českých hraníc je iná, ako predstavy o spravovaní vecí verejných v postkomunistických štátoch. V západnej Európe už zaznievajú hlasy, že prijatie bývalých komunistických štátov do EU bola chyba. To znamená, že sa tu skutočne niečo deje a zvyšok Európy to citlivo vníma. Bude závisieť len od nás, či sa vrátime k prívlastku tatranského tigra, alebo svojou mentálnou výbavou budeme aj naďalej živiť tú zdochýnajúcu mrcinu.

Radoslav Štefančík (39)

ROZHOVOR Fico posunul krajinu,

Vyštudoval politológiu a nemecký jazyk a literatúru na Prešovskej univerzite v Prešove. Štúdium politológie absolvoval aj na Friedrich-Schiller-Universität v Jene. Doktorandské štúdium ukončil na Katedre politológie Fakulty medzinárodných vzťahov Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Pôsobil na UCM v Trnave, v súčasnosti na FAJ Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Získal Medzinárodné parlamentné štipendium Nemeckého Spolkového snemu v Berlíne a postdoktorandské vedecké štipendiá na Viedenskej univerzite a na Herderovom inštitúte v Marburgu. Je autorom viacerých vedeckých článkov a knižných publikácií uverejnených doma a v zahraničí. Vedecky sa venuje výskumu politických strán a medzinárodnej migrácie. 

Zdielať článok na Facebooku

Galéria

Radoslav Štefančík

Nástroje k článku



FOTO: archív Radoslava Štefančíka
ZDROJ: TMZ

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články