Prozaický debut mladého spisovateľa a scenáristu Petra Balka označila Mila Haugová za žiarivú a tajomnú zmes drsnosti, nehy, fantázie a surovej skutočnosti.
Víťaz literárnej súťaže Poviedka 2012 otvára v originálnom texte Vtedy v Lošonci. Via Lošonc (KK Bagala 2014) dvere do groteskného, tragického, smutného i veselého malomestského života. Lučenec v knihe vystupuje ako svet vo svete, históriou poznačený a utlačený priestor, kde sa realita miesi s absurdnosťou a abstrakciou. Jeho reálie mapuje chlapec s prezývkou Leviathan. Spomienky, reflexie a príhody vnímané detskými očami rozpráva vyspelým, dospelým spôsobom, a táto kombinácia, či dokonca kontrast, pridáva dielu na iskre. V popredí stojí najmä kamarátsky vzťah s Kápiom – búrlivým chuligánom a verným naničhodníkom. Ich dobrodružstvá majú chlapčenskú povahu, avšak vstupujú pod povrch vecí a na základe fantazijných prvkov odhaľujú širšie spektrum pocitov a atmosfér. Živé obrazy Lošonca Balko vykresľuje neotreným spôsobom. Jeho štýl sa pohybuje na rozmedzí fiktívneho a skutočného, sna a reality, kladie dôraz na dynamiku. Neidealizuje, neromantizuje – odkrýva všetky odtiene temnoty. Balkovmu vyzretému rukopisu však nechýba humor – aj keď ide skôr o čierny humor, ktorý často zvýrazňuje tragickosť uvedeného. Nosnú dejovú líniu hodil autor za hlavu, viac ho zaujímajú fragmenty, postrehy, krátke epizódy z Leviathanovho života a života ľudí a postavičiek Lošonca. Starká Liana, dievča uprostred zhnitého vojnového koláča, krásna a nedostupná Alica, futbalový zápas z roku 1941 medzi Debrecínom a Grazom, prízrak Kohútej vdovy. Odrazy minulosti, ktoré nasvecujú, dotvárajú, presnejšie charakterizujú samotný Lošonc - miesto, v ktorom nemožno žiť inak, len podľa jeho vlastných nepísaných pravidiel. Kápia a Leviathan, spojení putom neochromiteľného detského priateľstva, putujú svojimi malými dejinami slobodne, a predsa v sebe nesú stigmy geografickej polohy: „S príchodom Kápiu sa všetko zmenilo. V tom momente, keď sa naše pohľady stretli počas hodiny slovenského jazyka, zatiaľ čo Hrachová čarbala na tabuľu podoby veľkého i malého písmena l, l ako lienka, l ako lán, l ako láska, mi Kápia prvýkrát venoval svoj povestný úsmev, v ktorom sa krížila detská nevinnosť s diablovým semenom. V tej chvíli sme obaja vedeli, že sa medzi nami vytvorilo pevné puto. Gang.“
Kniha je súčasťou desiatky finalistov ceny Anasoft litera.
Diana Mašlejová
Recenzie na zaujímavé knihy nájdete v Knižnej revue 9 (6. mája)!
-reklamná správa-
