BRATISLAVA - Ovzdušie na Slovensku je z pohľadu Európskej únie nadpriemerne znečistené. Podľa satelitných dát sme skončili na treťom mieste od konca z 28 krajín pri zisťovaní priemerného podielu obyvateľstva vystavenému nadmernej koncentrácii častíc PM2,5. Napriek tomu, že väčšinu znečisťujúcich látok produkujú domácnosti, podľa vládnych analytikov sa výdavky na ochranu ovzdušia a zmenu klímy využívali najmä pre priemysel.
Najtoxickejšie krajiny Európy na MAPE: Zlé hodnotenie Slovenska
"Slovensko v európskom porovnaní vykazuje vysoké hodnoty prachových častíc PM10 a PM2,5, pričom tieto majú zásadný negatívny vplyv na zdravie človeka. V rámci EÚ sme krajinou s tretím najvyšším podielom obyvateľstva vystaveného nadmerným koncentráciám PM2,5, ktorý sa oproti celoeurópskemu priemeru zmenšuje iba polovičným tempom," konštatuje sa v priebežnej správe z revízie výdavkov na životné prostredie, ktorá je súčasťou vládneho projektu Hodnota za peniaze.
Výška emisií skleníkových plynov
"Celkové emisie skleníkových plynov na Slovensku v roku 2014 predstavovali vyše 40 mil. ton CO2 ekvivalentov, čo predstavuje oproti roku 1990 zníženie o 45 %. Cieľ Kjótskeho protokolu je tak dlhodobo naplnený. Prevažným komponentom skleníkových plynov je oxid uhličitý, s menším zastúpením vodnej pary, metánu, ozónu, oxidu dusného, niektorých fluoridov a freónov. Top 10 najväčších znečisťovateľov tvorí okolo 40% z celkových emisií skleníkov. Na popredných miestach ostáva poradie dlhodobo nezmenené," vysvetľuje správa.
Kúrenie tuhým palivom
Na tvorbe tuhých znečisťujúcich látok sa približne z 80 percent podieľa sektor domácností, obchodu a inštitúcií. "Hlavnými príčinami sú vysoký podiel tuhých palív, vrátane biomasy, používaných v domácnostiach a využívanie menej kvalitných spaľovacích motorov v osobnej doprave. Napriek tomu z prehľadu čerpania financií vidieť, že dominantne sú podporované projekty veľkých žiadateľov s individuálnym vysokým objemom vypúšťaných látok," píše sa v priebežnej správe.
Najhoršie na tom sú tieto okresy
Domácnosti podľa analytikov nie sú ekonomicky motivované k zmene správania a prechodu na čistejšie palivá. "Kúrenie drevom je ekonomicky najvýhodnejšie, no nie vždy najšetrnejšie k životnému prostrediu," pripomínajú. Kúrenie drevom je emisne najnáročnejšie, čo sa v kombinácii so spaľovaním v zastaraných kotloch nepriaznivo odráža na kvalite ovzdušia. Dôkazom majú byť tohtoročné smogové situácie. Najvyšší počet domácností v rámci rodinných domov vykurujúcich tuhým palivom sa nachádza v okresoch Rimavská Sobota, Čadca a Tvrdošín, naopak, najmenej je ich na západnom Slovensku.
Výdavky na ochranu ovzdušia
Na ochranu ovzdušia sa od roku 2010 preinvestovalo 293 miliónov eur, väčšinou išlo o eurofondy. Doterajšie výdavky boli zamerané primárne na redukciu emisií z priemyslu, ktorá nemá podľa analytikov priamočiary vplyv na kvalitu ovzdušia. Do konca júna by teraz mali navrhnúť opatrenia, ktoré by priniesli efektívnejšie využívanie peňazí. Spomínajú napríklad zvýšenie a rozšírenie environmentálnych daní, prípadne obmedzenie existujúcich výnimiek tak, aby ľudia boli motivovaní využívať energiu efektívnejšie.
