ROZHOVOR Smer padá a Fico je unavený: Danko napína svaly, Procházkova kariéra je neuveriteľná!

Ovplyvní situácia v Sieti vládnu koalíciu?

Odchod pätice poslancov (Hrnčiar, Adamčík, Fedor, Cséfalvayová, Janckulík - pozn. red.) znamenal zmenu pomeru síl v koalícii. Ich príchod do Mostu posilní pozíciu tejto strany v rámci koalície.

Posilní to koalíciu alebo ju to oslabí?

Menej koaličných strán znamená súdržnejšiu koalíciu. Vzhľadom na rýchly úbytok voličov pred voľbami a na dramatický vývoj po voľbách bola Sieť od začiatku najslabším článkom koalície. Čo do počtu poslancov bola tiež najmenším koaličným partnerom. Toto preskupenie poslancov teda môže, v konečnom dôsledku, koalíciu iba posilniť.

Aký osud čaká Siete po tomto rozkole?

Momentálne sú jej poslancami už len pán Procházka a pani Bašistová. Ak zostanú v parlamente, môžu de facto fungovať pod hlavičkou Siete, aj keď zatiaľ nevieme presne ako. Nové vedenie Siete však určite nemá schopnosť dostať stranu z červených čísiel.

Má nový predseda Roman Brecely šancu oživiť Sieť?

Nie. Pán Brecely nie je typ straníckeho lídra. Je skôr firemným manažérom a nie prirodzeným vodcom politickej strany. A ani si nemyslím, že by mal nejakú ambíciu stranu zachraňovať. Asi odíde do podnikateľského sektora, kde sa dokáže patrične uplatniť.

Sieť bola Procházkovým dieťaťom. Len on je zodpovedný za počiatočný úspech Siete i za jej pád. Sieť rástla a končí s Procházkom. Keď pôjde do zahraničia (do Luxemburgu na miesto sudcu - pozn. red.), bude to symbolická bodka za históriou Siete. Po jeho odchode strana postupne prirodzene zanikne.

Očakávate Brecelyho odchod z pozície ministra?

Ak piati odídenci od Procházku zakotvia v Moste, bude to znamenať posilnenie Mostu, ktorý si logicky bude nárokovať väčší vpyv na riadenie štátu. To sú princípy politiky. Keď má niekto viac poslancov, môže žiadať väčší podiel na moci. Sieť preto s najväčšou pravdepodobnosťou o toto ministerstvo príde. Nie z vlastnej vôle, ale na základe logiky moci.

Prekvapil vás pád Radoslava Procházku?

Keď sa obzrieme do jeho politickej minulosti, nájdeme tam viacero príznakov, ktoré naznačovali, že Sieť nemusí dopadnúť dobre. Radoslav Procházka zažil svoje najskvelejšie obdobie počas prezidentskej kampane. Tá bola zvládnutá bravúrne a urobila z neho politika, o ktorom sa veľmi oprávnene uvažovalo, že raz môže byť lídrom pravice a možno aj budúcim premiérom.

Prvý šok pre jeho voličov a sympatizantov však prišiel, keď na tlačovej konferencii po prvom kole prezidentských volieb otvorene nepodporil kandidáta Andreja Kisku, hoci sa to od neho očakávalo a dokonca to predtým sľúbil. Vtedy sa predpokladalo, že ide o jednorázové zlyhanie, ktoré vyplývalo z vypätej atmosféry a snáď aj z nejakého osobného skratu. Nič racionálne sa totiž za týmto Procházkovým gestom nedalo nájsť. Takýto skratov v jeho komunikácii však prichádzalo čoraz viac a to až do tej miery, že sa to stali predmetom žartov. Jeho meno sa stalo synonymom názorovej nekonzistentnosti a niekedy až komického zavádzania a vykrúcania sa. A toto v žiadnom prípade nie je kapitál pre budovanie úspešnej politickej kariéry.

Ak by niekto v čase jeho prezidentskej kampane predpovedal, že Procházka takto o dva roky dopadne, tak by som mu samozrejme neveril. Spomínaný prvý výrazný prešľap na tlačovej konferencii pri nepodpore Kisku však naznačil u Procházku problém, ktorý počas predvolebnej kampane narástol až do takej podoby, že v parlamentných voľbách dostal jeho stranu takmer pod prah zvoliteľnosti.

Čo bol podľa Vás hlavná príčina jeho pádu?

Jeho ego ho zrejme tlačilo k tomu, že chcel v politike príliš rýchlo a príliš výrazne uspieť. Chcel byť gazdom a lídrom pravice, príliš skoro sa štylizoval do pózy budúceho premiéra a prispôsobil tomu všetko svoje konanie. Osobnostne však asi ešte nedospel na výšku svojich ambícií. Keď sa začal dostávať pod tlak pre neho rôznych nepriaznivých okolností, začal robiť obrovské komunikačné chyby. Ľudia síce vedia, že im politici často nehovoria pravdu, ale takú názorovú nekonzistentnosť, akú niekedy predvádzal Procházka asi nezažili u nikoho predým.

Niektoré jeho výroky, keď sa pokúšal poprieť to, čo povedal deň predtým vyznievali až naivno smiešne a neprekvapilo by ma, keby sa raz ako negatívne príklady dostali do učebníc politickej komunikácie. Ťažko povedať, či u neho zlyhala komunikačná príprava, alebo išlo o nejaký jeho vnútorný osobný problém. Toto ho však v očiach voličov postupne diskvalifikovalo. Osobne poviem, že je škoda, že takto dopadol. Mnohí ľudia totiž do neho celkom oprávnene vkladali nádeje, že raz dokáže viesť slovenskú pravicu. Tá si na nového prirodzeného lídra musí ešte počkať.

O Andrejovi Dankovi sa hovorí ako o šťuke, ktorá kradne Ficovi z rybníka voličov...

Do istej miery sa s tým dá súhlasiť. Smer je zo zrejmých dôvodov za zenitom svojej popularity a jeho sympatizanti si za neho hľadajú náhradu. Mnohí z nich sú národne orientovaní a ich prechod k SNS je preto úplne prirodzený. Atraktivite SNS navyše prispieva aj zbavenie sa slotovského imidžu. Danko stavil na slušnosť a postavil ju ako antitézu k Slotovej vulgárnosti. Slotove spôsoby odohnali mnohých voličov SNS aj do Smeru a teraz ich Danko postupne získava späť.

Je to vidieť aj na téme koncesionárskych poplatkov, kde Danko napína svaly aj proti takému menu ako je Marek Maďarič. O čom to svedčí?

Danko sa v tomto spore môže cítiť sebavedomý nielen kvôli rastu preferencií, ale aj preto, lebo vie, že sa v tomto spore môže oprieť o väčšinovú verejnú mienku. Zvyšovanie koncesionárskych poplatkov totiž určite nie je niečo, čo by verejnosť vítala.

Prečo Bugárovmu Mostu nepadajú percentá?

Most je politická strana založená najmä na etnickom princípe. Voličská základňa týchto strán je vždy relatívne stabilnejšia. Jej hlavná konkurentka SMK navyše zatiaľ nedokázala využiť to, že časť voličov Mostu sa po voľbách vnútorne nestotožnilo s jeho vstupom do koalície so Smerom a SNS. Osobne však očakávam postupný prepad preferencií Mostu. Nemyslím si totiž, že spolužitie tejto strany v jednej koalícii s SNS bude idylické až do konca volebného obdobia. Ak sa k tomu pridružia nejaké kauzy vyplývajúce z účasti na vláde je pravdepodobné, že Most aktuálny volebný výsledok v ďalších voľbách neobháji.

A čo opozícia? Ako vidíte protesty pred rezidenciou Bonaparte?

Tieto protesty slúžia na to, aby opozícia poukázala na problém a aby v prospech jeho riešenia burcovala verejnú mienku. Osobne však nepredpokladám, že by opozícia mohla týmito protestmi dosiahnuť viac, ako už dosiahla. Kaliňák kvôli nim určite zo svojej funkcie neodstúpi a Fico sa z komplexu Bonaparte určite nevysťahuje. To, že sa záujem o tieto verejné protesty podarilo opozícii udržať počas celého leta je vcelku obdivuhodné. Neviem dokedy v nich chce opozícia pokračovať, ale ak sa počty protestujúcich začnú výraznejšie znižovať, môže to pôsobiť kontraproduktívne. Myslím si totiž, že tých, proti ktorým sú tieto protesty namierené, by asi nič škodoradostne nepotešilo viac, než malá účasť ľudí.

Na to, aby opozícia v politickom súboji so Smerom uspela, však určite potrebuje oveľa viac ako verejné protesty. Stále vysoké preferencie Smeru totiž určite nevyplývajú len z toho, že Smer je politickou stranou, ktorá nebodaj vie tak dokonale riadiť štát. Sú totiž aj výpoveďou o stave alternatívy, čiže opozície, ktorá sa voči tejto strane ponúka. Ak by sa voči Smeru, a to najmä na pravej strane politického spektra, začala vytvárať alternatíva v podobe kvalitného programu a dôveryhodných politikov a keby kvôli tomu začali Smeru výraznejšie padať preferencie, potom by si Smer nemohol dlhšie dovoliť udržiavať vo vysokej funkcii ani Kaliňáka. Verejné protesty sú síce legitímnym nástrojom demokratického súboja, ale najúčinnejším nástrojom je kvalitný program a najmä dôveryhodní a schopní politici.

Predstavuje dnes v súčasnom stave alternatívu Smeru, SNS?

Nie. SNS neponúka výraznejší program, ani výraznejších lídrov. Danko dokáže podchytiť hlavne nespokojných voličov Smeru, ktorí možno pred časom odišli práve od Slotovej SNS. SNS sa navyše definuje ako stredopravá strana a v tejto oblasti politického spektra je na Slovensku priveľká konkurencia. Myslím si, že primárny záujem voličov o SNS spočíva v jej tzv. pronárodnej orientácii a určite nie v jej proklamovanej stredopravosti. A to na podobnú dominanciu na politickej scéne ako mal niekedy Smer jednoducho nestačí.

Richard Sulík tvrdí, že aj keď je europoslanec, strane percentá rastú...

Sulíkovej SAS narátli percentá kvôli tomu, že stranu omladil a kvôli tomu, že sa dokázal chytiť momentálne populárnej vlny euroskepticizmu. Rovnako si myslím, že SAS je strana, ktorú ľudia volia kvôli pravicovému ekonomickému programu a čiastočne možno aj kvôli nie vždy konvenčnému politickému štýlu jej predsedu.

A čo Ficov Smer? Vyzerá byť unavený...

Unavený vyzerá byť Smer i jeho predseda. Na Smere je vidieť opotrebovanie mocou, ktoré sa prejavuje napr. otupenosťou vo vnímaní politickej reality, resp. toho, čo je verejnosťou vnímané za viac alebo menej akceptovateľné. Myslím si napríklad, že Smer by pred desiatimi rokmi opozícii neponúkol tak lacno tromfy, ako to robí teraz pri kauze Bašternák. U Roberta Fica sa zasa postupne začína prejavovať únava z rokov strávených v stresujúcom prostredí vrcholovej politiky. Inak sa totiž nedá interpretovať to, že sa uchádzal o prezidentský úrad. Na poste prezidenta by totiž disponoval oveľa menšou mocou a teda oveľa menším vplyvom na riedenie štátu i na fungovanie strany Smer. A ambíciou každého politika je predsa získať čím väčší podiel na moci.

Má ho kto nahradiť?

Hovorilo sa o Kaliňákovi, ale po kauze Bašternák už nie je korunným princom. Jeho pozícia sa veľmi skomplikovala a neverím, že by ho v Smere ešte dokázali akceptovať ako Ficovho nástupcu. Snáď by ním mohol byť niekto z mladšej generácie, napr. Peter Pellegrini, ale momentálne je niečo v tomto smere ťažké prognózovať. Viac sa ukáže po straníckom sneme, ktorý je plánovaný na koniec roka.

Myslíte si, že o rok bude na čele vlády stále Robert Fico v nezmenenej zostave?

Asi áno. Pokiaľ sa nič neočakávané nestane, potom tu snáď zostane trojkoalícia s Robertom Ficom na čele. Na to, aby sa v tomto smere niečo zmenilo je potrebný silný vonkajší alebo vnútorný tlak. Čo sa týka vonkajšieho vplyvu, nemyslím si, že by súčasná opozícia dokázala vyvinúť taký tlak, ktorý by vyústil do pádu tejto vlády. Pravdepodobnejšou príčinou rozpadu koalície by mohli byť vnútorné príčiny.

Táto koalícia je totiž dosť vnútorne rôznorodá. Na jednej strane tu máme rozpor medzi pravicovosťou SNS a ľavicovosťou Smeru a na druhej strane tu máme Most, ktorý chce hájiť záujmy menšinového obyvateľstva a SNS, ktorá preferuje ochranu väčšinového národa. V roku 2017 budeme v druhom roku vládnutia a nevylučujem, že sa môžu objaviť prvé vážnejšie spory týkajúce sa základných hodnotových preferencií týchto strán. V tomto druhom roku však tieto spory bude ešte výrazne utlmovať zbieranie ziskov z vládnutia. V druhej polovici štvorročného volebného obdobia sa však koaličné strany už začnú pripravovať na ďalšie voľby a začnú „hrať“ viac na seba ako v prospech spoločnej koalície. Rizikové obdobie sa preto začne až v druhej polovici volebného obdobia.

Čaká nás na Slovensku horúca politická jeseň?

Kvôli voľbám sme mali horúcu politickú jar, kvôli kauze Bašternák máme horúce politické leto. Máme tu zlepenec štvorkoalície, či snáď už trojkoalície, ktorý väčšinová verejná mienka nevníma s nadšením. Hneď na začiatku fungovania novej vlády tu máme niekoľko závažných káuz i trieštenie jednej z koaličných strán. Máme tu nárast politického extrémizmu i zhoršovanie medzinárodnopolitickej situácie. Toto všetko nám politicky zahreje nielen jeseň, ale určite aj zimu.

Tomáš Koziak je politológ a vysokoškolský pedagóg.