BRATISLAVA - Neuveriteľné klamstvo. To, čo si dovolí ruská propaganda, nemá hranice. Najnovšie sa obludnej lži dopustila ruská ambasáda na Slovensku. V jednom zo svojich príspevkov totálne prekrúca československé dejiny.
Je verejne známe, že milióny rubľov prúdia z Kremľa na šírenie proruskej propagandy a tiež na kontá extrémistov zľava aj sprava. No tento raz sa lži dostali priďaleko. Ruská ambasáda zverejnila na Facebooku správu, že sovietske vojská pozýval v roku 1968 aj Alexander Dubček. Pritom je to klamstvo. Aj v učebniciach dejepisu sa slovenské deti učia, že Dubček medzi pozývateľov inváznych vojsk nepatril.
Ruská ambasáda sa pri tejto lži odvoláva na výrok ruského historika Svjatoslava Rybasa, ktorý povedal, že "Dubček osobne telefonoval Brežnevovi a požiadal o vojenskú inváziu". Povedal to ešte v minulom roku, keď sa na Slovensku v septembri stretol s politológmi, slovenskými študentmi či mimovládkami a rôznymi osobnosťami. Ambasáda to zavesila na svoj Facebook.
Konkrétne píše: "3. augusta 1968 československí stranícki činitelia pod vedením prvého tajomníka ÚV Slovenskej komunistickej strany Vasiľa Biľaka poslali list Brežnevovi so žiadosťou o vojenskú pomoc a zosadenie Dubčeka. Avšak, Moskva stále dúfala, že silový zásah nebude nutný. Avšak 16. augusta Dubček osobne telefonoval Brežnevovi a požiadal o vojenskú inváziu (V. Falin v interview autorovi). 12. augusta na zasadnutí Predsedníctva ÚV KSČ Dubček vyhlásil: „Ak dospejem k záveru, že sme na prahu kontrarevolúcie, osobne pozvem sovietske vojská.“
Nielen že táto informácia nie je pravdivá, ale ešte aj šíri ruskú propagandu. Na status upozornil aktivista a učiteľ dejepisu Juraj Smatana. Alexander Dubček patril k reformnému krídlu komunistov, hlavná postava Pražskej jari. V roku 1968 sa stal generálnym tajomníkom ÚV KSČ. Pozývací list poslali do Moskvy Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasil Biľak. Alexander Dubček medzi nich rozhodne nepatril. Po invázii ho Sovieti odvliekli do Moskvy.
Po jeho návrate zo Sovietskeho zväzu ho v roku 1969 vymenil v najvyššej vládnej pozícii Gustav Husák. Dubček neskôr pôsobil ako predseda Federálneho zhromaždenia a následne krátko ako veľvyslanec v Turecku. Zvyšok života pracoval ako robotník Západoslovenských štátnych lesov. Počas tohto obdobia ho stále sledovala Štátna bezpečnosť a tajní agenti mu boli stále v pätách.
