Pondelok, 25. september 2017. Meniny má Vladislav, zajtra Edita.

Mysteriózne kamene z Kysúc na FOTO sú príbuzné čučoriedok z Marsu, tvrdí slovenský vedec

V minulosti ich amatérski vedci považovali za dinosaurie vajcia
V minulosti ich amatérski vedci považovali za dinosaurie vajcia
11.11.2015 08:20

ČADCA – Obrovské kamenné gule na Kysuciach si ľudia vysvetľujú rôzne. Nájdu sa takí, ktorí dodnes veria, že „megoňky“ s priemerom niekoľkých metrov majú nevysvetliteľný pôvod a ich vznik prisudzujú návštevníkom z vesmíru. V snahe objasniť túto slovenskú prírodnú raritu sme kontaktovali Jozefa Michalíka z Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied.


„Megoňky sú sestrenicami marťanských „čučoriedok“, no nejde o žiadnu záhadu, je to len potvrdenie, že prírodné zákony platia tak na Zemi, ako aj na Marse,“ hovorí geológ Jozef Michalík a ďalej vysvetľuje záhadu kamenných gúľ, ktoré sa nachádzajú v čadčianskej mestskej časti Milošová. Tzv. megoňky (pomenovanie súvisí s rovnomennou osadou) sú prírodnou zaujímavosťou, ktorá už desaťročia podnecuje fantáziu Slovákov a v roku 2012 na podobné kamenné útvary na Marse upozornila aj NASA.

Ďalšia slovenská záhada rozlúštená: Tajné tehotenstvo a vražda grófových detí!

Podľa slov geológa Jozefa Michalíka máme na Slovensku viacero príkladov kamenných gúľ, ktoré sa objavujú pri ťažbe lomového kameňa. Aj v prípade megoniek z Milošovej ide o kamenný lom. Podobné guľovité telesá, hoci odlišného pôvodu, možno vidieť aj vo zvetrávajúcich sopečných masách stredného Slovenska, ale megoňky sú najpopulárnejšie.

 

Dinosaurie vajcia

Kysucké gule s priemerom od jedného do takmer troch metrov sa objavili v 80. rokoch minulého storočia po odstrele v kameňolome. V roku 2003 nálezisko vyhlásili za prírodnú pamiatku a ľudia si ich začali vysvetľovať ako miestnu záhadu. To však podľa geológa nie je celkom namieste, pretože podobné útvary sa vyskytujú na celom svete a odborníci ich nazývajú „konkrécie“. Ide o „tvrdý, guľovitý až vajcovitý kompaktný útvar, ktorý vznikol zrážaním minerálov v priestoroch medzi časticami horniny.“

Strašidelná sonáta z útrob zeme: Takto paranormálny jav vysvetľujú odborníci z Bratislavy​

Ešte v 18. storočí považovali ľudia konkrécie za hračky prírody a niektorí amatérski vedci si dokonca mysleli, že sú to dinosaurie vajcia či výtvor mimozemšťanov. „Konkrécie vznikajú vo vnútri pórovitých sedimentov počas postupného spevňovania budúcej skaly. Zvyčajne pieskovcov, prachovcov, bridlíc, v spraši, alebo v pôde. V hornine sa okolo pevných teliesok (môžu to byť zrnká piesku, úlomky hornín či skameneliny) začne zrážať cementačný materiál (vápnitá, kremitá, alebo fosfatická zrazenina) a postupne vznikajú guľovité telesá, zatláčajúce okolitú hmotu. Tie sú zvyčajne zložené z uhličitanu minerálu, akým je napríklad vápenec,“ spresňuje odborník.

Milošovské gule - MegoňkyLen kúsok za štátnou hranicou, na slovenskom území v obci Milošová, v časti Megoňky, môžete...

Posted by Anton Janata on 23. září 2011

Aj keď sa konkrécie často skladajú z jediného dominantného minerálu, v závislosti na podmienkach prostredia tvorby môžu byť prítomné aj iné minerály. „Ak cement prirastá prerušovane, na povrchu teliesok sa zrážajú vrstvičky minerálu, podobné lupeňom cibule. Keď má však hostiteľská hornina nepravidelnú pórovitú stavbu, výsledná konkrécia má pretiahnutý, piškótovitý, diskovitý, nepravidelný rúrkovitý, alebo hroznovitý tvar. Pevný cement konkrécií spôsobuje ich väčšiu tvrdosť a odolnosť proti poveternostným vplyvom. Farba konkrécií sa obvykle podobá skale, v ktorej sa nachádzajú,“ dopĺňa Michalík.

Marťanské čučoriedky

Kamenné gule môžu mať odlišný tvar, tvrdosť aj veľkosť. V egyptskej Fajúmskej zníženine nájdete napríklad guľovité konkrécie s priemerom až deväť metrov. Iné a menšie si môžete všimnúť v útesoch pozdĺž anglického pobrežia vo Wessexe a ďalšie pri Mecevici, Ozimici a Zavidovici v Bosne a Hercegovine. Jedny z najúchvatnejších sa však vytvorili na Severnom ostrove Nového Zélandu a dokonca nielen na našej planéte. „Malé hráškovité hematitové konkrécie, ktoré vznikli vyzrážaním železa, pozoroval pred pár rokmi rover NASA Opportunity na planine Meridiani Planum na Marse. Vedci ich nazvali ‚čučoriedky‛,“ uviedol ako pikošku geológ.

„Hoci detailne nepoznáme všetky podmienky a okolnosti vzniku týchto pozoruhodných konkrécií, nejde o unikát či senzáciu a bombastický hon na kuriozity nie je namieste. Na druhej strane, je potrebné všímať si všetky pozoruhodnosti našej krásnej prírody. Príroda nám denne kladie stovky podobných otázok a lúštenie jej hádaniek je dostatočne vzrušujúcim dobrodružstvom aj bez nafúknutej reklamy,“ dodal na záver slovenský geológ.

...


Nástroje k článku



ZDROJ: zh
FOTO: Facebook/Megonky, Krys Krzysztof Capek, Álvaro Rezende

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články