BRATISLAVA – Hlavné mesto Slovenska navštívil už niekoľkokrát, no tentoraz ho sem prilákal veľmi osobný dôvod. Architekt Dominique Perrault tu zanechal genetický odtlačok svojej práce v podobe knihy, ktorú prišiel slávnostne pokrstiť do Bratislavy.
Známy architekt, ktorý je držiteľom viacerých prestížnych cien a autorom niekoľkých veľkolepých projektov, sa podieľal na najnovšej knihe o našom hlavnom meste s názvom Bratislava Metropolis. Bratislavu zasadil do metropolitnej krajiny, ktorá je otvoreným celkom. Okrem hlavného mesta zahŕňa aj širšie územie s okolitými mestami a obcami, pričom presahuje až do Rakúska, Maďarska a Českej republiky.
Pre Bratislavu sú typické kontrasty
„O Bratislave hovorím ako o metropole preto, že sú pre ňu typické kontrasty. V historickom meste nemáte toľko kontrastov. Protiklady sú bohatstvom, hoci môžu prinášať problémy. Sú však zdrojom inšpirácie pre budúcnosť,“ vysvetlil pre Topky. Čo sa týka estetickej roviny metropoly, slávny architekt ju vníma prostredníctvom krajiny ako takej. „V krajine nemáme len stromy či lesy, ale aj budovy. Pre mňa je estetika prepojenie medzi architektúrou a prírodou,“ dodal.
Bratislavu, o ktorej sa hovorí ako o najmenšej metropole, by sme podľa Perraulta mali chápať zvonka, nie zvnútra. „Situácia v Bratislave je encyklopedickým príkladom križovatky štátov a je historicky pozoruhodná,“ myslí si architekt. Je jedným z troch hlavných miest, ktoré spolu komunikujú a ktoré tvoria metropolitný komplex.
Nemusíme donekonečna stavať
Oporným bodom v Perraultových názoroch je téma prázdna. Práve zdanlivo prázdne miesta by sme podľa neho aj v súvislosti s Bratislavou nemali vnímať ako nedostatok, ale naopak. Z futuristického hľadiska predstavujú plochu, ktorá má budúcnosť. Metropola je miestom naplneným prázdnom a je presným opakom historického mesta, ktoré je plným priestorom. Hoci by sa nám prázdne priestory mohli javiť ako nebezpečné a opustené, v skutočnosti sú miestom pre rozvoj. Bratislavu teda nemusíme donekonečna zastavovať, ale zmysluplne usporiadať okolo centra.
„Zahusťovaním prázdna len strácame vzťah medzi prírodou a architektúrou. Nemalo by nám ísť o výstavbu, ale o hľadanie nového využitia priestoru, pretože v našej spoločnosti už mesto v takej podobe, ako v minulosti, neexistuje. Mladí ľudia vnímajú mesto globálne a potrebujú metropolitnú substanciu, ktorá je prispôsobivá,“ zdôvodnil francúzsky architekt.
