PHNOM PÉNH - Presne pred štyridsiatimi rokmi, 17. apríla 1975, Červení Kméri vedení svojím vodcom Pol Potom v Kambodži dobyli hlavné mesto Phnom Pénh a v krajine nastolili genocídny režim. Počas svojho vládnutia vyvraždili 1,7 milióna ľudí.
Počiatky Červených Kmérov, skrývajúcich sa v období svojej vlády pod anonymným názvom Organizácia, siahajú do 50. rokov, kedy vo Francúzsku vznikla ľavičiarska sekta kambodžských študentov. Okrem Pol Pota to boli predovšetkým Ieng Sary, Khieu Samphan a Son Sen. Tí potom ovládli Komunistickú stranu Kambodže a "brat číslo jeden" Pot sa stal jej vodcom.
Po pravicovom prevrate generála Lon Nola v marci 1970 sa proti nemu v občianskej vojne spojili Červení Kméri, zvrhnutý kráľ Sihanuk a partizáni Viet Kongo. V apríli 1975 prevzali Kméri moc a vyhlásili Demokratickú Kambodžu. V decembri 1978 začala vietnamská armáda inváziu do Kambodže, aby ukončila cezhraničné útoky Kmérov. Phnom Pénh padol 7. januára 1979 a Pol Pot bol zosadený. Vietnam potom dosadil bábkovú vládu komunistov Ľudovej revolučnej strany Kambodže (teraz socialistická Strana kambodžského ľudu).
Cieľom režimu Červených Kmérov bola "vyčistená" uniformná spoločnosť. Obeťou sa stali etnické a náboženské skupiny, najmä moslimskí Čamovia. Násilná kolektivizácia viedla k úplnej centralizácii a rozpadu ekonomiky. Kméri zrušili školy, vyučovať sa mohli len politické školenia spojené so sebakritikou a udeľovaním trestov. Všetci cudzinci boli z krajiny vyhostení, cudzie ambasády boli uzavreté a akákoľvek zahraničná hospodárska alebo lekárska pomoc odmietnutá. Používanie cudzích jazykov bolo zakázané, noviny a televízia zrušené, pošta a telefóny obmedzené, osobné dokumenty boli zničené. Kontakty s vonkajším svetom boli pretrhané.
K prevýchove kambodžských obyvateľov slúžili práce na "vražedných poliach", kde sa ľudia dozvedeli, že na na ich životoch vládnucemu režimu nezáleží. Exhumované prerazené lebky z masových hrobov dokazujú, že niektorí boli v mnohých prípadoch doslova umlátení na smrť, často motykami. Sebemenší priestupok sa trestal smrťou. Stačil prejav samostatného myslenia, za zločin sa považovala aj znalosť cudzieho jazyka. Znakom nedostatočnej prevýchovy, a teda prehreškom, bolo aj vlastníctvo knihy alebo okuliarov či akéhokoľvek osobného majetku okrem povolenej misky a lyžice.
Počas štyroch rokov svojej vlády pozabíjali Červení Kméri 1,7 milióna ľudí, čo bola viac ako pätina populácie. Ešte do roku 1994 viedli rebríček najvražednejších režimov sveta s ôsmimi percentami zabitých obyvateľov za rok. Potom ich predstihli extrémisti z radov rwandských Hutuov, ktorí zmasakrovali viac než desatinu populácie iba za tri mesiace.
Kambodža, v 60. rokoch jeden z najlepšie prosperujúcich štátov regiónu, sa za vlády Červených Kmérov prepadla o tridsať rokov späť a spamätáva sa z toho dodnes. Hrôzy režimu pripomína Múzeum kambodžskej genocídy v bývalej phnompenhskej väznici Tuol Sleng, známej ako S-21.
Pol Pot so zvyškami hnutia odišiel do džungle a začal gerilový boj proti novým vládam. Až po vnútorných rozporoch v 90. rokoch stratil moc. V roku 1997 ho spolubojovníci v bizarnom procese odsúdili na doživotné väzenie, kde zomrel v apríli 1998 na infarkt.
Predstavitelia Kambodže a OSN v júni 2003 podpísali dohodu o vytvorení tribunálu pre bývalých vodcov Červených Kmérov. Medzinárodný tribunál v Kambodži začal svoju činnosť v roku 2006. Doteraz odsúdil troch lídrov režimu Červených Kmérov, všetkých na doživotie. Prvým bol niekdajší veliteľ neslávne preslávenej väznice S-21 Kang Kek Ieu. Vlani v auguste ho nasledovali hlavný ideológ Červených Kmérov Nuon Chea a niekdajší premiér Khieu Samphan, s ktorými začal v októbri ďalší proces, v ktorom sú obžalovaní zo zločinu genocídy.
Spravodlivosti unikol bývalý šéf ozbrojených síl Červených Kmérov Ta Mok. Tento jednonohý generál, ktorý bol zadržiavaný od marca 1999, zomrel bez akýchkoľvek výčitiek svedomia v júli 2006. Ďalší predstavitelia totalitného režimu Červených Kmérov boli obžalovaní tento rok v marci - ide o budhistickú mníšku Im Chaem a bývalého veliteľa námorníctva Measa Mutha. Obžalovaní sú z vrážd, zotročovania, politickej a etnickej perzekúcie a z "ďalšieho neľudského konania".
