BRATISLAVA – Výstavba najdlhšieho podmorského tunela sveta vás fascinuje. Slovák Milan Rusnák, ktorý roky žije v Nórku, nám poskytol exkluzívne informácie o jeho výstavbe. Ide o tunel Solbakk, ktorý spojí dve mestečká a umožní plynulé dopravné spojenie. Veľkolepé otvorenie sa blíži. Na výstavbe sa podieľali aj Slováci, ktorí majú v našej krajine veľké ambície.
Na výstavbe podmorského tunela Solbakk v Nórsku, ktorý bude s dĺžkou 14,3 kilometra najdlhším na svete, sa podieľalo aj Slovensko. Nórsko sa síce neradí medzi členské štáty EÚ, pri jeho výstavbe boli dodržané všetky predpisy platné pre konštrukcie v únii.
V roku 2012 bolo zahájené výberové konanie na jeho výstavbu, pretože tunel bol rozdelený na dva stavebné objekty. „Výberové konanie vyhrala nórska stavebná spoločnosť AF Gruppen, ktorá realizuje 6,5-kilometrovú časť tunela zo strany Stavangeru a švajčiarska stavebná spoločnosť Marti Contractors realizujúca 7,8-kilometrový úsek z mestečka Tau. Partnerom v združení švajčiarskej spoločnosti Marti, je aj slovenská stavebná spoločnosť TuCon zo Žiliny,“ povedal Rusnák s tým, že Slováci boli poverení vyraziť dve paralelné tunelové rúry na celom 7,8-kilometrovom úseku, z toho 5,5 kilometra pod morskou hladinou.
S razením začali v závere augusta 2013 prostredníctvom vrtno-trhacích prác. Razenie bolo ukončené 24. októbra minulého roka prerazením jednej tunelovej rúry. Druhá bola prerazená 24. januára tohto roka.
Najhlbší bod tunelového systému sa nachádza 292 metrov pod hladinou mora. „Každých 250 metrov sa striedavo v dvoch tunelových rúrach profil tunela rozširuje kvôli bezpečnostným zálivom pre núdzové zastavenie vozidiel. V týchto miestach je úniková chodba, ktorá priečne prepája oba tunely,“ vysvetlil. V tunely sú aj zákruty, aby sa zabránilo monotónnosti jazdy. Z toho dôvodu je tunel dlhší ako samotná šírka fjordu nad ním.
Na výstavbe spomínaného 7,8-kilometrového úseku pracovalo do 280 špecialistov, medzi ktorých patrilo 85 Slovákov. Výstavbu tunela financuje nórska vláda a prostriedky sa jej vrátia vyberaním mýta za prejazd tunelom. V budúcnosti ho denne použije okolo 8-tisíc áut. Tunel Solbakk bude hotový už v roku 2019.
Počas výstavby tunela sa zmenili aj pracovné podmienky. Nórske odbory, ktoré zastupujú aj slovenských zamestnancov pracujúcich v Nórsku, nečakane zaviedli zákaz realizácie prác v nočných hodinách. Obmedzenia sa týkali aj bezpečnosti práce, pričom bolo zakázané vykonávanie súbežných prác v čelbe tunela. „Máme schopných univerzálnych odborníkov, ktorí zvládajú viac úloh a ochotne riešia to, čo treba,“ povedal vedúci razičov Magdolen, ktorý podotkol, že ani tieto obmedzenia nemali vplyv na čas dokončenia. „Na začiatku s nami pracovali aj Nóri. Asi nás chceli vyskúšať. Každý z nich bol špecialistom vo svojom obore, no o dianie vedľa sa absolútne nezaujímali. Videli pohotovosť našich, a možno aj preto od nás skoro odišli,“ dodal Magdolen.
Problémy boli aj s prácou pod morom. „Súbežne razené dve tunelové rúry sú minimálne pod 50-metrovou vrstvou horniny pod morom. Napriek tomu dochádza k priesakom morskej vody, ktorá poškodzuje technológiu razenia,“ ozrejmil Rusnák. Dodal, že voda sa musela vyčerpať späť do fjordu.
Kvalitné raziace a dopravné prostriedky po sústavnom styku s morskou soľou nadobudli vzhľad starých vrakov. Najväčšie poškodenie javila montovaná elektronika. „Riadi proces prúdenia vzduchu v tuneloch, a súčasne riadi čerpanie priesakovej vody zo zberných bazénov,“ uviedol Slovák, pričom zdôraznil, že tieto činnosti musia fungovať bez prestávky.
Rusnák povedal, že na stavenisku Solbakk sa o Slovákoch hovorí s uznaním. Ako prví dopravovali vyrúbanú horninu z tunelov elektricky poháňanými dopravníkovými pásmi. Dopravníkové pásy merali dohromady viac ako 7 kilometrov a vyviezli približne milión kubických metrov horniny, resp. 2,8 miliónov ton materiálu. „Toto výrazne zlepšilo pracovné podmienky v tuneloch a manipulácia s horninou vyšla lacnejšie,“ povedal. Konkurenti tieto úkony riešia tak, že na to využívajú ťažké dieselové vozidlá, čo je z viacerých pohľadov nevýhodné. „Škodia ľuďom v okolí, a zvýšená premávka ťažkých strojov na stavenisku výrazne zvyšuje nebezpečie úrazov,“ doplnil.
V Nórsku pracuje veľa Slovákov a ich počet sa stále zvyšuje. „Na začiatku sa sem ľudia nehrnuli. Nórsko, jeho kultúru aj jazyk nik nepoznal, bolo ďaleko. Dnes však patrí medzi najobľúbenejšie štáty,“ skonštatoval Rusnák, pričom jeho slová potvrdil aj šéf firmy TuCon. „S verbovaním pracovníkov do Nórska nie je problém. Na Slovensku máme schopných pracovníkov aj na prácu pod zemou. Robotníci pracujú v dvojtýždňových turnusoch, dva týždne práca, dva týždne doma s rodinou. Neplatia za cestovné, pretože v Nórsku bývajú. Stravujú sa na účet firmy. Sú tiež prihlásení do štedrého nórskeho sociálneho systému a samotný štát im garantuje mzdové podmienky, porovnateľné s nórskymi kolegami.“
Tunel Solbakk uľahčí dopravné spojenie ropnej metropoly Stavangeru s okolím a jeho výstavba bola vyčíslená cca na 500-miliónov eur. Tunel Solbakk spojí prímorské mesto Stavanger s mestečkom Tau na náprotivnom brehu fjordu Severného mora. „V zomknutom kolektíve slovenských tunelárov som ale cítil, že by sa veľmi radi zapojili aj do budovania na Slovensku, kde je veľa aktuálnych projektov. Lebo všade dobre, doma najlepšie,“ uzavrel Rusnák s úsmevom, že skúsenosti s morskou vodou doma asi nevyužijú.
