FRANKFURT - Európska centrálna banka (ECB) sa podľa všeobecného očakávania rozhodla začať takzvané kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky, ktoré zahŕňa nákupy vládnych dlhopisov. Do ekonomiky eurozóny tak bude mesačne pumpovať celkovo 60 miliárd eur, aby podporila jej oživenie, oznámil na dnešnej tlačovej konferencii prezident ECB Mario Draghi. Banka nákupy začne v marci a počíta s nimi aspoň do septembra budúceho roka.
Ohlásená suma zahŕňa nielen vládne dlhopisy, ale aj dlhopisy súkromných spoločností. ECB tak rozširuje niektoré programy nákupu aktív, ktorý začal už v minulom roku. "V rámci tohto rozšíreného programu dosiahnu celkové mesačné nákupy cenných papierov verejného aj súkromného sektora 60 miliárd eur," uviedol Draghi.
Do nákupu vládnych dlhopisov budú zahrnuté aj krajiny využívajúce záchranné programy, napríklad Grécko. V prípade týchto krajín však budú platiť určité dodatočné kritériá. ECB už vlani v snahe podporiť hospodársky rast a odvrátiť defláciu znížila úrokové sadzby na nové rekordné minimá, ponúkla komerčným bankám lacné úvery a začala nákupy niektorých cenných papierov. Dnes banka nechala svoju základnú úrokovú sadzbu bez zmeny na rekordnom minime 0,05 percenta a nezmenila ani zvyšné dve okrajové sadzby. Dnes oznámené opatrenie má tiež prispieť k rastu cenovej hladiny a odvrátiť defláciu.
The euro just fell off a cliff after @ecb President Mario Draghi announced EU60b/month of asset purchases. pic.twitter.com/2kvpuP0HAv
— Alex Webb (@atbwebb) January 22, 2015
Merkelová: Kroky ECB nás nezbavujú zodpovednosti
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) podporiť hospodársky rast eurozóny nákupom vládnych dlhopisov nezbavuje európskych politikov zodpovednosti a neoslobodí ich od zavádzania reforiem. Vyhlásila to dnes nemecká kancelárka Angela Merkelová na okraj Svetového ekonomického fóra (SEF) pre agentúru Reuters.
Merkelová na otázku Reuters povedala, že bez ohľadu na to, aké kroky podniká ECB, európski lídri by mali mať na zreteli, že skutočný prorastový impulz musí vychádzať z podmienok stanovených politikmi. Dodala, že z jej pohľadu je dôležité, aby (politici) postupovali oveľa ráznejšie a rozhodnejšie. A nemysleli si, že im banka svojimi krokmi kupuje čas a môžu poľaviť alebo zabudnúť na štrukturálne reformy.
Nemecko patrí medzi odporcov tzv. kvantitatívneho uvoľňovania (QE). Týmto termínom sa označuje tlačenie nových peňazí, ktoré ECB napumpuje do eurozóny prostredníctvom nákupu dlhopisov, a to ako jednotlivých vlád, tak súkromného sektora, aby podporila hospodársky rast bloku. Prezident ECB Mario Draghi dnes na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia Rady guvernérov vyhlásil, že veľká väčšina jej členov podporila spustenie QE. A natoľko výrazná väčšina, že sa o tomto bode nemuselo ani hlasovať. Neprezradil však, ktoré krajiny boli proti.
Podľa jeho slov sa členovia Rady jednomyseľne zhodli na tom, že program nákupu aktív je z právneho hľadiska oprávneným nástrojom menovej politiky. "Je to dôležité, pretože sa tak vytvára pravidlo, že toto je nástroj menovej politiky, ktorý by sa mal používať v správnej situácii, no je súčasťou našej sady nástrojov," dodal.
Euro padá, je na 11 ročnom minime, lepšie to nebude!
Európska mena dnes zareagovala na rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) pristúpiť k nákupu vládnych dlhopisov a jej kurz oproti doláru opäť klesol. Priblížil sa pritom k 11-ročnému minimu, ktoré kurz eura zaznamenal v polovici januára 2015. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Na kurz jednotnej európskej meny zapôsobilo oznámenie prezidenta ECB Maria Draghiho, ktorý dnes na tlačovej konferencii informoval, že banka rozšíri program nákupu dlhopisov aj o vládne dlhopisy, pričom mesačne naleje do ekonomiky až 60 miliárd eur. To je väčší objem, než s akým trhy počítali po stredajších (21.1.) informáciách z eurozóny. Nákup vládnych dlhopisov plánuje banka spustiť v marci, pričom program by mal platiť do konca septembra 2016. Za toto obdobie by tak ECB mala do ekonomiky naliať viac než 1 bilión eur.
Kurz eura oproti doláru klesol dnes do 15.01 h SEČ o 0,5 % na 1,1550 USD/EUR, pričom predtým zaznamenal pokles až o 0,8 % na 1,1513 USD/EUR. Priblížil sa tak k 11-ročnému minimu, ktoré euro dosiahlo 16. januára. Vtedy kurz európskej meny predstavoval 1,1460 USD/EUR, najnižšiu hodnotu od novembra 2003.
Analytici pritom nevylučujú, že kurz eura bude v oslabovaní pokračovať. Ako povedal ešte pred rozhodnutím ECB Michael Sneyd z pobočky BNP Paribas v Londýne, je možné, že kurz európskej meny klesne v priebehu budúceho týždňa až na 1,13 USD/EUR.
Ekonóm tvrdí, že je to len odsunutie riešenia
"Európska centrálna banka chce za "novo vytlačené" eurá nakupovať dlhopisy, tým do ekonomiky naliať viac peňazí, rozhýbať úverovanie a tým aj investície v súkromnom sektore. Je to snaha nájsť jednoduché náhradné riešenie tam, kde treba zvyšovať konkurencieschopnosť, reformovať verejné výdavky a ozdraviť finančný systém. Môže to viesť k ďalšiemu oslabeniu eura, či vzniku bublín, najmä je to však snaha odsunúť riešenia do budúcna," povedal pre Topky Martin Vlachynský z inštitútu INESS.
Rozhodnutie tlačiť peniaze sa medzi ekonómami a analytikmi slangovo nazýva ako použitie bazuky. Na snímke je prezident ECB Mario Draghi.
ECB QUANTITATIVE EASING IS HERE: €60 BILLION PER MONTH http://t.co/bFQT1L6tGQ pic.twitter.com/z9zU9C03eO
— BI Europe (@BI_Europe) January 22, 2015
Bývalý člen ECB: Mali sme to urobiť už dávno
Bývalý člen ECB Athanasios Orphanides však uviedol, že banka mala kvantitatívne uvoľňovanie realizovať už oveľa skôr. "Teraz, keď sa situácia zhoršila, bude musieť ECB robiť oveľa viac," konštatoval. Celková cenová hladina v eurozóne sa minulý mesiac dostala do negatívneho teritória. Spotrebiteľské ceny klesli o 0,2 %, pričom cieľom ECB je, aby medziročne rástli tempom takmer 2 %.
Existujú však pochybnosti o tom, či tlačenie nových peňazí bude fungovať. Nemecká kancelárka Angela Merkelová pred zasadaním ECB zopakovala, že akékoľvek rozhodnutie banky o nákupoch štátnych dlhopisov sa nemá použiť ako zámienka na zanedbanie ekonomických reforiem.
Úrokové sadzby na štvrtkovom zasadaní ECB nezmenila. Hlavná refinančná sadzba, ktorá ovplyvňuje aj úrokové sadzby pre klientov bánk, zostáva na úrovni 0,05 %. Jednodňovú depozitnú sadzbu banka ponechala na úrovni -0,2 %, čo znamená, že banky musia platiť za vklady v centrálnej banke. Jednodňová refinančná sadzba ECB zostáva vo výše 0,3 %.
Viac sa o téme dočítate na ekonomickom portáli openiazoch.sk
