BRATISLAVA - Mená jedenástich veľvyslancov, ktorých vláda odvolala z funkcie ešte v júni, stále nie sú známe. Tajomstvom naďalej ostávajú aj mená nových, ktorých šéf rezortu diplomacie Mikuláš Dzurinda navrhol na vymenovanie.
"Mená veľvyslancov, ktorí boli navrhnutí na odvolanie z výkonu funkcie, aj keď už boli prerokovaní vo vláde, môžu byť zverejnené až po rozhodnutí prezidenta republiky," povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Ľuboš Schwarzbacher.
Kto bude zastupovať záujmy Slovenska namiesto odvolaných diplomatov sa verejnosť dozvie, keď veľvyslanci dostanú súhlas - agrément z krajiny ich budúceho pôsobenia. O agrément žiada v utajovanom režime rezort diplomacie až po tom, ako prezident republiky vyjadrí svoj písomný súhlas.
Ivan Gašparovič podľa Schwarzbachera ešte ani k jednému z diplomatov nezaujal stanovisko. "Mená všetkých navrhovaných veľvyslancov tak ešte stále podliehajú utajeniu," dodal. Prezident odkazuje, že celú záležitosť už má s Dzurindom prekonzultovanú.
Podľa hovorcu hlavy štátu Marka Trubača prezident Gašparovič svoj súhlas nevyjadril, pretože si zatiaľ nenašiel čas alebo riešil dôležitejšie veci. Bolo obdobie dovoleniek a v tieto dni prezident rokuje s predstaviteľmi politických strán o eurovale, v priebehu niekoľkých týždňov však hlava štátu písomne oznámi svoje stanovisko, povedal Trubač.
Vláda odvolala 11 veľvyslancov ešte v júni. Minister Dzurinda prezradil, že dôvody pre zmenu boli rôzne. „V jednom prípade je to už, tak by som povedal, nadmerne dlhá doba pôsobenia pána veľvyslanca,“ uviedol.
Podľa neho sú „štandardom v našej civilizácii“ štyri roky pôsobenia veľvyslanca a „ihriskom“ tri až päť rokov. "Dlhšie pôsobenie už znamená nebezpečenstvo, že diplomat je skôr zaľúbený do krajiny svojho pôsobenia ako do svojej vlasti,“ konštatoval minister.
