Zuzana Mravíková (78) si narúbe sama aj drevo.
POLICHNO - Keď vdovy vládnu dedine! Tak by sa dala nazvať situácia v obci Polichno v lučeneckom okrese, kde tretinu z celkového počtu ženských obyvateliek tvoria osamelé ženy bez manželov.
Polichnianske
vdovy sa však
nesťažujú. Dokonca nezaložili
ani žiaden klub opustených
žien. Jednoducho
sa naučili robiť všetky nutné
práce samy a s trochou
nadsázky všetkým mužom
na Slovensku odkazujú:
„U nás sú vítaní len chlapi,
ktorí majú v jednej ruke
úmrtný list a v druhej
vkladnú knižku!“
Čiperné ženy bez mužov postupom času úplne nechcene ovládli lučeneckú dedinu. „Je to pravda, v našej obci spočítate mužov na prstoch rúk,“ opisuje situáciu starosta obce Július Slovenčák , ktor ý do Polichna dochádza z Lučenca. „Vdovy sú však veľmi agilné a dokonca sa podieľajú aj na dianí v obci. Máme až 22 vdov a iba 3 vdovcov,“ dodáva starosta Polichna, kde žije 146 obyvateľov.
Jednou z vdov je aj Zuzana Mravíková (78). Manžel jej zomrel pred 42 rokmi. „Na muža spadol stĺp. Nikdy mi o tom nepovedal. Iba ho začal bolieť chrbát a lekári si mysleli, že má choré obličky. Až neskôr zistili, že mal problémy s pečeňou. Keď zomrel, zostala som sama s deťmi a vzájomne sme si pomáhali. Vydať som sa nevydala, lebo nebolo za koho,“ hovorí Zuzana Mravíková, ktorá aj dnes žije sama. Jej deti sa totiž z Polichna odsťahovali.
Podobný osud postretol aj Zuzanu Fizeľovú (65). „Môj manžel zomrel na rakovinu. Bol maliar, zrejme sa nadýchal rôznych výparov a aj to mu pomohlo do hrobu. Mal iba 47 rokov. Viem sa však o seba postarať. Aj drevo nakáľať, i porobiť si okolo domu,“ rozpráva pani Zuzana, a ako dodáva, ani s ostatnými vdovami sa určite nestratia. „Vítaní sú u nás iba bohatí muži,“ dopĺňa so smiechom. Žiadna vražda zlého manžela, žiaden dramatický rozchod. Aj ostatné vdovy prišli o mužov väčšinou úplne klasicky - kvôli chorobám. Vdovci sú však v tejto dedine oproti vdovám v poriadnej opozícii. Medzi troma je aj Pavel Karman (84): „Ja už ženy nepotrebujem. Hoci mi je niekedy smutno. Svoje som si už užil. Aj na dva životy,“ hovorí dôchodca. O vdovy i vdovcov je však v Polichne dobre postarané. „Máme veľa nezamestnaných ľudí a tí im pomáhajú pri ťažkých prácach. Veď sa musíme s takouto realitou nejako vyrovnať,“ dodáva starosta obce, kde už aj líšky dávajú dobrú noc a miestom spoločných stretnutí býva väčšinou iba obchod s potravinami či krčma, ktorá je otvorená iba vo večerných hodinách.
Čiperné ženy bez mužov postupom času úplne nechcene ovládli lučeneckú dedinu. „Je to pravda, v našej obci spočítate mužov na prstoch rúk,“ opisuje situáciu starosta obce Július Slovenčák , ktor ý do Polichna dochádza z Lučenca. „Vdovy sú však veľmi agilné a dokonca sa podieľajú aj na dianí v obci. Máme až 22 vdov a iba 3 vdovcov,“ dodáva starosta Polichna, kde žije 146 obyvateľov.
Jednou z vdov je aj Zuzana Mravíková (78). Manžel jej zomrel pred 42 rokmi. „Na muža spadol stĺp. Nikdy mi o tom nepovedal. Iba ho začal bolieť chrbát a lekári si mysleli, že má choré obličky. Až neskôr zistili, že mal problémy s pečeňou. Keď zomrel, zostala som sama s deťmi a vzájomne sme si pomáhali. Vydať som sa nevydala, lebo nebolo za koho,“ hovorí Zuzana Mravíková, ktorá aj dnes žije sama. Jej deti sa totiž z Polichna odsťahovali.
Podobný osud postretol aj Zuzanu Fizeľovú (65). „Môj manžel zomrel na rakovinu. Bol maliar, zrejme sa nadýchal rôznych výparov a aj to mu pomohlo do hrobu. Mal iba 47 rokov. Viem sa však o seba postarať. Aj drevo nakáľať, i porobiť si okolo domu,“ rozpráva pani Zuzana, a ako dodáva, ani s ostatnými vdovami sa určite nestratia. „Vítaní sú u nás iba bohatí muži,“ dopĺňa so smiechom. Žiadna vražda zlého manžela, žiaden dramatický rozchod. Aj ostatné vdovy prišli o mužov väčšinou úplne klasicky - kvôli chorobám. Vdovci sú však v tejto dedine oproti vdovám v poriadnej opozícii. Medzi troma je aj Pavel Karman (84): „Ja už ženy nepotrebujem. Hoci mi je niekedy smutno. Svoje som si už užil. Aj na dva životy,“ hovorí dôchodca. O vdovy i vdovcov je však v Polichne dobre postarané. „Máme veľa nezamestnaných ľudí a tí im pomáhajú pri ťažkých prácach. Veď sa musíme s takouto realitou nejako vyrovnať,“ dodáva starosta obce, kde už aj líšky dávajú dobrú noc a miestom spoločných stretnutí býva väčšinou iba obchod s potravinami či krčma, ktorá je otvorená iba vo večerných hodinách.
