BRATISLAVA - Bývalý slovenský prezident Michal Kováč zomrel dnes o 19.50 h vo veku 86 rokov v Nemocnici svätého Michala v Bratislave na zlyhanie srdca. Potvrdila to rodina zosnulého.
"Rodine vyjadrujeme úprimnú sústrasť, napriek našej snahe sa nám ho už nepodarilo zachrániť," povedal Ivan Netík, hovorca ministerstva vnútra, pod ktoré nemocnica patrí. Lekári ho mali resuscitovať niekoľko minút. V nemocnici bol hospitalizovaný už niekoľko dní.
Kováč ležal v nemocnici od piatka (30.9.). Najskôr bol v umelom spánku a na pľúcnej ventilácii. Potom sa však jeho zdravotný stav mierne zlepšil, podľa Netíka ho preto odpojili od prístrojov a Kováč dýchal sám.
"Potom však opäť začal mať problémy, zase bol v umelom spánku, lekári ho opäť dali na pľúcnu ventiláciu," vysvetlil Netík. Kováčovi začali zlyhávať orgány. Exprezidenta museli pre zdravotné problémy v priebehu niekoľkých mesiacov hospitalizovať viackrát. Exprezidenta roky trápila aj Parkinsonova choroba.
Michal Kováč bol v rokoch 1993 až 1998 prvým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky.
Politické osobnosti smútia za exprezidentom
Odišiel prvý prezident moderného slovenského demokratického štátu, napísal v reakcii na úmrtie Michala Kováča súčasný prezident Andrej Kiska na sociálnu sieť. "Michal Kováč bol prezidentom v zložitom období rokov 1993-1998, keď sa zvádzal bezohľadný a doslova surový zápas o vnútorný charakter a budúcnosť Slovenskej republiky na mape Európy a sveta. V tomto zápase obstál a svojím pôsobením pomohol Slovensku nezísť úplne z cesty, ktorá nás potom postupne priviedla do európskej rodiny slobodných národov a štátov," vyzdvihol úlohu svojho predchodcu Kiska. Prezident ďalej napísal, že je poľutovaniahodné a aj charakteristické pre našu dobu, že sa Kováč nedožil aktov justičnej spravodlivosti za únos svojho syna, po ktorých tak veľmi túžil, tak ako neboli napravené morálne a materiálne krivdy z prvých rokov slovenskej štátnej samostatnosti v 90. rokoch minulého storočia. Vo svojom statuse na facebooku vyjadril Kiska exprezidentovi poďakovanie.
Na úmrtie Michala Kováča zareagoval aj premiér Robert Fico, ktorý informáciu o jeho smrti podľa svojich slov prijal s ľútosťou. "Spájali nás vynikajúce medziľudské vzťahy – profesionálne i osobné. Rodine a blízkym Michala Kováča chcem vyjadriť svoju úprimnú sústrasť,“ uviedol premiér.
Smrť bývalého prezidenta SR Michala Kováča je pre Slovensko veľkou stratou. Povedal to predseda Národnej rady SR Andrej Danko. Rodine zosnulého vyjadruje úprimnú sústrasť.
Postoje a činy pána prezidenta Kováča nielen výrazne pomohli Slovensku pri oslobodení sa z osídiel pseudodemokracie a úpadku v období mečiarizmu, ale aj preukázal, aké dosahy môžu mať toľkokrát podceňované kompetencie prezidenta. „Aké dôležité je presadzovať hodnoty a morálne princípy a aké rozhodujúce je, kto vykonáva danú funkciu. Česť jeho pamiatke,“ uviedla expremiérka Iveta Radičová v reakcii na dnešné úmrtie prvého prezidenta samostatnej SR Michala Kováča.
Na túto smutnú správu zareagovali aj viacerí iní politici, napríklad europoslanec Ivan Štefanec (KDH). „Na Michala Kováča si budem spomínať nielen ako na prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky, ale aj ako na človeka, ktorý sa nezľakol a v kľúčovom okamihu sa postavil na správnu stranu. Aj jeho zásluhou je dnes Slovensko súčasťou Európskej únie a NATO. Najviac ma mrzí, že ľudia, ktorí jemu a hlavne Slovensku ubližovali, si chodia bezstarostne po slobode,“ uviedol Štefanec na svojom facebookovom profile.
Ľubomír Galko: "Dostal som informáciu, že zomrel exprezident Michal Kováč. Môže mu vyčítať hocikto hocičo, u mňa zostane zapísaný tým, ako sa postavil Vladimírovi Mečiarovi a mečiarizmu. Pán Prezident, nech Vám je zem ľahká. Česť Vašej pamiatke."
Richard Vašečka: "Spomínam si ako chodieval na nedeľné bohoslužby do nášho kostola v Lamači, kde som býval. Mal som ho možnosť tak zažiť aj v inej polohe ako tej politickej. Mal vždy moje sympatie. Odpočinutie večné daj mu, Pane! Česť jeho pamiatke!"
Pavol Frešo: "Zomrel čestný muž, RIP pán Prezident."
Prvý prezident
Ing. Michal Kováč, CSc. sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša, okres Humenné. Po vyštudovaní Vysokej školy ekonomickej (VŠE) v Bratislave bol na tejto škole asistentom, neskôr nastúpil do Oblastného ústavu Štátnej banky československej. V rokoch 1965 - 1966 prednášal na bankovej škole na Kube a v rokoch 1967 - 1969 bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne. V roku 1969 ho z Londýna odvolali, v roku 1970 vylúčili z KSČ a preložili na miesto radového bankového úradníka v Štátnej banke československej. Od roku 1978 až do decembra 1989 pracoval ako vedeckovýskumný pracovník vo Výskumnom ústave pre financie a úver a v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu. Venoval sa prednášateľskej činnosti.
Po revolúcii 1989 začal pôsobiť v politike. Ako kandidát hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR a v rokoch 1989-91 bol ministrom financií a miezd SR. Ministrom financií SR bol Michal Kováč aj vo vláde Jána Čarnogurského, a to od apríla do júna 1991. V máji 1991 sa stal Michal Kováč spoluzakladateľom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a po parlamentných voľbách v roku 1992 bol zvolený za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do 31. decembra 1992, keď ČSFR zanikla.
Ako kandidát HZDS bol Michal Kováč 15. februára 1993 v Národnej rade SR zvolený za prvého prezidenta samostatnej SR a inaugurovali ho 2. marca 1993. Obdobie jeho päťročného pôsobenia v úrade hlavy štátu bolo poznačené nedorozumeniami s vtedajším premiérom a predsedom HZDS Vladimírom Mečiarom. Rozpor medzi nimi zapríčinil nesúhlas prezidenta s nedemokratickými metódami vtedajšieho kabinetu. Kováčov parlamentný prejav v marci 1994 mal za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi poslancami a následne pád jeho druhej vlády. Po návrate Mečiara do premiérskeho kresla na konci roku 1994 odmietol prezident Michal Kováč vymenovať Ivana Lexu do funkcie ministra pre privatizáciu. V rámci snahy Vladimíra Mečiara a HZDS o diskreditáciu prezidenta bol jeho syn Michal zavlečený do Rakúska. V auguste 1995 sa predstavenstvo HZDS rozhodlo neobnoviť Michalovi Kováčovi členstvo v hnutí. Na jeseň v roku 1995 navrhlo 80 poslancov HZDS jeho odstúpenie z funkcie prezidenta. Napriek všetkým ťažkostiam Michal Kováč, i po snahách o jeho odstúpenie, vo funkcii prezidenta SR zotrval a svoje funkčné obdobie ukončil päť rokov po svojom vymenovaní, 2. marca 1998, keď odovzdal právomoci vláde SR. V roku 1999 Občianske združenie za znovuzvolenie Michala Kováča za prezidenta Slovenskej republiky iniciovalo kandidatúru Michala Kováča na post hlavy štátu, on sa však vzdal kandidatúry v prospech Rudolfa Schustera.
Michal Kováč napísal knihu "Občan prezident", ktorá popisuje pôsobenie Michala Kováča na poste hlavy štátu. Publikácia je autentickým záznamom Kováčových spomienok, názorov a postojov za jeho pôsobenia na politickej scéne od roku 1989. Kniha je rozdelená do troch častí a dopĺňa ju 22 čiernobielych fotografií. Krst knihy bol 2. marca 1999, presne šesť rokov od nástupu do funkcie a zároveň na prvé výročie odvtedy, ako z funkcie odišiel. Spoluautorkou knihy bola Marta Vančová. Krstným otcom publikácie bol Ľubomír Feldek a trojicu "sudičiek" tvorili sociológ Michal Ivantyšyn, politológ Grigorij Mesežnikov a Katarína Zavacká z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Pri príležitosti 10. výročia inaugurácie Michala Kováča v roku 2003 vyšla kniha Nový štát a jeho prvý muž Michal Kováč očami svojich spolupracovníkov. Zostavil ju Anton Baláž a dokumentuje päťročné pôsobenie Michala Kováča v prezidentskej funkcii cez optiku tímu jeho spolupracovníkov Jána Findru, Dušana Kováča, Vladimíra Štefku aj Imricha Béreša, Ladislava Orosza a Brigity Schmögnerovej. V roku 2010 napísal Kováč o svojom pôsobení v politike knihu Pamäti - Môj príbeh občana a prezidenta.
Kováč je nositeľom mnohých domácich i zahraničných vyznamenaní. V roku 1994 mu v USA udelili Cenu Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a počas oficiálnej návštevy Poľska mu udelili Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku. O rok neskôr získal Cenu Americkej advokátskej komory - Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu - za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu. Na základe práva vyplývajúceho z Ústavy SR prezidentovi Kováčovi v roku 1995 prepožičali štátne vyznamenania: Rad Bieleho dvojkríža, Rad Ľudovíta Štúra, Kríž Milana Rastislava Štefánika, Rad Andreja Hlinku a Pribinov kríž. V roku 1997 mu počas oficiálnej návštevy na Slovensku odovzdal prezident Poľskej republiky Aleksander Kwasniewsky najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov Andrew Bertie "Maltézsky kolár za zásluhy" a prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov "Orden Stará planina so šerpou".
Michala Kováča posledné roky trápili zdravotné problémy. V piatok 30. septembra 2016 ho hospitalizovali na kardiologickej jednotke intenzívnej starostlivosti, pričom bol v umelom spánku. Po víkende sa jeho stav zlepšil, v pondelok dýchal sám. V marci 2016 ho dvakrát hospitalizovali. Na jednotke intenzívnej starostlivosti skončil aj v januári 2011. V lete 2010 ležal po kolapse v nemocnici takmer päť týždňov. Počas pobytu na neurologickej klinike sa pridružili komplikácie, podľa medializovaných informácií znovu skolaboval o dva týždne a skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti. Prepustili ho 15. augusta.
Kováč bol ženatý, jeho manželka Emília bola profesorkou na Ekonomickej univerzite v Bratislave v odbore zamestnanosti a sociálneho rozvoja. Je zakladateľkou Nadácie Emílie Kováčovej. Majú dve deti - syna Michala a staršieho Juraja.
