Deana Horváthová: Odmietam účelové vzťahy

Deana je herečka, a posledné roky najmä úspešná filmová producentka, dominantný typ, ktorý sa nedá zatlačiť do tieňa, aj keď ho vrhá legenda zvaná Jakubisko. Deana patrí (k) Jakubiskovi už dvadsať rokov a on patrí jej.

Váš najnovší film ,,manželský" film - vy ste producentka, manžel režisér, Post coitum ešte ani nebol v kinách, a už o ňom všetci hovoria? Chceli ste šokovať?
- Chceli sme upozorniť na problém a vyvolali sme polemiku. Žijeme v dobe, keď žiť v demkracii znamená stratiť zábrany – v komunikácii, v morálke, vo vzťahoch. Stále máme pocit, že nám život uteká pomedzi prsty, všetko chceme stihnúť, a keď sa obzrieme naspäť, zistíme, že sme tie najlepšie ľudské príležitosti prepásli. Veľmi ľahko sme schopní nadviazať známosť na jednu noc, no dlhodobejší vzťah, ktorý potrebuje citovú investíciu vzniká veľmi ťažko. Myslím, že to je problém.

Takže nijaký šokujúci takmer pornofilm?
- Vo filme sa súloží, lebo je to Post coitum, a je to drsné, pretože súlože sú metaforou straty citu. Hrdinom je prapodivná skupina deviatich zúfalcov, ako ich nazval Franco Nero, ktorí v rôznych kombináciách prechádzajú posteľami. Je to o vzťahoch, z ktorých sa láska nikdy nevytratila, lebo v nich nikdy nebola. Láska nie je o tom, že mňa bude niekto milovať. V láske musíte aj niečo dať a títo ľudia nie sú schopní dávať sa. Nazvali sme to mrazivá citykomédia, v ktorej je najsmutnejšie asi to, že ide o ľudí zo strednej spoločenskej vrstvy, ktorí netrpia núdzou a mohli by mať aj šťastný život, ale nedokážu to.

Vám sa zrejme podarilo dosiahnuť v živote citové naplnenie?
- Áno, možno práve preto to vnímam ako veľké nešťastie.

Predpokladám, že nežijete len filmom, i keď takáto životná náplň je nesporne vzrušujúca.
- Áno, snažím sa aj vychovávať 19-ročného syna a neviem, či sa mi to darí. Bol na polročnom študijnom pobyte v Cambridgei a chcem, aby sa do Anglicka zas na nejaký čas vrátil. Žiaľ, v našich školách ešte stále veľa pretvárky a potláča sa akýkoľvek osobnostný prejav.

Zdá sa vám, že ešte máte svoje dieťa, nazvime to, pod kontrolou?
- Neviem, či pod kontrolou, ale voľným spôsobom výchovy sa mi podarilo dosiahnuť, že rodičov rešpektuje, prejavuje slobodne svoje city a nemáme problém, že by nám utekal z domu. Rozhodol sa, že bude filozofom, a my ho do ničoho netlačíme. Zrejme ešte veľa vecí odskúša, kým sa rozhodne, čo bude robiť. Musí sa popasovať so silným otcovským vzorom, na čo treba veľkú dávku vlastnej sebadôvery. Stále hovorím, že si tú cestu môže hľadať, lebo má na to čas.

Hovoríme o citovej prázdnote doby, povrchnosti, otupenosti, neschopnosti nájsť si a udržať vzťah. Máme nejaký návod pre všetky tápajúce duše, ako sa tomu vyhnúť?
- Človek musí zásadne odmietnuť účelové vzťahy. Ak sa s niekým priatelíte či chodíte len preto, lebo ho pre niečo potrebujete, v tej chvíli sa dostanete do kolotoča prázdnych vzťahov, ktorý vás začne mlieť. No ak sa už pre nejakého človeka rozhodnete, treba si k nemu nájsť cestu a akceptovať aj jeho nedostatky. Manželstvo je o odriekaní a vychádzaní v ústrety, ale to nemôže to robiť len jeden. Koľkokrát som musela urobiť veci, ktoré by som vôbec nechcela, ale urobila som ich, kvôli partnerovi. Isteže mu to párkrát vhodne pripomeniem ako svoju zásluhu (smiech). V manželstve po určitom období prejdú vášne a vy sa musíte rozhodnúť, či ste schopná akceptovať tohto človeka takého, aký je, no súčasne jasne povedať, toto nemám rád, to mi ubližuje. Je to o poupratovanom stole. Manželstvo je o dodržiavaní pravidiel, ktoré si určíte medzi sebou. Až potom vznikne vzťah, ktorý je trvalý, úctivý, vyrovnaný, dáva vám pocit istoty, zázemia..

Ako sa dá dobre fungovať vo vzťahu, ktorý tvoria takí výrazní dominantní partneri, akými ste vy a váš manžel?
- Nuž, je to boj (smiech). Dohodli sme sa, že Juraj trebárs nerieši, čo budem variť, kedy mám ráno vstávať... Neviem si predstaviť, že by ma nejaký manžel v sobotu ráno furt ťahal z postele, lebo musím ísť nakupovať, alebo ma nútil, že musíme obedovať o jednej. Keď sa mi nechce, tak obedujeme o štvrtej, ale vždy spolu. Znie to banálne, ale práve na takýchto veciach stroskotá nejedno manželstvo. Netajím, že to trvalo roky, ale už sme si to vyriešili. Aj v profesii máme vymedzené svoje polia pôsobnosti. Ja rešpektujem Juraja a on mňa. Pred svadbou som sa netvárila, že budem úžasná a nekomplikovaná a že nebudem odvrávať, čiže vedel, čo si berie. Myslím, že pre manželstvo to bol najlepší bonus. Pritom viem, že aj on má svoju hranicu, ktorú neprekročím. A keď sa vážne hádame, tak je to kvôli práci.

Nesúhlasíte s plzákovským odporúčaním: pozor, hádky sú hrobom každého manželstva?
- Nehádať sa môžete len s človekom, s ktorým nemáte intímny vzťah alebo na ktorom vám už vôbec nezáleží. Ak máte s niekým vyrovnaný intímny život, musí vás predsa rozčuľovať, keď urobí chybu, alebo vám nevyhovie.

Ste producentka, máte pod palcom financie. Darí sa vám to aj vo vlastnej rodine?
- Nuž, v tomto smere som zúfalo nezodpovedná. Keď mám stres, niečo si kúpim alebo idem do reštaurácie. Keďže momentálne som sa rozhodla, že idem chudnúť, končí sa to pri nákupoch. Dozvedela som, že Salma Hayek psychopaticky nakupuje do domácnosti. Asi jej napíšem, že na svete je ešte jedna taká pschychopatka. Som zaťažená na kuchyňu a stolovanie. Do každého kúta v byte mám iný servis, inej farby. Môj muž vraví, že to je už dávno jasná diagnóza, ale ja sa bránim, že môže byť rád. Vždy je lepšie byť zaťažená na obrusy ako na chlapov.

Spomenuli ste, že od manžela vyžadujete, aby bol pozorný? Zvláda to? Nikdy nezabúda na vaše narodeniny, meniny....
- (Smiech) Za tie roky som sa naučila jednu vec: v manželstve sa nesmiete urážať, lebo obídete s holým zadkom. Keď som po štyroch rokoch zistila, že môj muž nikdy nevie, kedy mám narodeniny, kedy sa narodilo naše dieťa, rozhodla som sa predísť rodinným drámam tým, že na to budem hlasno upozorňovať. Dva týždne pred narodeninami výrazne podotýkam: Už sa blíži deň, keď budem mať veľa darčekov...

Takže hrdo čakať, že muž sa domyslí, neodporúčate?
- Jednoznačne nie. Vyliečila ma jedna príhoda. Keď sme s mužom začali chodiť, išiel do Španielska na filmový festival. Dúfala som, že mi donesie flamenco šaty, po ktorých som vždy túžila a on o tom vedel. Keď odchádzal a pýtal sa ma, čo chcem, ja - mladá, hrdá, som povedala – nič, dúfajúc, že si domyslí. Vrátil sa a na moju otázku, čo má pre mňa, úprimne odpovedal: Nič, miláčik, však si nič nechcela. Odvtedy dopredu dávam zoznamy a upozorňujem na všetky výročia.