WASHINGTON - Ak deň bez internetovej encyklopédie Wikipedia bol otravný, potom si skúsme predstaviť ešte o trochu viac. V tomto prepojenom svete by sme sa ťažko dokázali vyrovnať s tým, keby celý internet spadol v jednom meste, štáte alebo krajine na deň alebo týždeň. Čo by sa vlastne stalo?
Iste, prežili sme to. Ľudia to už prežili. Tak isti štáty, ako napríklad Egypt pri vlaňajších protivládnych protestoch. A väčšina civilizácie sa obišla bez internetu do 90. rokov minulého storočia. Ale teraz už sme tak spoločensky, finančne aj priemyselne prepojení, že náhly návrat do 80. rokov by podľa odborníkov svet zasiahol silou porovnateľnou s prírodnou katastrofou.
Žiadny e-mail, Twitter ani Facebook. Žiadne nákupy cez internet. Žiadne obchodovanie s cennými papiermi. Žiadna priemyselná preprava presne na čas. Žiadne sledovanie postupu chorôb v reálnom čase. Zašlo to tak ďaleko, že nielen celý internet, ale aj jednotlivé servery, ako je napríklad vyhľadávač Google, sú považované za kľúčovú infraštruktúru, uvádzajú experti.
"Nikto by neumrel, ale došlo by k veľkým nepríjemnostiam," povedal odborník na počítačovú bezpečnosť Mikko Hypponen z firmy F-Secure vo fínskych Helsinkách. Ak by výpadok internetu trval viac ako deň alebo dva, potom by finančný dosah bol ohromný vrátane hromadného prepúšťania, uviedol Ken Mayland, bývalý bankový ekonóm a prezident spoločnosti ClearView Economics.
Eugene Spafford z Purdueovej univerzity sa obáva, že by ľudia vzali útokom banky a vypukla by všeobecná panika. A bolestné by to bolo aj z hľadiska psychiky. "Myslím, že je ľahšie vzdať sa heroínu," povedala Lisa Welterová z New Yorku, ktorá sa vlani na mesiac odstrihla od sociálnych aspektov internetu - účty však stále platila online - a pripadala si, "ako by žila v jaskyni". "Bol by to pocit straty: Čo budem robiť so svojím časom?" uviedla psychologička Kimberly Youngová, ktorá riadi Stredisko pre internetové závislosti a odvykanie.
V stredu časť internetových serverov a predovšetkým anglická verzia online encyklopédie Wikipedia potemnela na protest proti zákonom prerokúvaným v americkom Kongrese, ktoré chcú zakročiť proti pirátskym kópiám filmov a televíznych relácií. Protesty boli len jednodňovou akciou, ale vyvolali otázky o prepojenosti nášho sveta.
Je možné, že by hackeri, teroristi, nehody alebo dokonca škvrny na slnku mohli zhodiť internet a spôsobiť, že niektoré oblasti budú odpojené a nedostupné, dodal Spafford, ktorý patrí medzi popredných odborníkov na bezpečnosť internetu. Spojené štáty a ďalšie rozvinuté krajiny majú mnohopočetné a robustné systémy, vďaka ktorým nie je pravdepodobné, že by boli zasiahnuté veľké oblasti, ale menšie krajiny môžu byť náchylné k národnému výpadku, povedal Hypponen.
Svetu stačí sa pozrieť len o rok späť do Egypta, aby videl, čo náhly výpadok internetu môže spôsobiť. Vláda vtedajšieho prezidenta Husního Mubaraka sa pokúsila zastaviť protesty v januári 2011 odpojením od svetovej počítačovej siete. Výpadok zastavil podnikanie, bankové operácie a - počas vrcholiacich demonštrácií - schopnosť vodcov protestu organizovať sa a navzájom komunikovať.
Odstávka poškodila schopnosť aktivistov zorganizovať sa alebo čeliť vládnej propagande, ktorá ich zobrazovala ako agentov zahraničných mocností, povedal Ahmad Sálih. Ten viedol stránku na Facebooku, ktorej je pripisovaná zásluha za mobilizáciu tisícov Egypťanov, aby vyšli do ulíc. Na druhej strane ale výpadok internetu znamenal nárast počtu protestujúcich. Ľudia, ktorí nemohli sledovať najnovší vývoj na internete, jednoducho vyšli do ulíc.
"Žiadny internet znamenal, že viac ľudí vyšlo von a uvedomilo si, že toto je skutočné. Protesty zosilneli, rovnako ako hnev voči vláde ako na domácom, tak na medzinárodnom poli," dodal Sálih. Jemu osobne vraj neprítomnosť internetu umožnila "prežiť si plne okamih", pretože ho nerozptyľovala nutnosť posielať na internet tweety a najnovšie informácie na Facebook. To posilnilo naozajstné vzťahy medzi ľuďmi, povedal.
