BRATISLAVA - Aj vy ste v posledných dňoch narazili na kampaň, ktorá Slovákov kontroverzne vyzýva míňať svoje úspory na drahé autá, alkohol a cigarety. Stál za tým štát a koľko na to minuli?
Za kampaňou Bohatšie Slovensko a videá, ktoré nabádali Slovákov ku vyššej spotrebe pohonných látok, alkoholu či cigariet, stojí Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Jej účelom bolo atraktívnou formou upriamiť pozornosť verejnosti na problematiku verejných financií a plytvanie s nimi. Zároveň však upozorniť na dlhodobý projekt Cena štátu, ktorý na svojej internetovej stránke koncentruje aktuálne informácie o jednotlivých zložkách verejných financií Slovenska.
"Vieme, že verejnosť má nedostatok informácií o rozsahu a proporciách verejných financií," povedal dnes na tlačovej konferencii v Bratislave riaditeľ inštitútu Richard Ďurana. Ako dodal, občania nemôžu viesť plnohodnotný občiansky život bez toho, aby dokázali uchopiť čísla, ktoré sa týkajú verejných financií krajiny. Takéto povedomie je potrebné k plnohodnotnému rozhodovaniu sa pri voľbách a iných občianskych procesoch.
Okrem zvýšenia záujmu o to, aké dane ľudia platia a na aké účely smerujú, mali spoty vyvolať aj diskusiu. Tá má odpovedať na otázky, koho by mohlo viac najazdených kilometrov či registrovaných psov spraviť bohatším. Hoci mnoho reakcií ku kampani upozornilo na vzťah spotreby a príjmov štátu, väčšina Slovákov podľa INESS napríklad nevie, že polovicu z ceny pohonných látok predstavujú dane. Takisto, že mnohí fajčiari zaplatia za svoj život ďaleko viac daní zo spotreby cigariet a alkoholu, než odvedú na dani z príjmu.
Celá kampaň, ktorá trvala približne týždeň, stála 5340 eur a finančne ju podporila Nadácia Orange. Hoci cieľová skupina kampane bola podľa inštitútu neobmedzená, analytik Radovan Ďurana priznal, že v praxi videá pravdepodobne videla užšia skupina ľudí. Kľúčová je však pre INESS najmä nastupujúca stredná generácia, ktorá by sa podľa Ďuranu nemala stať voči riadeniu štátu apatickou.
Podľa INESS v roku 2013 predstavujú príjmy štátu na jedného obyvateľa vrátane detí a dôchodcov 4704 eur. Na konci roka vzrastie dlh krajiny na každého Slováka o 659 eur a dosiahne 7552 eur.
