BRATISLAVA - Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer-SD) podáva spolu s koaličným poslancom Rudolfom Huliakom (SNS) trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre neriešenie lykožrútovej kalamity. Napadnuté sú podľa nich tisícky hektárov. Podľa ministra prišla kalamita pravdepodobne z oblasti Hluchej doliny, ktorá bola bezzásahová. S tým ale nesúhlasí lesný inžinier Eduard Apfel ani Správa Chránenej krajinnej oblasti Poľana.
"Situácia je taká kritická, že lykožrútová kalamita zasiahla už aj okolité okresy, kde bola vyhlásená mimoriadna situácia, a to nielen na Čiernom Balogu, ale aj v okresoch Detva a Revúca," uviedol v utorok na tlačovej konferencii Takáč. Kalamita bola podľa neho kritická už v rokoch 2021 a 2022, keď sa malo začať s ťažením napadnutých stromov, ktoré v súčasnosti predstavujú semenište a umožňujú ďalší postup lykožrúta.
"Pán minister pred niekoľkými týždňami stál v Čiernom Balogu a stál tam s ľuďmi, ktorí sú priamo za to zodpovední. Čo robil riaditeľ odštepného závodu Pohronie, čo robili tí riaditelia oblastných správ? To sú všetko mená ktorí sú stále v štátnych lesoch. Dokonca po nástupe tejto vláde niektorých z nich povýšili,“ reagoval pre RTVS člen Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Alojz Hlina (SaS).
Podľa odborníka lesníci zanedbávajú územie posledných 30 až 40 rokov
Podľa Takáča kalamita pravdepodobne prišla z Hluchej doliny, ktorá bola bezzásahová. „My dobre vieme, odkiaľ táto kalamita pravdepodobne prišla. Z lokality, ktorá bola bezzásahová,“ uviedol. „Musíme začať od tých bezzásahových území, odkiaľ to napadnutie vzniklo. Veď to sú jasné veci, toto vyriešiť je absolútna facka,“ doplnil ho Huliak.
“Je to nepravda, je to klamstvo a je to účelové. Tam nie sú žiadne chránené územia, z ktorých by to vyletelo. Sú tam dve rezervácie. Jedna má sto hektárov, druhá dvesto a bavíme sa o 15-tisíc hektároch územia, ktoré je nejakým spôsobom poškodené,“ reagoval pre RTVS na jeho slová lesný inžinier Eduard Apfel.
Podľa odborníka lesníci zanedbávajú územie posledných 30 až 40 rokov, keď ignorujú vplyv klimatickej zmeny na smrekové lesy, ktoré boli vysadené na to, aby sa ťažili. „Čiže neurobili opatrenia na zmenu drevinovej skladby, zmenu štruktúry porastov, proste nechali to tak,“ skonštatoval.
Kalamite sa zabrániť nedalo
Správa Chránenej krajinnej oblasti Poľana v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v tejto lokalite nevydala žiadne obmedzenia na spracovanie dreva, pričom neboli žiadané ani zakazované žiadne postreky. „V území s 1. stupňom ochrany zároveň nie je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody na použitie chemických látok. Je možné obmedziť takúto činnosť z dôvodu druhovej ochrany, ale k tomu nedošlo. Pri aktuálnej situácii nepredpokladáme požadovanú účinnosť chemických postrekov a najlepším spôsobom riešenia vzniknutej situácie je rýchle spracovanie všetkých pre vývoj lykožrútov vhodných jedincov smrekov a skupín smrekov," uvádza CHKO Poľana v stanovisku.
Správa CHKO Poľana obmedzila spracovanie jedine suchých (bez kôry) skupín smrekov a to v územiach OP NPR Klenovský Vepor, OP NPR Dobročský prales a PR Klenovské Blatá (územia so 4. stupňom ochrany). K obmedzeniu došlo v roku 2022 a 2023 a to v celkovom objeme 2 746 m3.
„Postup kalamity sa dal zmierniť cieleným spracovávaním len aktívnych chrobačiarov. Celkove sa však vzhľadom na výrazne neprirodzené zastúpenie smreka kalamite zabrániť nedalo,“ dodáva CHKO Poľana.
Bude potrebná pomoc zo zahraničia
Úlohou Lesov SR je z pohľadu prípadných budúcich katastrof robiť podľa Takáča intenzívne kroky. "A to aj robia, jednak z pohľadu vodozádržných opatrení a, samozrejme, čo najrýchlejšej výsadby nových porastov po tom, ako sa vyťažia vysušené napadnuté stromy," dodal s tým, že ich úlohou bude následne vysádzať zmiešané lesy, ktoré sú odolnejšie.
Kapacity subdodávateľov či ťažiarov, ktorí sa budú podieľať na sanovaní tejto situácie, nebudú podľa Huliaka dostatočné. Preto na Slovensko budú musieť prísť aj ľudia zo zahraničia. "Sanovanie tejto kalamity je zvládnuteľné až na niekoľko rokov s tým, že sa určite nevyhneme ani postrekom a podobným záležitostiam, ktoré z environmentálneho hľadiska nie sú najšťastnejšie, ale budú nevyhnutné," objasnil s tým, že bude zaťažená aj infraštruktúra ciest. Dodal, že prvom rade bude prebiehať ťaženie zelených stromov v okrajovej oblasti, aby sa postupovalo smerom dovnútra.
Podľa Hojsíka je trestné oznámenie krycí manéver
"Minister pôdohospodárstva Takáč v Čiernom Balogu chystá najmasívnejší výrub za ostatné roky. Plánujú vyťažiť jeden milión kubíkov dreva. Nie je za to však ochotný prebrať zodpovednosť, preto prišiel s krycím manévrom v podobe trestného oznámenia pre lykožrútovú kalamitu," reagoval europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko).
Kalamita v Čiernom Balogu je podľa Hojsíka zlyhaním lesníckych postupov, ktoré nedokázali reagovať na environmentálne výzvy súčasnej doby. Ministrove pokusy majú byť len výhovorka. Už v minulosti totiž generálna prokuratúra vyhodnotila podobné trestné oznámenia ako neopodstatnené "Jediným dedičstvom po ministrovi Takáčovi tak bude brutálny výrub v našich lesoch. Úzka skupina ľudí si presadí svoj záujem a nám ostatným bude do plaču, keď sa budeme prechádzať medzi holinami, ktoré po výrube ostanú," doplnil Hojsík.
