Ktoré krajiny Európy majú najvzdelanejších ľudí? Patrí medzi ne aj Slovensko?

V rámci Európy je úroveň vzdelania dôležitým faktorom v hospodárskej súťaži o pracovné miesta a zdroje. Pochopenie prostredia vzdelávania sa preto stáva kľúčovým pri orientácii v smerom k úspechu jednotlivých krajín.

V severských a pobaltských krajinách vzdelanosť dominuje, vyšší podiel obyvateľstva sa môže pochváliť vysokoškolským vzdelaním a ženy vedú v rebríčku dosiahnutého vzdelania.

Údaje Eurostatu odhaľujú výrazný kontrast v dosiahnutom vzdelaní na celom kontinente. V priemere takmer tretina osôb vo veku 25 - 74 rokov v Európskej únii má vysokoškolské vzdelanie, ktoré zahŕňa kvalifikáciu získanú na verejných a súkromných univerzitách, vysokých školách, inštitúciách technického vzdelávania a odborných školách.

Pri podrobnom skúmaní údajov je zrejmé, že severské a pobaltské krajiny sú príkladom špičkového vzdelávania. Krajiny ako Švédsko, Nórsko a Lotyšsko sa môžu pochváliť vyšším podielom absolventov terciárneho vzdelávania, ktorý prevyšuje priemer EÚ.

Zatiaľ čo v Spojenom kráľovstve, Francúzsku a Španielsku zostáva úroveň dosiahnutého vzdelania chvályhodná, hoci je o niečo nižšia ako v severských a pobaltských krajinách.

Naopak, krajiny ako Rumunsko a Taliansko len ťažko dris krok a vykazujú nižší podiel absolventov terciárneho vzdelávania, čo signalizuje rozdiely v prístupe k vzdelaniu a investíciách doň.

Okrem toho kandidátske krajiny EÚ, najmä Turecko, čelia značným problémom, keďže značná časť obyvateľstva nemá vyššie stredoškolské vzdelanie.

Odborné vzdelávanie sa v niektorých krajinách ukazuje ako rozhodujúca zložka, pričom krajiny ako Česko, Poľsko a Nemecko kladú popri všeobecnom vzdelávaní dôraz aj na odborné vzdelávanie.

Toto zameranie na praktické zručnosti poskytuje jednotlivcom nástroje potrebné na účasť na trhu práce a prínos pre spoločnosť.

Zaujímavé je, že mladšie demografické skupiny vykazujú vyššiu úroveň vzdelania, čo naznačuje pozitívne trendy vo vzdelávaní v posledných desaťročiach.

Napriek pokroku však pretrvávajú rozdiely, pričom niektoré krajiny EÚ nedosahujú ciele v oblasti vzdelávania stanovené EÚ do roku 2030.

Okrem toho rodové rozdiely vo vzdelávaní predstavujú zaujímavý príbeh. V 35 európskych krajinách ženy predstihujú mužov v dosiahnutom terciárnom vzdelaní. Tento trend, zjavný v severských a pobaltských krajinách, zdôrazňuje význam politík a príležitostí v oblasti vzdelávania, ktoré zohľadňujú rodovú rovnosť.

Keďže Európa sa pohybuje v oblasti digitalizácie a automatizácie na trhu práce, celoživotné vzdelávanie sa ukazuje ako kľúčová cesta pre zvyšovanie kvalifikácie a prispôsobenie sa. Zatiaľ čo severské krajiny prijímajú iniciatívy v oblasti vzdelávania dospelých, balkánske krajiny zaostávajú, čo poukazuje na rozdiely v prístupe k vzdelávaniu a zapojení sa doň.

Vzdelávanie v podstate slúži ako základný kameň spoločenského pokroku, ktorý formuje individuálne príležitosti a kolektívnu prosperitu. Podporou inkluzívnych a prístupných vzdelávacích systémov môže Európa pripraviť pôdu pre svetlejšiu a spravodlivejšiu budúcnosť pre všetkých.