V mesiacoch máj a jún každoročne zaznamenávame najvyššiu aktivitu kliešťov, a teda aj najvyšší počet problémov spojených s chorobami, ktoré tieto nenápadné, ale potencionálne nebezpečné živočíchy prenášajú. Pre človeka môžu byť niektoré z chorôb veľmi nebezpečné najmä z pohľadu možných komplikácií či trvalých následkov po prekonaní infekcie.
Najznámejšie a zároveň aj najčastejšie kliešťami prenášané choroby sú lymská borelióza a kliešťová encefalitída. Ich prejavy môžu mať mnoho podôb. „Najčastejšie sa ako prvé objavia najmä chrípkové príznaky – horúčka, bolesť hlavy a svalov, nevoľnosť, nechutenstvo či iné nešpecifické prejavy. V prípade encefalitídy po pár dňoch príznaky pominú a môžu sa vrátiť v druhej fáze v podobe silnej bolesti hlavy, nevoľnosti, závratov až zápalu mozgu,“ hovorí chirurg Nemocnice AGEL Handlová MUDr. Dalibor Pružinec. Približne tretina pacientov infikovaných vírusom kliešťovej encefalitídy zostáva bez príznakov, tretina má len prvú fázu a tretina vstupuje aj do druhej fázy ochorenia. Príznaky boreliózy sú takmer totožné ako prvá fáza kliešťovej encefalitídy, sú podobné prejavom chrípky. „Pri borelióze sa na tele objaví začervenanie, ktoré má tvar kruhu a biely stred. V tejto súvislosti si pacienti často myslia, že začervenanie sa objaví len v mieste prisatia kliešťa, čo je síce veľmi častý výskyt, ale spomenutý červený kruh sa môže vyskytnúť kdekoľvek na tele a aj migrovať,“ doplnil skúsený chirurg.
Kliešte sa najčastejšie prisajú do oblasti slabín a podpazušia, za uši, do podkolennej jamky a na intímne miesta. Podľa odporúčaní lekára je najbezpečnejším spôsobom, ako kliešťa vybrať, návšteva ambulancie, kde to lekár urobí odborne. „Aj pri kliešťoch existujú zásady, ako sa im vyhnúť. Prvou je vyhýbať sa miestam s vyšším predpokladom výskytu kliešťov, ako sú okraje lesov, vysoké porasty tráv či krovie. To však často nie je celkom možné, preto je vhodnejšie odporúčanie v prírode nosiť vhodné oblečenie pokrývajúce čo najväčšiu plochu tela, hlavne dlhé nohavice, ponožky, vhodnejší je svetlý odev, na ktorom je parazit skôr viditeľný. Ako prevencia proti kliešťom slúžia aj rôzne repelenty vo forme sprejov alebo mliek, ktoré sa aplikujú buď na odev, alebo priamo na pokožku a napokon, po každej vychádzke v prírode je potrebné poriadne sa skontrolovať a poumývať. Keďže kliešte sú dosť vyberavé a vhodné miesto na prisatie si hľadajú aj niekoľko hodín, je celkom pravdepodobné, že sa ešte nestihli poriadne prisať. Vďaka horúcemu kúpeľu by sa mali jednoducho z pokožky uvoľniť. V rámci prevencie odporúčam doplniť aj B-Komplex forte, jednu tabletku denne po hlavnom jedle a repelentný účinok majú tiež potraviny ako čerstvý cesnak či cibuľa, preto po ich zvýšenej konzumácii človek kliešťom jednoducho nevonia,“ dodáva MUDr. Pružinec.
Kliešťová encefalitída a lymská borelióza však nie sú jediné ochorenia, ktoré kliešte prenášajú. V prípade, že chcete mať prehľad, akému riziku ste boli vystavení, je ideálne urobiť vyšetrenie z kliešťa. „Aktuálne ponúkame dve vyšetrenia po kontakte s kliešťom. Jedno sa zameriava na laboratórnu diagnostiku protilátok kliešťovej encefalitídy a lymskej boreliózy z krvnej vzorky. Druhé vyšetrenie je priamo z kliešťa. Ak pacient prišiel do kontaktu s kliešťom a chce vedieť, akému riziku bol vystavený, stačí, ak sa objedná na vyšetrenie a doručí nám vybratého kliešťa, ktorého rozanalyzujeme. Vyšetrenie vykonávame multiplexovou PCR kvalitatívnou analýzou, pričom dokážeme odhaliť prítomnosť až 10 najčastejšie sa vyskytujúcich patogénov u kliešťa obyčajného,“ vysvetľuje riaditeľka odboru laboratórií AGELLAB. Vyšetrenie z kliešťa vie laboratórium urobiť aj pri kliešťoch, ktoré ste vybrali domácim zvieratám.
Pozitívny výsledok PCR analýzy kliešťa však nemusí znamenať, že ste sa vy alebo váš domáci miláčik nakazili. Prenos ochorenia závisí od stavu imunity, doby prisatia kliešťa, vašej momentálnej kondície, ale aj spôsobu, akým ste kliešťa vybrali. Pri nesprávnom postupe sa riziko zvyšuje, ak totiž kliešťa pridusíte, vyvráti obsah tráviaceho traktu do rany. Vo všeobecnosti sa preto odporúča sledovať ranu i celkový zdravotný stav a v prípade podozrenia vyhľadať všeobecného lekára alebo infektológa.
