U ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami môžu búrky spôsobiť búšenie srdca, dýchavičnosť, v ťažších prípadoch i kolaps. Nepriaznivo môžu vplývať aj na meteosenzitívnych ľudí.
Upozorňuje na to Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
"U meteosenzitívnych osôb sa môže vyskytnúť zmena nálady a psychickej pohody, taktiež bolesť hlavy, únava, ospalosť, znížený prah bolesti, bolesť jaziev, svalov a kĺbov, tráviace problémy, nechutenstvo, problémy s krvným tlakom, ale aj poruchy spánku, hrozí aj zvýšené riziko symptómov depresie. Niektorí ľudia môžu trpieť podráždenosťou, zníženou koncentráciou," priblížil úrad.
Blesky
Hromy a blesky tiež podľa neho môžu zvyšovať riziko náhlej bolesti hlavy či migrény.
"Zmena tlaku môže viesť aj k tzv. zaľahnutiu v ušiach, čoho dôsledkom je obmedzená funkcia sluchu, či dokonca dočasná strata sluchu," dodal ÚVZ.
Varuje aj pred zdravotnými rizikami, ktoré hrozia pri zásahu bleskom.
"Najzávažnejšie následky spôsobuje tzv. priamy zásah bleskom, ktorého poranenia bývajú často smrteľné, nakoľko elektrický prúd blesku môže spôsobiť poruchu srdcovo-cievneho systému, ktorá môže viesť k zástave činnosti srdca," skonštatoval ÚVZ.
Ďalším rizikom je ochromenie dýchacieho centra, kedy nastáva porucha dýchania s následnou poruchou srdcovej činnosti. Pri takzvanom kontaktnom zásahu hrozí vznik popálenín.
Medzi menej závažné poranenia patria podľa úradu neurologické ťažkosti.
"Môžu sa prejaviť poruchou vedomia, dezorientáciou, dočasnou poruchou sluchu alebo videnia, prudkou bolesťou hlavy, svalovými kŕčmi či paralýzou," spresnil.
Vietor a dážď
Úrad pripomína aj riziká spojené s vetrom či krupobitím, pri ktorých hrozí poranenie hlavy či iné úrazy.
"Pri prívalových zrážkach hrozí nebezpečenstvo prívalovej povodne, ktorá predstavuje ďalšie rizikové vplyvy na zdravie človeka," dodal.
