ARBITRÁŽ: Od Ústavného súdu závisí 1,2 miliardy eur | Topky.sk

Nedeľa, 16. december 2018. Meniny má Albína, zajtra Kornélia.

ARBITRÁŽ: Od Ústavného súdu závisí 1,2 miliardy eur

Ilustračné foto
Ilustračné foto
24.10.2010 12:35

BRATISLAVA - Aj na rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky momentálne záleží osud arbitráží, ktoré Slovensko vedie so súkromnými zdravotnými poisťovňami. Ten sa aktuálne zaoberá návrhom skupiny poslancov parlamentu, ktorí na čele s Ivetou Radičovou podali podnet na preskúmanie, či je novela zákona o zdravotných poisťovniach, ktorou im bola uložená povinnosť použiť zisk z verejného zdravotného poistenia len na úhrady zdravotnej starostlivosti v súlade s ústavou. Momentálne sa spracovávajú podklady pre rozhodnutie, pri ktorom bude zohľadnené aj stanovisko Radičovej vlády.


Zaujímavé na celej situácii je, že tie isté osoby, ktoré v októbri 2008 ako opoziční poslanci podávali ústavnú sťažnosť, sa budú teraz v mene vlády vyjadrovať k sťažnosti, ktorú sami podali. Rozhodovanie ústavného súdu v tomto prípade preto nebude jednoduché. Podľa vyjadrenia hovorkyne ústavného súdu bude súd pri rozhodovaní o veci vychádzať nielen z vyjadrenia súčasnej vlády, ale aj zo stanoviska Európskej komisie, ktorá sa o vec začala zaujímať v roku 2009. Podľa Európskej komisie, ktorá podporila postoj Slovenska v arbitrážach s akcionármi zdravotných poisťovní, nie je právna úprava zakazujúca zisk zdravotným poisťovniam v rozpore s právom EÚ.

Minister financií Ivan Mikloš pre TA3 konštatoval, že súčasná vláda chce minimalizovať škody, ktoré boli minulou vládou napáchané. Podľa jeho slov by to vyriešila asi dohoda s poisťovňami. Momentálne vedú akcionári zdravotných poisťovní 3 arbitrážne spory, v ktorých žiadajú od štátu ušlý zisk vo výške viac ako 1,2 miliardy Euro. Arbitráže s akcionármi zdravotných poisťovní umožnili nadštandardné dohody o ochrane investícií, ktoré dlhodobo kritizuje Európska komisia, z dôvodu, že diskriminujú ostatných podnikateľov a nadradzujú sa nad právo EÚ.

Podľa vyjadrenia advokátky Jany Martinkovej pre médiá, štát „zákaz zisku“ doteraz obhajoval tým, že „zdravotné poistenie na Slovensku má charakter verejný, povinný, sociálny a solidárny, je financovaný povinnými odvodmi z príjmov obyvateľov. Poisťovňa tu vykonáva v podstate správu vecí verejných, sprostredkovateľskú činnosť pri plnení úloh štátu a nie činnosť ekonomickej povahy, orientovanej na zisk. Inými slovami – poisťovňa vyberie od všetkých občanov poistné, ktoré prerozdelí podľa zákonného kľúča medzi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a neprerozdelený zvyšok týchto peňazí jej zostával ako zisk. Preto neboli poisťovne dostatočne motivované, aby rozvíjali individuálne zdravotné poistenie, ako je bežné v zahraničí a zisk vytvárali z neho.“

Súčasná vláda má však opačný názor nielen na tvorbu zisku, ale aj na arbitrážne spory. Riešenie vidí pravdepodobne v dohode, aj s poukazom na úsporu na právnikoch. Podľa advokátky by sa však dohodou strán teraz na právnikoch ušetrilo minimum, o to viac by sa mohlo stratiť na výške odškodného, na ktorej by sa v tomto čase strany boli ochotné dohodnúť. Domnieva sa, že „ak Slovensko tieto spory nevyhrá, tak by vo vzťahu k ekonomickým parametrom poisťovní viac ako 100 - 200 miliónov nemalo zaplatiť.

Ako povedala advokátka, „nález Ústavného súdu nebude mať síce priamy vplyv na rozhodovanie arbitrážnych súdov, ale určite k nemu budú arbitri prihliadať ako na dôkaz.“ Či od rozhodnutia závisí výhra alebo prehra v arbitrážach, Martinková odpovedala, že je to možné. „V prípade, že Ústavný súd skonštatuje, že namietané ustanovenia zákona o zdravotných poisťovniach sú v rozpore s ústavou, s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, príp. právom EÚ, a jeho rozhodnutie bude odôvodnené silnými a jednoznačnými argumentmi oslobodenými od akéhokoľvek možného politického vplyvu, je veľký predpoklad, že arbitri si tieto argumenty osvoja.“

Ak by ústavný súd rozhodol o súlade novely s ústavou, „nie je to bezpodmienečne, že Slovensko vyhrá, ale zvýšia sa šance na úspech štátu. Mohol by zároveň slúžiť i ako prostriedok procesnej obrany pri vykonateľnosti medzinárodného rozhodnutia arbitrážneho súdu.“ Kým však súd rozhodne, uplynie nejaký čas.

„Berúc do úvahy fakt, že súd po prijatí návrhu poslancov na ďalšie konanie vo februári 2009 nepozastavil účinnosť napadnutých ustanovení, pravdepodobne nebol v tom čase presvedčený, že by ďalšie uplatňovanie týchto ustanovení v praxi mohlo ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, alebo, že by v dôsledku ich uplatňovania hrozila značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Opačný názor vyslovený v konečnom náleze by teda mohol z tohto pohľadu prekvapiť.“ dodala advokátka Jana Martinková.


Nástroje k článku



ZDROJ: Topky.sk
FOTO: Jupiterimages

Nahlásiť chybu

Najčítanejšie články