RALEIGH - Karanténne opatrenia prijímané v boji proti koronavírusu pravdepodobne nepredstavujú vyššie riziko pre ľudské zdravie než pandémia samotná. Vyplýva to zo štúdie amerických vedcov zverejnenej v časopise BMJ Global Health. Tá skúmala vplyv uzáver na úmrtnosť, pravidelné lekárske prehliadky a duševné zdravie.
Autori skúmali krajiny, ktoré zaviedli prísne opatrenia a súčasne zaregistrovali relatívne nízky počet potvrdených prípadov koronavírusu, aby zistili, či uzávery súvisia s nadpriemernou mortalitou. Po porovnaní medzinárodných dát o úmrtnosti dospeli k záverru, že napríklad Nový Zéland či Austrália vlani nezaznamenali úmrtnosť nad úrovňou predpokladov založených na skorších trendoch. Naopak Brazília, Švédsko, Rusko alebo niektoré časti USA, ktoré prijali miernejšie protipandemické opatrenia, majú za uplynulý rok nadmerný počet úmrtí.
"ide o jeden z najpresvedčivejších dôkazov podporujúcich názor, že liek nebol horší než samotné ochorenie," povedal pre denník The Guardian autor štúdie Gavin Yamey z Dukeovej univerzity v Severnej Karolíne. "Zdá sa, že krajiny, ktoré zareagovali rýchle a dôrazne, často zaznamenali menej úmrtí než v predošlých rokoch. Jeden výskum ukázal, že lockdowny znížili priemernú ročnú mortalitu o šesť percent len tým, že zabránili prenosu chrípky," doplnil.
Aký budete mať priebeh ochorenia COVID-19? Podľa vedcov sa to dá TAKTO zistiť
Ďalší faktor, ktorý Yamey a jeho tím skúmali, boli pravidelné lekárske prehliadky. Hoci dáta naznačujú pokles poskytovanej životne dôležitej starostlivosti, ktorá nesúvisela s liečbou covidu-19, mohli v tom zohrať rolu väčšia vyťaženosť zdravotníckych zariadení a rizikovosť ich návštevy, ktorá sa ľuďom mohla javiť ako vysoká. Nemožno to ale jednoznačne určiť. Napriek tomu, že sa často hovorí o vzťahu medzi uzáverami a negatívnymi vplyvmi na duševné zdravie, podľa výskumníkov z Dukeovej univerzity sa často prehliada súvislosť depresií a úzkostí so samotnou skutočnosťou, že vypukla globálna zdravotnícka kríza. "Nechodenie do školy jasne vplýva na mentálne zdravie detí, ale rovnako tak na ne vplýva strata milovaného človeka kvoli covidu," napísali vedci.
Štúdia neskúmala ekonomické vplyvy karanténnych opatrení a uznáva, že aj okrem tejto roviny lockdowny mali veľmi pravdepodobne negatívne vplyvy. I tak ale konštatuje, že "nikde na svete neexistujú miestas, kde by karanténne opatrenia a súčasne nízky počet pozitívnych prípadov viedli k vysokému počtu nadmerných úmrtí". Podľa nich to ukazuje, že samotné opatrenia nemôžu byť horšie než veľké ohniská koronavírusu, aspoň z krátkodobého hľadiska. Domnievajú sa, že predložené závery je nutné porovnať s veľmi vážnymi škodami, ktoré infekcia spôsobila napríklad v Brazílii alebo Indii.
