ALEXANDRIA - Podľa vedcov vstupujeme do hlbokého solárneho minima, známeho aj ako Veľké minimum. Posledné takéto minimum sa vyskytlo v 17. storočí, odborníci ho prirovnávajú k dobe ľadovej. V roku 2020 ľudstvo zažilo až 104 dní, kedy sa na povrchu Zeme neobjavili žiadne slnečné lúče.
Slnko má jedenásťročný cyklus, počas ktorého jeho aktivita stúpa a klesá. Je to spôsobené zosilňovaním a slabnutím slnečného magnetického poľa. Bod, kedy je táto aktivita najvyššia, je známy ako maximum. Vyznačuje sa väčším počtom slnečných dní. Maximum strieda solárne minimum, kedy slnečné lúče dopadajú na Zem iba minimálne. Vtedy sa zároveň na Slnku objavuje menej slnečných škvŕn. Posledné takéto obdobie bolo v roku 2014, informuje časopis Newsweek na svojich stránkach.
Vedci varujú, že v súčasnosti nás po niekoľkých storočiach opäť čaká hlboké solárne minimum. Solárna fyzička spoločnosti Space Systems Research Cop Lisa Uptonová však vysvetlila, že nepôjde o nič drastické a nečaká nás ďalšia doba ľadová. Toto minimum by sa nemalo priblížiť takzvanému Maunderovmu minimu zo 17. storočia. V roku 2020 sme doteraz zaznamenali 104 dní bez slnečných lúčov. Počas celého roku 2019 sa tieto dni vyskytli 281-krát. Ako poznamenáva Spaceweather.com, tieto extrémne vysoké čísla dokazujú, že ľudstvo neodvratne čaká ďalšie solárne minimum.
The Sun goes through regular cycles of high & low activity. This cycle affects the frequency of space weather events, but it doesn't have a major effect on Earth's climate — even an extended minimum wouldn't have a significant effect on global temperature. https://t.co/t2Fw58ZBVt
— NASA Sun & Space (@NASASun) May 18, 2020
Matthew Owens, profesor vesmírnej fyziky na Univerzite v Readingu, povedal, že vstup do solárneho minima nie je ničím neobvyklý. Raritou je skôr prebiehajúca aktivita. "Je ešte trochu skoro hodnotiť v porovnaní s ostatnými rokmi. Ak to bude takto pokračovať, môžeme sa dostať do dlhšieho minima, než v súčasnosti očakávame," vysvetlil.
Zároveň ale dodal, že solárne minimum medzi rokom 2009 a 2010 bolo podstatne dlhšie. Solárne minimum má malý až žiadny vplyv na teplotu Zeme, pričom slnečná energia klesá iba o 0,1 percenta. Autorka publikácie "The Sun’s Influence on Climate" Joanna Haighová naopak tvrdí, že súčasné minimum sa dá považovať za veľké. "Slnko v poslednom čase klesá na svojej aktivite, počet dní s nulovým slnečným žiarením je výrazne nad priemerom. Niektorí solárni fyzici predpovedajú, že Slnko smeruje k ďalšiemu Veľkému minimu." Owens predpokladá, že k tejto aktivite dôjde v priebehu najbližších mesiacov. Podľa jeho slov je ale solárna aktivita mimoriadne nepredvídateľná.