Štvrtok25. apríl 2024, meniny má Marek, Marko, Markus, zajtra Jaroslava

Najväčší spojenec Hitlera sa nenechal zahanbiť: Sovieti zahájili brutálny útok na Pobaltie!

Anexia Estónska
Anexia Estónska (Zdroj: profimedia.sk)

BRATISLAVA - Zimná vojna medzi Fínskom a Sovietskym zväzom alebo masaker tisícov poľských dôstojníkov patrili k dôsledkom tajného dodatku nemecko-sovietskej zmluvy o neútočení, ktorú obe krajiny podpísali v auguste 1939. V takzvanom pakte Ribbentrop-Molotov sa dohodli na rozdelení sfér vplyvu na severovýchode Európy. V septembri a októbri 1939 vnútil ZSSR pobaltským štátom Estónsku, Lotyšsku a Litve nevýhodné spojenecké zmluvy. V roku 1940 však prišlo k obvineniu z porušenia týchto zmlúv a počas 14. až 17. júna vpadla do krajín Červená armáda. Nemecký Wermacht totiž obsadil bez boja Paríž a Sovieti tiež potrebovali ukázať svoju silu. O pár mesiacov neskôr sa pobaltské štáty stali formálne novými republikami ZSSR, čo viedlo k deportáciám obyvateľstva a rusifikácii.

Prečítajte si aj: Jeden z najstrašnejších utajených sovietskych zločinov: Masaker v Poľsku, za ktorý by sa nehanbili ani nacisti!

K zmluve o neútočení bol pripojený tajný protokol, ktorý pomenovali podľa šéfov diplomacie Nemecka a ZSSR a v ktorom si Moskva a Berlín rozdelili sféry vplyvu v Európe. Nemecko sa vzdalo v prospech ZSSR politických záujmov v Pobaltí (okrem Litvy), vo Fínsku a v rumunskej Besarábii a dohoda tiež určila budúcu podobu Poľska.

Nemecká armáda vpadla do Poľska zo západu 1. septembra 1939 a 17. septembra nastúpila z východu Červená armáda. Na konci mesiaca potom Nemecko a ZSSR uzavreli zmluvu o hraniciach a priateľstve. Do sféry vplyvu ZSSR pripadla nakoniec aj Litva. Sovietsky zväz potom začal napĺňať ďalšie body dodatku.

Výsledkom ruskej agresie vo Fínsku, takzvanej "zimnej vojny", za ktorú bol Sovietsky zväz vylúčený zo Spoločnosti národov, sa stal takzvaný moskovský mier z marca 1940, v ktorom Fíni Rusom postúpili Karelskú šiju a časť východnej Karélie. Fínsko si však udržalo nezávislosť. V roku 1940 Sovietsky zväz násilne anektoval pobaltské štáty a Rumunsko impériu odstúpilo Besarábiu, na ktorej území vznikla Moldavská SSR.

Karty sa ale nakoniec obrátili, Hitler pakt porušil, čím sa z Nemecka a Svietskeho zväzu stali nepriatelia. Po napadnutí ZSSR boli všetky tri pobaltské krajiny okupované nacistickými vojskami, v roku 1945 ich však znovu obsadila sovietska armáda a nezávislosť získali tieto krajiny až v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu.

Môže vás zaujímať: Klamstvá ruskej televízie: Historici vyvracajú propagandu o invázii do Československa v roku 1968!

Vpád do Estónska

Na jar 1940 sa vystupňovalo v Estónsku obviňovanie z protisovietskych nálad a 16. júna dostala vláda ultimátum. Vzápätí krajinu obsadili jednotky Červenej armády. Ako píše portál valkza.cz, sovietsky splnomocnenec potom nadiktoval "ľudovú" vládu a sovietski emisári svoj diktát podporili "spontánnymi" demonštráciami, ktorých účastníci z radov komunistov, nahnaného robotníctva a do civilu prezlečených vojakov sovietskych posádok požadovali za podpory sovietskych tankov upevnenie priateľských vzťahov so ZSSR.

V dňoch 14. - 15. júla prebehli presne podľa naprogramovaného scénara voľby s jedinou kandidátkou a povinnou účasťou. Voľbám predchádzala vlna zastrašovania, zatýkania a čistiek. Parlament obkľúčili tanky, vnútro obsadili sovietski vojaci. Účasť vo voľbách bola povinná, potvrdzovaná v občianskom preukaze. Napokon kandidáti ľudovej fronty získali v Estónsku 92,9% všetkých hlasov. O týždeň po voľbách nový parlament požiadal o prijatie za Federálnu republiku Sovietskeho zväzu. Prijatie sa uskutočnilo 6. augusta. Podobný scenár sa odohral aj v Litve a Lotyšsku, ktoré sa do zväzku dostali 3. a 5. augusta.

Masové vysídlovanie a popravy, Litva v sovietskom područí

Na prelome septembra a októbra 1940 došlo v Litve k poľnohospodárskej reforme a zoštátneniu všetkých škôl. Veľa obyvateľov Litvy ale nesúhlasilo so stratou nezávislosti, takže nový stalinský režim začal s ich prenasledovaním, čo vyústilo v prvú masovú deportáciu v dňoch 14.-17. júna 1941.

Ako uviedol portál reflex.cz, v Litve bolo zatknutých 5664 osôb, vysídlených 10 187, celkom sa podnikli represívne opatrenia proti 15 851 osobám. V Lotyšsku zatkli 5625 osôb, vysídlili 9546, celkom sa podnikli represívne opatrenia proti 15 171 osobám. V Estónsku bolo zatknutých 3178 osôb, vysídlených 5978, celkom sa podnikli represívne opatrenia proti 9156 osobám.

V rokoch 1940-1941 navyše nový režim popravil a zabil dvetisíc osôb v Estónsku a Lotyšsku a 2500 v Litve. Vo väzení a táboroch zomrelo 4000 Estóncov a 3000 Lotyšov a Litovcov. Počas deportácií a vo vyhnanstve zahynulo 2000 Estóncov a Lotyšov a 2500 Litovcov.

Po prvom týždni od začiatku vojny v júni 1941 bola Litva okupovaná nemeckými nacistickými vojskami. V tomto období vznikla tzv. Litovská samospráva a litovské partizánske hnutie začalo aktívne spolupracovať s Moskvou. Po oslobodení Litvy od nemeckých vojsk pokračovali zástancovia obnovenia nezávislosti litovského štátu v ozbrojenom boji, ktorý však bol potlačený. Tak sa v roku 1952 dokončila nútená kolektivizácia a zákony republiky zodpovedali zákonom ZSSR.

Ani parlamentné vyhlásenie nezávislosti v roku 1990 sa nezaobišlo bez incidentov. Podľa Moskvy bolo protiústavné a protiprávne. Obsadila vzniknuté hranice, na ktorých došlo k zastreleniu niekoľkých pohraničníkov. Krvavý stret medzi federálnymi silami a Litovčanmi sa odohral po obsadení televízneho vysielača. Nakoniec bola ale nezávislosť Litvy uznaná.

Oficiálne prestal Sovietsky zväz existovať 31. decembra 1991, keď bola zo stožiaru Kremľa stiahnutá vlajka ZSSR a nahradená vlajkou Ruska.

Viac o téme: PobaltieSovietsky zväzAnexia Pobaltia
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu