BRATISLAVA - Pri distribúcii vakcín proti ochoreniu COVID-19 by mala Európska únia zohľadniť mieru zaočkovanosti v krajine. Rozdelenie by malo odrážať aj množstvo vakcín, ktoré majú krajiny k dispozícii, aby mohli zaočkovať svoju populáciu. Po stretnutí s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou to povedal predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO).
V úvode očkovania bol podľa Hegera európsky postup spoločných objednávok dobrý. EK tak pomohla vyťažiť maximum z celého objednávkového systému. "Dnes, keď vidíme, že sú rozdiely medzi zaočkovanosťou jednotlivých krajín, tak treba pozerať na to rozšírenie, a to je návrh, ktorý sme priniesli zo Slovenska," uviedol Heger. Dodal, že z hľadiska jednotného trhu je dôležité, aby členské krajiny postupovali v kolektívnej imunite spoločne. Návrhom tak podľa Hegera Slovensko vyslalo signál, že chce byť v rámci členských štátov aktívnou krajinou a chce prinášať riešenia.
Premiér tvrdí, že predsedníčka EK si návrh Slovenska v súvislosti s distribúciou vakcín vypočula. "Ona prináša k stolu rozmer rešpektovania názorov, vypočutia názorov a potom hľadania spoločných riešení," uviedol. EÚ je otvorený a jednotný trh, ľudia majú právo pohybovať sa po jej území, skonštatoval Heger. "Preto je dôležité, aby sme sa hýbali v očkovanosti podobným percentom aj z hľadiska členských štátov," podotkol.
Predseda vlády s von der Leyenovou diskutoval aj o ruskej vakcíne Sputnik V. Pripomenul, že nákup Sputnika V bol dôsledkom zlej pandemickej situácie na Slovensku. Vakcíny tiež v tom čase neprichádzali v objeme, aký krajina chcela. "V tomto duchu chápali naše kroky," tvrdí.
Premiér sa v utorok na pôde EÚ stretol aj s podpredsedom EK Valdisom Dombrovskisom, eurokomisárom pre hospodárstvo Paolom Gentilonim a predsedom Európskej rady Charlesom Michelom. Popoludní absolvuje Heger v Bruseli stretnutie s predsedom poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (EPP) v Európskom parlamente (EP) Manfredom Weberom, s predsedom EP Davidom Sassolim a generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.
Slovenský plán obnovy získal v Bruseli pozitívnu odozvu
Slovenský národný plán obnovy a odolnosti získal v Bruseli pozitívnu spätnú väzbu. Uviedol to slovenský premiér Eduard Heger (OĽANO) v utorok popoludní v Bruseli po prijatí u predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej a predsedu Európskej rady Charlesa Michela.
Predseda vlády SR pripomenul, že prvá časť jeho rokovaní bola zameraná najmä na národný plán obnovy. "Dostali sme pozitívnu spätnú väzbu z hľadiska načasovanosti a procesu. O prioritách, ktoré sme nastavili, sme s nimi dlho rokovali, a nebol žiaden problém. Som rád, že do termínu 30. apríla budeme schopní odovzdať plán obnovy," povedal Heger. Spresnil, že v stredu (28. 4.) o tomto pláne bude rokovať aj slovenská vláda.
Heger upozornil, že na Slovensku vládli veľké obavy, či táto vláda stihne včas a dobre pripraviť plán, ktorý Slovensku v nasledujúcich rokoch prinesie miliardy eur navyše na modernizáciu a obnovu krajiny po koronakríze. "Dnes sme v tomto termíne a som rád, že som mohol na rokovaní hovoriť ako zástupca členského štátu, ktorý to zvládol veľmi dobre a včas a ktorý urobil kvalitnú prácu z hľadiska obsahu a priorít, aj z pohľadu národných potrieb. Toto je dôležité povedať," opísal situáciu.
Premiér dodal, že sa v Bruseli poďakoval Európskej komisii za kvalitnú prácu, za celú sériu kvalitných technických a vecných diskusií za posledných štyri - päť mesiacov. "Sme v tom bode, keď budeme odovzdávať veľmi kvalitný plán obnovy. Je to cestovná mapa, akú Slovensko ešte nepoznalo. Bude to náročné a bude veľkou výzvou ho naplniť, pretože Slovensko malo doteraz problémy s čerpaním európskych peňazí. Je to krok správnym smerom a nevyhnutnosť, aby sme zo Slovenska urobili úspešnú a vyspelú krajinu," odkázal Heger.
Klimatické ciele
Pri klimatických cieľoch je dôležité prihliadať na okolnosti a možnosti krajiny. Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽANO) po utorkovom stretnutí s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou a predsedom Európskej rady Charlesom Michelsom v Bruseli.
EÚ sa minulý rok zaviazala, že do roku 2030 zníži svoje emisie oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov o najmenej 55 percent. Obom predstaviteľom Európskej únie Heger priblížil, že Slovensko je silne industriálna krajina a naplnenie klimatických cieľov môže byť ekonomicky nákladné. "Je dôležité, aby sme prihliadali na národné okolnosti a možnosti. Myslím, že v tomto duchu sa bude viesť diskusia na túto tému," povedal.
Všetci traja sa podľa Hegera zhodli, že je potrebné mať dobre vykomunikované a premyslené riešenie v boji proti klimatickej zmene, aby sa správne nastavili parametre. "Preto je dobré investovať práve do intenzívnejších, ale rozsiahlych komunikácií pred tým, ako urobíme finálne rozhodnutie," poznamenal premiér.
Slovensko sa intenzívne pripravuje na zavedenie COVID pasov
Slovensko sa intenzívne pripravuje na zavedenie digitálneho zeleného preukazu, takzvaného COVID pasu. Členské štáty EÚ sa minulý týždeň dohodli na usmerneniach týkajúcich sa hlavných technických špecifikácií systému pre zavedenie a fungovanie COVID pasu. Eurokomisia v tejto súvislosti vyzvala členské krajiny Únie, aby boli pripravené prijať na národnej úrovni potrebné technické kroky nevyhnutné pre vytvorenie celoeurópskej infraštruktúry na zavedenie a overovanie COVID pasov.
"Slovensko sa veľmi intenzívne pripravuje na to, aby sme všetky dátumy stihli," uviedol v tejto súvislosti premiér. Spresnil, že je to dôležité z hľadiska všetkých parametrov, a dodal, že Slovensko súhlasí s návrhmi Európskej komisie, aby COVID pasy v sebe obsahovali nielen informácie o vakcinácii, ale aj o testovaní alebo o prípadnom prekonaní ochorenia COVID-19. "Sú to všetko dôležité informácie a na Slovensku prebiehajú intenzívne prípravy, aby sme boli na to včas pripravení," zdôraznil Heger.
NATO je hlavným pilierom obrany SR
Členstvo v Severoatlantickej aliancii znamená pre Slovensko hlavný pilier obrany a bezpečnosti. Uviedol to predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO) v utorok večer po rokovaní s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom v bruselskej centrále Aliancie. Premiér zároveň pri tejto príležitosti potvrdil pevné zakotvenie Slovenska v európskych a transatlantických štruktúrach.
Stoltenberg počas spoločnej tlačovej konferencie s Hegerom uviedol, že Slovensko je plnohodnotným členom NATO, ktorého vojaci sa zúčastňujú na zahraničných misiách v Afganistane a Iraku a na rotačnej misii v Pobaltí. Ocenil prínos Slovenska pri operáciách na stabilizáciu pomerov v regióne západného Balkánu a privítal tiež snahy slovenskej strany o zvýšenie výdavkov na obranu. "Aj tieto príspevky robia spojencov silnejšími a bezpečnejšími," skonštatoval šéf Aliancie.
Podľa jeho slov spolu s Hegerom prebrali viacero súčasných bezpečnostných tém, najmä destabilizačné kroky Ruska naprieč euroatlantickým priestorom vrátane územia členských krajín NATO. Do kategórie "agresívnych krokov" Ruska podľa neho zapadá aj výbuch muničného skladu v českých Vrběticiach z roku 2014, pokračujúce pošliapavanie ukrajinskej suverenity a najnovšie snahy o zákaz vstupu cudzích lodí do niektorých čiernomorských prístavov. Hovorili tiež o príprave júnového summitu NATO, ktorý podľa Stoltenberga znamená presadenie novej stratégie NATO 2030 zameranej na budúce výzvy a hrozby, ktoré stoja pred spojencami.
Heger pripomenul, že po Prahe je jeho druhou pracovnou zastávkou Brusel, sídlo inštitúcií EÚ a NATO, čím opätovne naznačil, že súčasná vláda je proeurópska a proatlantická. "Záleží nám na našom členstve v NATO. Je to hlavný pilier našej obrany a bezpečnosti. Najefektívnejší spôsob obrany je kolektívna obrana. Z hľadiska bezpečnosti aj z hľadiska nákladov, a preto do nej radi investujeme," vyhlásil premiér. V tejto súvislosti poznamenal, že SR si svoje záväzky ctí a plní, čoho dôkazom je aj vlaňajšie vyčlenenie dvoch percent HDP na obranu a z toho 30 percent na modernizáciu ozbrojených síl.
Aj Heger vyjadril obavy v súvislosti s dianím na Ukrajine. Spresnil, že pre Slovensko je dôležité, aby Ukrajina bola stabilná, bezpečná a prosperujúca, a dodal, že Slováci podporujú jej euroatlantické smerovanie a reformné úsilie. "Sme znepokojení ruským agresívnym správaním," vyhlásil Heger s odkazom na nedávne zistenia českých tajných služieb ohľadom výbuchu vo Vrběticiach a Stoltenbergovi pripomenul, že v rámci solidarity s Českou republikou SR vyhostila troch ruských diplomatov. "Chceme budovať konštruktívne vzťahy s Ruskom, avšak založené na vzájomnom rešpekte a dodržiavaní pravidiel," odkázal premiér.
Heger zároveň uviedol, že podporuje prípravu novej strategickej koncepcie NATO na najbližšie desaťročie, ktorá bude odrážať súčasné zmenené bezpečnostné prostredie. "Našou spoločnou prioritou je silná kolektívna obrana a schopnosť čeliť novým hrozbám, či už sú to kybernetické útoky alebo zneužívanie moderných technológií. Pozornosť musíme venovať aj hrozbám, ktoré prichádzajú z Ázie a Číny," povedal premiér v závere svojho vystúpenia, pričom podporil politiku otvorených dverí Aliancie a pomoc pre ďalšie krajiny snažiace sa o vstup do NATO, ako aj rozvoj vzťahov medzi EÚ a NATO.
