Piatok19. apríl 2024, meniny má Jela, zajtra Marcel

Európske inštitúcie sú pre ľudí dôveryhodnejšie ako domáce: Analytici hovoria o frustrácii

Ilustračné foto Zobraziť galériu (4)
Ilustračné foto (Zdroj: gettyimages.com)

BRUSEL – Výskum v prípade mnohých členských štátov EÚ - predovšetkým pri tých s kratšou demokratickou históriou - ukazuje, že podpora európskych inštitúcií je vyššia, než je podpora politických inštitúcií domácich. Je to z toho dôvodu, že tie európske ľudia často považujú za menej potenciálne skorumpované, menej náchylné k nekalým praktikám a za záruku demokratických princípov. Uviedol to Jan Kovář z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.

Toto však podľa analytika ešte priamo neznamená, že občania pôjdu vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) voliť. "V prípade EP platí, že ľudia nepoznajú jeho úlohu v inštitucionálnom systéme EÚ... Všeobecne v porovnaní napríklad s parlamentnými a komunálnymi voľbami doma považujú Európsky parlament za menej dôležitú inštitúciu, a teda sa neobťažujú chodiť k voľbám," spresnil. 

Upozornil, že každé voľby majú svoje prínosy a náklady. "V prípade volieb do EP jednoducho pre voličov náklady prevyšujú prínosy, keď je podľa nich EP málo významnou inštitúciou. Rovnako tak platí, že politické strany a médiá sa voľbám do EP a ich kampani venujú výrazne menej než napríklad pri parlamentných voľbách, takže celkom logicky voliči majú menej informácií," dodal Kovář. 

Poľská sociologička a historička Karolina Wigurová upozorňuje, že v občanoch z celej Európy, sledujúcich každodenné spravodajstvo, vo všeobecnosti prevláda pocit zmarených očakávaní voči Európskej únii. "Z dnešnej Európy do veľkej miery cítiť frustráciu," skonštatovala. Ľudia si nie sú istí tým, ako definovať Európu, a pýtajú sa, čo im môže EÚ dať. "A či ju vôbec môžeme nejako ovplyvniť," zdôraznila.

Európske inštitúcie sú pre
Zobraziť galériu (4)
 (Zdroj: SITA/AP Photo/Jean-Francois Badias)

Wigurová, ktorá je zároveň vedúcou politického oddelenia poľského internetového týždenníka Kultura Liberalna, sa však v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu nazdáva, že na Európu je potrebné hľadieť s víziou. "Európa je aj cieľom. Európa je miestom, kde môžeme všetci žiť, pracovať, cestovať," povedala. "Takže hlasovanie v európskych voľbách je úlohou – osobnou úlohou - pre každého z nás. A ak sa jej nechopíme my, možno tak urobí niekto iný," dodala s poukázaním na možný úspech populizmu vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Francúzsky historik a riaditeľ Európskeho domu v Bordeaux Gwénaël Lamarque upozorňuje, že májové voľby do Európskeho parlamentu sú veľmi dôležité, pretože tento parlament je jedinou demokraticky zvolenou európskou inštitúciou, teda jediný hlas občanov v rámci európskeho riadenia. "Európski poslanci, ktorí budú zvolení 26. mája, budú mať veľmi dôležitú úlohu. Najskôr zvolia nového predsedu Európskej komisie, ďalej budú kontrolovať jej rozpočet a popritom sa budú neustále snažiť o lepšiu dostupnosť Európskej únie svojim občanom," konštatoval historik. Podľa neho je potrebné zmobilizovať všetky sily, aby okrem iného volili proeurópske strany bez ohľadu na politickú orientáciu, no zároveň s cieľom, aby sa zabránilo vzniku väčšín nacionalistov v parlamente.

V poradí dvanáste voľby do EP sa uskutočnia v EÚ od 23. do 26. mája. Prvé sa konali v roku 1979. Slováci si budú voliť svojich zástupcov do Európskeho parlamentu v sobotu 25. mája už po štvrtý raz. Hlasovacie právo majú slovenskí občania s trvalým pobytom na Slovensku, ale aj občania iného členského štátu, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt. Poslanci sú volení na päťročné volebné obdobie. Štatistický úrad SR by mal vyhlásiť oficiálne výsledky volieb do EP na Slovensku v nedeľu v noci (26. mája).  

Podľa nemeckého analytika je základom posilnenie jednoty EÚ

Stredná Európa a Nemecko nezastávajú v diskusii o budúcnosti Európskej únie výrazne odlišné postoje. Prevláda medzi nimi zhoda, že v súčasnosti ide najmä o posilnenie súdržnosti a jednoty EÚ, a nie o dosahovanie veľkých pokrokov v európskej integrácii. V rozhovore to pred nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu (EP) uviedol nemecký politológ Kai-Olaf Lang z berlínskej Nadácie pre vedu a politiku (Stiftung Wissenschaft und Politik).

"Nemecko a krajiny strednej Európy sú politicky, hospodársky a spoločensky úzko prepojené," tvrdí Lang. Rovnaké stanovisko majú podľa neho napríklad vo veci posilňovania konkurencieschopnosti Európskej únie a v tom, že kladú dôraz na dôslednú rozpočtovú politiku. Slovensko – ktoré ako jediné spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky (V4) zaviedlo menu euro – spája s Nemeckom skôr zdržanlivý prístup k vytváraniu nových nástrojov solidarity a rozpočtu eurozóny. Čo sa týka zahraničnej a bezpečnostnej politiky, krajiny V4 a rovnako i Nemecko podporujú zlepšovanie schopnosti EÚ konať a sú za postupné rozširovanie tzv. spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

Ilustračné foto
Zobraziť galériu (4)
 (Zdroj: SITA/AP Photo/Frank Augstein)

Rozdiely medzi krajinami V4 a Nemeckom existujú podľa Langa aj naďalej v oblasti migračnej politiky: "Nemecko sa v EÚ usiluje o zavedenie povinných kvót na prerozdeľovanie žiadateľov o azyl, zatiaľ čo stredoeurópske štáty tieto opatrenia striktne odmietajú." Odlišnosti v európskej politike vidí Lang napríklad i v otázke rozširovania EÚ v súvislosti so západným Balkánom. "Nemecko patrí k štátom, ktoré pri prijímaní nových členských krajín do Európskej únie skôr brzdia; stredoeurópske štáty požadujú väčšiu otvorenosť," vysvetľuje.

Voľby do EP sú podľa neho voľbami "druhej kategórie". Väčšina občanov Nemecka ich považuje za menej dôležité než napríklad voľby do Spolkového snemu. Práve z tohto dôvodu bola účasť v minulosti pomerne nízka. "Vo verejnej diskusii a v médiách sú voľby do EP štylizované ako 'osudové voľby', pretože v mnohých krajinách majú euroskeptické strany veľkú šancu získať vysoké percento hlasov," hovorí Lang. "Vysoký počet nemeckých voličov však situáciu nevidí až natoľko dramaticky," dodáva.

Ilustračné foto
Zobraziť galériu (4)
 (Zdroj: SIKA/AP Photo/Matt Dunham)

V týchto voľbách by však účasť mohla byť o čosi vyššia než naposledy, v roku 2014 (38 percent). "Nesúvisí to ani tak s tým, že líder európskych ľudovcov Martin Weber je jedným z tzv. Spitzenkandidatov, ako s tým, že vo viacerých spolkových krajinách sa 26. mája súčasne s voľbami do EP konajú aj komunálne voľby," objasňuje Lang. Podľa najnovšieho prieskumu Politbarometer televízie ZDF zo 17. mája vyjadrilo veľmi vysoký alebo vysoký záujem o voľby do EP až 56 percent opýtaných, čo predstavuje doposiaľ najvyššie číslo.

Za najpodstatnejšie témy pre spoločnosť sú v kontexte volieb do EP podľa Langa migrácia (vrátane ochrany hraníc a migračnej politiky), sociálny rozmer EÚ a s ním spojená otázka, či je Európa vstupnou bránou pre globalizáciu, alebo naopak, či EÚ dokáže svojim občanom pred ňou poskytnúť ochranu. Ďalšiu zásadnú oblasť podľa slov politológa z Nemecka predstavuje solidarita v EÚ a to, aké sú jej hranice vo vzťahu k eurozóne či k azylovej politike. K tomu sa pridružujú niektoré závažné individuálne témy ako napríklad reforma autorského práva, sumarizuje.

Mimoriadne relevantné sú však aj okruhy záujmu, ktoré v širšom volebnom súboji nestoja celkom v popredí: Európa vo svete, európska bezpečnostná politika, vzťahy EÚ s veľkými mocnosťami, akými sú Čína, Rusko a USA, zaistenie konkurencieschopnosti EÚ na celom svete či podpora inovácií a digitalizácie, uzatvára Lang.

Viac o téme: EurovoľbyAnalýzaSlovenskoEU
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu