Mníchovská dohoda z roku 1938 ako zrada je mýtus: Historici majú dôkaz, vzdali sme sa sami! | Topky.sk

Sobota, 17. august 2019. Meniny má Milica, zajtra Elena, Helena.

Mníchovská dohoda z roku 1938 ako zrada je mýtus: Historici majú dôkaz, vzdali sme sa sami!

Zdroj: 1.bp.blogspot.com
26.09.2018 09:45

PRAHA/BRATISLAVA - Pred 80 rokmi, 29. septembra 1938, došlo k dojednaniu Mníchovskej dohody. Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko a Taliansko sa v nej uzniesli, že Československo musí postúpiť časť svojho pohraničia (Sudety) Hitlerovi. Zástupcov československej strany k rokovaniu samotnému neprizvali. V relácii Reportéri Českej televízie sa uvádza, že mnohí historici ale dnes tvrdia, že prezident Edvard Beneš s postúpením nášho územia bez boja sám súhlasil.


Čierny deň histórie, ktorej sa Rusko nikdy nezbaví: Spojenectvo s nacistami prinieslo skazu

Pre výsledok konferencie sa zaužíval aj termín Mníchovská zrada, keďže československá vláda akceptovala, že sa krajina bez boja vzdá územia s viac ako päťdesiatimi percentami nemeckého obyvateľstva.

Mníchovská dohoda z roku
Zdroj: wikimedia.org

"Objavujú sa v Česku ale historici, ktorí s jednoznačnou tézou o zrade nesúhlasia. Domnievajú sa, že takzvaná zrada bola vlastne obrovským víťazstvom taktickej diplomacie prezidenta Edvarda Beneša," uvádza Česká televízia s tým, že "podľa historika Jana Tesařa prezident Beneš dobre vedel, že československá armáda nie je v septembri 1938 na vojnu s Nemeckom pripravená. Rovnako tak Anglicko a Francúzsko. Prezident Beneš prozreteľne tušil, že svetový konflikt čoskoro prepukne a že Československo bude na strane víťazov. Mníchovskú dohodu teda Tesař nepovažuje za národnú tragédiu, ale za diplomatické víťazstvo. Za tragédiu považuje až mýtus, ktorý z toho vzišiel."

Československo po Mníchovskej dohode
 

Kým československá armáda mohla v septembri 1938 počítať s pol miliónom vojakov, Nemci mali k dispozícii 3,5 milióna vojakov. Československo malo iba 350 zastaraných kusov tankov, no Nemecko disponovalo 2400 tankmi. Väčšina pohraničných pevností a bunkrov nebola dostavaná a delostrelecká výzbroj bunkrov sa vo chvíľach vzniku Mníchovskej dohody ešte len vyrábala.

Mníchovská dohoda z roku
Zdroj: ukrmap.su

"Nie je príliš známa skutočnosť, že 14 dní pred Mníchovskou konferenciou vyslal v úplnom utajení prezident Beneš prostredníctvom spojencov odkaz Hitlerovi, že je ochotný odstúpiť nacistickému Nemecku rozsiahle územie. S týmito pokynmi sa mal inkognito 15. septembra 1938 vypraviť k francúzskej vláde do Paríža minister sociálnych vecí Jaromír Nečas," píše ČT. David Vondráček z Reportérov našiel originály Benešových pokynov, v ktorých prezident ponúka prostredníctvom Francúzska a Anglicka Hitlerovi kompromis. Aby zabránil vojne, je ochotný vzdať sa územia do šiestich tisíc štvorcových kilometrov spoločne s dvoma miliónmi československých Nemcov.

Mníchovská dohoda z roku
Zdroj: gdb.rferl.org

"Na utajené návrhy prezidenta Beneša zareagovali Briti a Francúzi nótou, v ktorej je ustanovená požiadavka odstúpenia tretiny územia Československa s päťdesiatimi percentami Nemcov. 21. septembra 1938 vláda Milana Hodžu nótu s dobrovoľným odstúpením tretiny územia aj napriek nesúhlasu generality a bez súhlasu parlamentu prijala," uvádza ČT. "Text Mníchovskej dohody bol v princípe to, čo Beneš chcel, aby po nás chceli," tvrdí český historik a bývalý predseda vlády Petr Pithart. Historik Jan Kuklík dodal, že všetko však treba zasadiť do konkrétneho vývoja a podľa neho Beneš "skutočne vyvinul maximálne úsilie, aby Mníchov odvrátil".

Osem bodov Mníchovskej dohody

Vypratanie územia sa začne 1. októbra.

Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Taliansko deklarujú, že vypratanie prebehne do 10. októbra bez zničenia akýchkoľvek existujúcich zariadení a že je česko-slovenská vláda zodpovedná, aby obsadenie prebehlo pokojnou cestou.

Mníchovská dohoda z roku
Zdroj: profimedia.cz

Spôsoby obsadenia stanoví medzinárodný výbor zložený zo zástupcov Nemecka, Spojeného kráľovstva, Francúzska a Československa.

Etapovité obsadzovanie prevažne nemeckého územia nemeckými jednotkami sa začne 1. októbra. Štyri časti územia, označené na priloženej mape, obsadia nemecké jednotky v poradí: Časť územia označenú I 1. a 2. októbra, úsek označený II 2. a 3. októbra, úsek označený III 3., 4. a 5. októbra, úsek označený IV 6. a 7. októbra. Zvyšné územie prevažne nemeckého charakteru bezodkladne určí zhora uvedený medzinárodný výbor a bude obsadené nemeckými jednotkami do 10. októbra.

Medzinárodný výbor zmienený v § 3 určí oblasti, v ktorých sa má konať plebiscit. Tieto územia obsadí až do ukončenia plebiscitu medzinárodná formácia. Rovnaký výbor stanoví spôsoby, akými sa plebiscit uskutoční, pričom je potrebné pokladať spôsoby sárskeho plebiscitu za základ. Výbor tiež určí konanie plebiscitu; tento deň však nesmie byť neskôr ako v novembri.

Mníchovská dohoda z roku
Zdroj: profimedia.cz

Konečné vytýčenie hraníc uskutoční medzinárodný výbor. Tento výbor má právo navrhnúť štyrom mocnostiam, Nemecku, Spojenému kráľovstvu, Francúzsku a Taliansku, vo výnimočných prípadoch nepatrné odchýlky od prísneho etnografického určenia oblastí, aby sa tieto previedli bez plebiscitu.

Predpokladá sa opčné právo na presídlenie do odstúpených oblastí a pre vysídlenia z nich. Opcia musí byť uskutočnená do šiestich mesiacov od okamihu uzatvorenia tejto dohody. Podrobnosti opcie stanoví nemecko-česko-slovenský výbor, uváži postup za účelom uľahčenia výmeny obyvateľstva a vyjasní zásadné otázky, ktoré z tejto výmeny vyplynú.

Mníchovská dohoda z roku
Zdroj: profimedia.cz

Československá vláda prepustí v lehote štyroch týždňov odo dňa uzavretia tejto dohody z vojenských policajných zborov všetkých sudetských Nemcov, ktorí si toto prepustenie želajú. V tej istej lehote prepustí česko-slovenská vláda všetkých sudetonemeckých väzňov odpykávajúcich si trest na slobode za politické delikty.

Strata územia

Republika prišla o 30 percent územia s takmer 34 percentami obyvateľstva, teda o 41.098 km2 a 4,879.000 obyvateľov. Nemeckom bolo obsadených 28.680 km2, Maďarskom 11.830 km2 a Poľskom 1086 km2. Pohraničie do konca roka 1938 opustilo viac ako 114.500 Čechov, 11.500 nemeckých antifašistov, 7000 Židov a približne tisíc osôb iných národností. Pod zvrchovanosť Nemecka, Maďarska a Poľska sa dostalo asi 1,161.600 osôb českej, slovenskej, prípadne ukrajinskej národnosti.

Československo stratilo takisto 33 percent priemyselných závodov. Hitler bez boja získal pásmo pohraničných pevností, podľa odborníkov porovnateľné s povestnou francúzskou Maginotovou líniou, čo v podstate znamenalo stratu obranyschopnosti.


Galéria


Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/sz ZDROJ: ČTK

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články