MIMORIADNA SPRÁVA Svet prišiel o jeden z najväčších mozgov: Zomrel Stephen Hawking (†76) | Topky.sk

Piatok, 22. jún 2018. Meniny má Paulína, zajtra Sidónia.

MIMORIADNA SPRÁVA Svet prišiel o jeden z najväčších mozgov: Zomrel Stephen Hawking (†76)

Stephen Hawking
Stephen Hawking, Zdroj: SITA/AP
14.03.2018 09:56

LONDÝN - Popredný britský teoretický fyzik Stephen Hawking, jeden z najuznávanejších svetových vedcov, zomrel vo veku 76 rokov. Úmrtie potvrdil hovorca rodiny.


Aj keď jeho telo paralyzovala choroba, jeho geniálna myseľ slobodne prekračovala čas a priestor. "Bol to veľký vedec a výnimočný muž, ktorého práca a posolstvo budú žiť mnoho rokov," uviedli vo vyhlásení jeho deti Lucy, Robert a Tim.

>> Hawking prehovoril, čo bolo pred Veľkým treskom: Takto kedysi vyzeral vesmír! <<

Najznámejší teoretický fyzik svojich čias Hawking písal o záhadách vesmíru, času a čiernych dierach tak zrozumiteľne, že jeho kniha "Krátke dejiny času" sa stala svetovým bestsellerom. Vďaka tomu sa on sám stal jednou z najväčších vedeckých celebrít od čias Alberta Einsteina.

Hoci na Hawkingovo telo zaútočila amyotrofická laterálna skleróza (ALS), keď mal 21 rokov, ohromoval lekárov, keďže napriek tejto zvyčajne smrteľnej chorobe žil vyše 50 rokov. Informáciu priniesli tlačové agentúry AP a DPA a britské médiá.

Život zasvätil vede

Stephen Hawking sa narodil 8. januára 1942 v univerzitnom meste Oxford v Spojenom kráľovstve. Zhodou okolností presne 300 rokov od smrti talianskeho fyzika a astronóma Galilea Galileiho (15.2.1564-8.1.1642). Po jeho narodení prišli na svet ešte jeho sestry Mary a Philipa.

Hawkingovi rodičia, otec lekár v odbore tropických chorôb a mama ľavicová aktivistka, sa do Oxfordu presťahovali z Londýna tesne pred jeho narodením, aby sa vyhli následkom bombardovania mesta počas druhej svetovej vojny. V roku 1950 sa presťahovali do mestečka St. Albans, kde Hawking navštevoval základnú a strednú školu.

Prianím otca bolo, aby študoval medicínu, ale mladého Stephena Hawkinga viac zaujímala fyzika, matematika a chémia. Ešte pred maturitou sa prihlásil na Oxfordskú univerzitu, kde v roku 1962 dosiahol bakalársky titul. V roku 1963 odišiel študovať na Cambridgeskú univerzitu, kde v roku 1966 obhájil doktorský titul z kozmológie.

Stephen Hawking
Zdroj: SITA/AP

Už počas štúdií na Oxfordskej univerzite mu lekári v roku 1962 diagnostikovali amyotrofickú laterálnú sklerózu (ALS), je to degeneratívna choroba motorického neurónu, s ktorou pacienti žijú priemerne dva až tri roky. V roku 2011 Hawking povedal, že s vidinou smrti už žije 49 rokov. Postupne ochrnul na celom tele a stratil aj hlas. Na komunikáciu používal elektronický hlasový syntetizátor. Počítačový systém, pripojený k jeho invalidnému vozíku, ovládal pomocou jediného prepínača a softvéru nazvaného Equalizer a EZKeys, ktoré mu dovoľovali rozprávať, prednášať, čítať tlač či knihy, ale aj prehliadať internet a písať e-maily.

Ani choroba, ktorá prekvapivo nepostupovala tak rýchlo, mu nezabránila vo významných vedeckých objavoch. V roku 1971 matematicky dokázal teóriu Veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru. Vychádzal zo všeobecnej teórie relativity, podľa ktorej musel mať vesmír nejaký štartovací bod v časopriestore.

Po Veľkom tresku sa podľa Hawkinga vytvorili prvotné čierne diery. V roku 1974 vypočítal, že čierne diery tepelne vytvárajú a emitujú subatomárne častice, až kým nevyčerpajú svoju energiu a explodujú. Tento fakt, známy ako Hawkingovo žiarenie, po prvýkrát matematicky spojil gravitáciu, kvantovú mechaniku a termodynamiku. V roku 1981 Hawking vyhlásil, že vesmír, hoci nemá žiadnu hranicu, je konečný, čo sa mu podarilo matematicky dokázať v roku 1983.

Jeho objavy boli zrozumiteľné len pre okruh vedeckých kolegov. Celosvetovú popularitu mu priniesla jeho najznámejšia kniha Stručná história času (alebo aj: Stručné dejiny času) z roku 1988. Napísal ju štýlom, ktorým si získal laických čitateľov na celom svete. Kniha sa stala celosvetovým hitom. Predalo sa z nej desať miliónov kusov. Celosvetovo známe sú aj jeho ďalšie publikácie, ako napríklad Vesmír v orechovej škrupinke (2001) a Ešte stručnejšia história času (2005).

Stephen Hawking
Zdroj: SITA/AP

Hawking bol tiež známy ako veľký agnostik v otázke Boha či posmrtného života. Pre britský denník Guardian povedal, že ľudský mozog je ako počítač a nie je žiadne nebo či život po živote pre pokazené počítače. Život po smrti je podľa svetoznámeho vedca iba rozprávka pre ľudí, ktorí sa boja neistoty.

Charizmatický vedec, ktorý na Cambridgeskej univerzite od roku 1979 do roku 2009 zastával post takzvaného lucasiánskeho profesora matematiky (post zastával kedysi aj Isaac Newton), bol dvakrát rozvedený a zostali po ňom tri deti. V roku 2014 britský režisér James Marsh natočil o Hawkingovi film Teória všetkého (Theory of Everything), v ktorom vedca stvárnil herec Eddie Redmayne.

Anglicko smúti

Britská premiérka Theresa Mayová ocenila v stredu v reakcii na úmrtie teoretického fyzika Stephena Hawkinga jeho brilantnú a výnimočnú myseľ a konštatovala, že bol "jedným z najväčších vedcov svojej generácie". "Jeho odvaha, humor a odhodlanie vyťažiť zo života čo najviac boli inšpiráciou. Na jeho odkaz sa nezabudne," uviedla na Twitteri.

Na sociálnej sieti mnohí poukazovali na to, že zomrel v deň narodenia iného svetoznámeho fyzika Alberta Einsteina. Navyše 14. marec je aj dňom matematickej konštanty pí - 3,14. Hawking zomrel práve na 30. výročie prvých osláv Dňa pí. Ako je už dávno známe, inou zhodou okolností sa narodil presne 300 rokov od smrti talianskeho fyzika a astronóma Galilea Galileiho.

Eddie Redmayne a Stephen
Zdroj: SITA/Joel Ryan/Invision/AP, File

Spravodajská stanica BBC priniesla aj vyjadrenie herca Eddieho Redmayna, ktorý získal Oscara za stvárnenie profesora Hawkinga vo filme Teória všetkého z roku 2014. Označil ho za úžasného vedca a "najzábavnejšieho muža", ktorého kedy stretol.


Galéria

Stephen Hawking Stephen Hawking Stephen Hawking Eddie Redmayne a Stephen

Nástroje k článku



ZDROJ: TASR
FOTO: SITA/AP, Joel Ryan/Invision/AP, File

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články