Poslanci odmietli návrh ústavného zákona: Milosti udelené v kauze Technopol zatiaľ zrušené nebudú

Poslanci sa v návrhu odvolávali na to, že jedným z hlavných aktérov tejto kauzy je podnikateľ Marian Kočner, na ktorého medzičasom podal prokurátor obžalobu v prípade objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej. Obžalovaný je tiež za falšovanie zmeniek TV Markíza a marenie spravodlivosti.

Predkladateľom návrhu išlo podľa ich slov predovšetkým o objektívne vyšetrenie káuz spojených s Technopolom, čomu bránia udelené milosti, "a tak chránia tých, ktorí by sa mali za svoje podvody a iné trestné činy zodpovedať pred súdom". V kauze Technopol už bola zrušená milosť pre Michala Kováča mladšieho, syna exprezidenta Kováča. Rozhodnutie bolo súčasťou zrušenia tzv. Mečiarových amnestií, o ktorom rozhodla NR SR v apríli 2017.

Poslanci sa odvolávali tiež na to, že pred dvomi rokmi boli zrušené len rozhodnutia o udelení milostí, ktoré sa týkali Kováča mladšieho, avšak nie ďalších obvinených v tejto kauze. Líder koaličného Mosta-Híd Béla Bugár vtedy na otázku, prečo nebola zrušená milosť aj Kočnerovi, odvetil, že to bol kompromis vo vládnej koalícii. Podobným návrhom sa už plénum zaoberalo v decembri minulého roka. Opozičná SaS vtedy predložila návrh ústavného zákona, ktorý by prinášal zrušenie milosti pre Mariana Kočnera v kauze Technopol. Návrh poslanci neschválili.

V apríli 2017 rozhodla NR SR o zrušení tzv. Mečiarových amnestií z 3. marca a 7. júla 1998 a milosti exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi z 12. decembra 1997. Právomoc rušiť protiprávne amnestie či individuálne milosti prezidenta dala parlamentu zmena Ústavy SR. V kauze Technopol ide o spor, v ktorom sa rozhoduje, kto je vlastníkom firmy. Podľa právnikov firmy, ktorá zastupuje vlastníkov okolo podnikateľa Pavla Páveka, sa spor týkal významnej časti doterajšieho konania. Podvod mal presahovať výšku dvoch miliónov amerických dolárov.

Exprezidentom zvoleným do parlamentu by sa mohli pozastaviť výhody

Bývalí prezidenti, ktorí by sa po skončení mandátu stali poslancami Národnej rady (NR) SR či nastúpili do inej ústavnej funkcie, by dočasne mohli prísť o svoje výhody, na ktoré majú nárok po odchode z Prezidentského paláca. Novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov predložili do Národnej rady SR koaliční poslanci, v utorok ju posunuli do druhého čítania.

Predkladatelia tvrdia, že je potrebné pripraviť legislatívu na situáciu, v ktorej by sa bývalý prezident stal napríklad poslancom NR SR, členom vlády, sudcom Ústavného súdu SR, predsedom Súdnej rady SR, sudcom, predsedom alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu SR či generálnym prokurátorom.

Poslanci sa okrem iného pýtajú, či by mala mať bývalá hlava štátu v tomto prípade právo na dvojnásobný poslanecký plat či k dispozícii vozidlo s vodičom financované z verejných zdrojov. Podľa návrhu je preto potrebné "jednoznačne precizovať, že výkon a výhody spojené s aktuálnou (aj nižšou) ústavnou funkciou (plat, funkčné príplatky, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov) majú mať prednosť pred výhodami plynúcimi z postavenia prezidenta po skončení sa výkonu jeho funkcie - a tieto dve veci nie je možné spájať".

Navrhovaná legislatíva hovorí o tom, že pokiaľ bývalý prezident začne vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa, malo by mu byť počas tohto obdobia pozastavené vyplácanie platu a nemala by mu byť poskytovaná ochrana náležiaca prezidentovi. Prezidentovi po skončení sa výkonu jeho funkcie patrí doživotne plat vo výške platu poslanca NR SR. Patrí mu tiež ochrana podľa rozsahu určeného Úradom pre ochranu ústavných činiteľov.

Koaliční poslanci poukazujú na to, že v uplynulých obdobiach sa stali hlavou štátu "mladé osobnosti, u ktorých je predpoklad, že aj po ukončení tejto svojej ústavnej funkcie môžu mať záujem vstúpiť do aktívnej politiky a uchádzať sa o niektorú ďalšiu ústavnú funkciu". Poslanci navrhujú, aby bola novela účinná od 1. januára 2020.

Držať psa na reťazi by mohlo byť zakázané

Držať psa na reťazi s výnimkou času potrebného na kŕmenie, čistenie či ošetrenie by mohlo byť zakázané. Poslanci NR SR v utorok posunuli do druhého čítania novelu zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá tieto zmeny prináša. Návrh predložila poslankyňa Eva Antošová (SNS).

Novelou by sa podľa poslankyne zabránilo zbytočnému týraniu a utrpeniu psov uviazaných na reťaziach, šnúrkach či špagátoch. "Držanie psa na reťazi spôsobuje zvieraťu utrpenie, môže mať negatívny vplyv na jeho zdravie a môže spôsobiť trvalú poruchu jeho správania," argumentovala poslankyňa v dôvodovej správe. Dodala tiež, že držanie na reťazi potláča prirodzené potreby spoločenského a svorkového zvieraťa, akým pes je, čo vedie k jeho frustrácii, agresívnemu správaniu a sebapoškodzovaniu.

"Ustanovuje sa zákaz držať psa na reťazi s výnimkou času, ktorý je preukázateľne potrebný na kŕmenie, čistenie, vyšetrenie, ošetrenie, alebo iného dôvodu vedúceho k zabezpečeniu pohody zvieraťa a ochrany jeho zdravia," píše sa v dôvodovej správe návrhu. Nová legislatíva by mohla byť účinná od 1. januára 2022, pretože sa podľa Antošovej musí spoločnosť na dané obmedzenie adaptovať.

Hrnko neuspel s návrhom

Parlament neposunul do druhého čítania novelu zákona o Policajnom zbore od poslanca NR SR Antona Hrnka (SNS). Koaličný poslanec chcel, aby duchovní, ktorí pôsobia v polícii alebo v ozbrojených silách, už nemuseli nosiť zbraň.

Predkladateľ v dôvodovej správe argumentoval, že použitie zbrane môže viesť aj k smrteľným následkom, čo je v príkrom rozpore s prevažnou väčšinou náboženských vyznaní, keďže život vnímajú ako najvyššiu hodnotu. Národniari s obdobným návrhom nepochodili ani na začiatku roka.

Novela zákona o športe

Profesionálni športovci by mohli mať možnosť rozhodnúť sa, či s klubmi podpíšu zamestnaneckú zmluvu, alebo budú svoju činnosť vykonávať ako samostatne zárobkovo činné osoby. Vyplýva to z návrhu novely zákona o športe, ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.

Predkladatelia návrhu a poslanci SNS Dušan Tittel a Tibor Jančula pripomenuli, že športovci doteraz nemohli v kolektívnych športoch vykonávať svoju činnosť ako SZČO. "Aplikačná prax ukázala, že to neprimerane obmedzuje ich zmluvnú voľnosť,“ uviedli. Profesionálny športovec by tak mohol na základe novely vykonávať športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo ako SZČO na základe zmluvy podľa Občianskeho či Obchodného zákonníka.

Navrhovanou úpravou, ktorá by mohla vstúpiť do platnosti od 1. januára 2020, sa má tiež umožniť športovým organizáciám možnosť regulácie prestupov aj športovcov, ktorý vykonávajú športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie ako SZČO. Novela má mať okrem jednoznačnejších pravidiel pri uzatváraní zmlúv aj pozitívny vplyv na športové organizácie i športovú komunitu.

Sú o tom presvedčení aj zástupcovia profesionálnych hokejových, basketbalových, volejbalových i hádzanárskych klubov i ich športových zväzov, ktorí návrhu vyjadrili podporu už pred hlasovaním v pléne. "Vítame krok zákonodarcu, ktorý konečne jasnejšie rieši súčasnú nie úplnú jednoznačnosť možnosti výkonu profesionálnej činnosti športovca na Slovensku. Sme presvedčení, že prijatie predmetnej novely bude v prospech slovenského športu," uvádza sa vo vyhlásení.

Novela má však i odporcov, odmietavé stanovisko vyjadrili napríklad Únia futbalových profesionálov a Slovenská asociácia hráčov ľadového hokeja, podľa ktorých právna úprava zhorší pozíciu profesionálnych športovcov v prospech klubov, keďže tie budú presadzovať pre nich výhodnejšiu spoluprácu vo forme SZČO, čo navyše športovcom zhorší vymožiteľnosť ich práv garantovaných existujúcim statusom profesionálneho športovca vykonávajúceho závislú prácu. Upozorňujú tiež na právne nedostatky návrhu.

Poslanci budú rokovať aj v pondelok

Poslanci Národnej rady (NR) SR budú mimoriadne rokovať aj v pondelok (28. 10.). O 11.00 h by mali hlasovať o vytvorení poslaneckého klubu Demokratickej strany (DS), do ktorej vstúpili odídenci zo strany SaS. Dohodli sa na tom predstavitelia poslaneckých klubov na poslaneckom grémiu. V pléne to oznámil predseda parlamentu Andrej Danko (SNS). Na grémiu sa okrem toho dohodli, že v stredu (23. 10.) sa hlasuje len o 11.00, popoludní sa hlasovať nebude. Ďalšie hlasovanie bude až v pondelok o 11.00 h, kedy sa rokuje mimoriadne. Vo štvrtok a piatok (24. a 25. 10.) sa hlasovať nebude.

O vstupe do DS minulý týždeň informovali deviati poslanci, ktorí opustili klub SaS. Sú to osobnosti okolo niekdajších podpredsedov SaS Jany Kiššovej a Ľubomíra Galka či bývalej predsedníčky poslaneckého klubu SaS Natálie Blahovej. Stranu opustili po tom, ako členovia SaS na nominačnom kongrese rozhodli o vylúčení Blahovej zo strany. Zároveň na ňom odsúhlasili kandidátku do volieb navrhnutú predsedom strany Richardom Sulíkom, na ktorej nefigurovali.

Propagácia pedofílie, zoofílie či nekrofílie by mohla byť trestným činom

Podpora a propagácia sexuálnych patologických praktík ako pedofília, zoofília či nekrofília, by mohli byť novým trestným činom. Predpokladá to novela Trestného zákona, ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Právnu úpravu predložili poslanci z koaličnej SNS.

"Cieľom predloženého návrhu zákona je doplniť do Trestného zákona skutkovú podstatu nového trestného činu - Podpora a propagácia sexuálnych patologických praktík a niektorých porúch sexuálneho zamerania, ktorý má ochraňovať spoločnosť voči podpore a verejnej propagácii rôznych sexuálnych patologických praktík a najzávažnejších porúch sexuálneho zamerania, ktorými sú pedofília, nekrofília a zoofília," vysvetlili predkladatelia.

Poukázali na to, že najmä internet a sociálne siete umožňujú rýchlejšie a jednoduchšie šírenie správ aj nemravného obsahu. Preto je podľa nich nevyhnutné stanoviť nové prísnejšie hranice pred týmito "osobitnými formami obťažovania v oblasti mravnosti". Poznamenali, že návrh je aj reakciou na doteraz publikované články o niektorých sexuálnych patologických praktikách, ktoré ich podľa slov predkladateľov svojim obsahom propagovali, respektíve ospravedlňovali.

Poslanci odmietli opätovné zavedenie dvojkolovej voľby predsedov VÚC

Voľba predsedov vyšších územných celkov (VÚC) nebude dvojkolová. Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok odmietli novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva z dielne poslancov za SaS. Navrhovali tiež, aby sa dvojkolová voľba zaviedla aj pre voľbu starostov obcí a primátorov miest. Predkladatelia argumentovali tým, že dvojkolový systém voľby funguje ako poistka proti antisystémovým, extrémnym a populistickým silám, "pretože dokáže efektívne korigovať prekvapenia z prvého kola". Víťaz by tam mal podľa nich silnejšiu legitimitu, keďže zvyčajne dostáva v druhom kole viac hlasov ako ktorýkoľvek iný kandidát v prvom kole.

Chceli tiež, aby platilo, že pokiaľ ani jeden z kandidátov na predsedu kraja alebo starostu obce nezíska v prvom kole nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, do 14 dní by sa konalo druhé kolo. V ňom by sa vyberalo z dvoch kandidátov, ktorí získali najviac platných hlasov. Zároveň navrhovali, aby mal predseda NR SR vyhlásiť voľby do orgánov samosprávnych krajov a voľby do orgánov samosprávy obcí aj vtedy, ak pre druhé kolo volieb nie sú dvaja kandidáti alebo kandidáti získali v druhom kole volieb rovnaký počet hlasov.

Na Slovensku sa nezriadi Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR

Ministerstvo cestovného ruchu a športu sa na Slovensku nezriadi. Plénum v utorok odmietlo návrh zákona poslancov koaličnej SNS o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Dôvodom na vznik nového ministerstva podľa národniarov bolo skvalitnenie tvorby centrálnej štátnej politiky v oblasti cestovného ruchu a športu a tiež potreba efektívneho riadenia štátnej podpory v týchto oblastiach.

Na plnenie úloh v oblasti cestovného ruchu a športu je podľa poslancov dôležité zriadenie samostatného ústredného orgánu štátnej správy. "Kvalitné plnenie úloh pre oblasť cestovného ruchu je nevyhnutné na zabezpečenie a aplikovanie adekvátnej a účinnej štátnej politiky v cestovnom ruchu, vytváranie podmienok na jeho ďalší rast, skvalitňovanie podnikateľského prostredia v tejto oblasti a zvyšovanie s tým súvisiacej životnej úrovne občanov Slovenskej republiky," konštatujú predkladatelia.

Oblasť športu mala prejsť na nový rezort z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktorému by sa mal následne upraviť aj názov. Zabezpečiť sa mal aj prechod pôsobnosti v oblasti cestovného ruchu z Ministerstva dopravy a výstavby SR. Pri vytvorení vhodných podmienok na turizmus a cykloturizmus, kvalitného športového zázemia či kvalitnej prezentácie krajiny navonok môže cestovný ruch a šport podľa poslancov spolu vytvoriť funkčný celok, podporujúci ekonomiku SR.

Prijatie návrhu zákona by malo negatívne aj pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Malo dôjsť k preskupeniu existujúcich personálnych kapacít a financií z existujúcich ministerstiev. Výdavky by však podľa poslancov bolo možné očakávať pri vytváraní materiálno-technického zabezpečenia nového ministerstva. Po vzniku ministerstva však predpokladajú pozitívne vplyvy na rozpočet najmä pre zvyšovanie príjmov z oblasti cestovného ruchu a športu. Predkladatelia tiež očakávali lepšiu kontrolu nad financiami poskytovanými zo štátneho rozpočtu v jednotlivých oblastiach a ich pružnejšie a adresnejšie poskytovanie.