BRATISLAVA - Občanom je potrebné vysvetľovať, že investície do obrany krajín sú potrebné. Rovnako potrebná je aj väčšia vzájomná spolupráca medzi NATO a Európskou úniou. Povedal to prezident Andrej Kiska na pondelkovom Plenárnom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia NATO na Slovensku.
"Náklady na obranu sa stali nepopulárnymi. Našou povinnosťou je vysvetľovať občanom, že pokiaľ chceme byť bezpečnejšími, Európa musí plniť túto úlohu. Musíme investovať do našich ozbrojených síl," povedal s tým, že silnejšia Európa si vyžaduje viac. Zdôraznil pri tom aj úlohu spolupráce nielen jednotlivých krajín, ale aj NATO a EÚ.
Kiska apeloval na prítomných poslancov a zdôraznil ich úlohu. Myslí si, že do obranných investícií by mali byť viac zapojené napríklad ministerstvá financií. Podotkol však, že to nie je len záležitosť ministerstiev a zdôraznil úlohu parlamentov, pretože podľa jeho slov práve poslanci schvaľujú rozpočty.
Schopnosť reagovať na nové hrozby
Pri investíciách do obrany krajín je podľa neho potrebné "menej duplikovať" a vynakladať financie relevantne. V tejto oblasti vidí priestor na väčšiu spoluprácu NATO a Európskej únie. Okrem potrebných zdrojov, bez ktorých nie je možné napredovanie v plánoch únie, zdôraznil aj schopnosť rýchlo reagovať na nové hrozby. "Ako aliancia sme boli schopní vyslať jednotky na našu východnú hranicu a posilniť ju. Sme však naozaj schopní vyslať jednotky dostatočne rýchlo v rámci EÚ?" dodal Kiska.
Parlamentné zhromaždenie NATO je fórum pre politikov a expertov zaoberajúcich sa bezpečnosťou a obranou. Slúži na diskusie o agende, prioritách, analýzach i identifikácii trendov v oblasti obrany a bezpečnosti. Ovplyvňuje rozhodnutia Severoatlantickej aliancie a slúži aj ako spätná väzba pre jednotlivé vlády. Počas víkendu sa na PZ NATO v Bratislave stretli stovky delegátov z členských a partnerských krajín Severoatlantickej aliancie a ďalších hostí z oblasti Stredomoria, ale napríklad aj z Iraku a Afganistanu.
Dôležitá je aj prevencia
Bezpečnostné prostredie na svete sa dennodenne mení, stierajú sa hranice medzi civilnými a vojenskými hrozbami. Aj preto musia byť krajiny a NATO schopné reagovať na každodenné výzvy. Vyhlásila to ministerka vnútra Denisa Saková na pondelkovom plenárnom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia NATO v Bratislave. Zdôraznila tiež úlohu prevencie a potrebu informovať občanov.
"Globálne bezpečnostné prostredie sa dennodenne a rapídne mení, a bohužiaľ, veľmi často nepredvídateľne. Čelíme množstvu výziev, ktoré preverujú našu pripravenosť a odolnosť. Je našim spoločným záväzkom, aby bolo NATO schopné reagovať na každodenné výzvy adekvátnym a efektívnym spôsobom," povedala. Za najdôležitejšie aj v súvislosti s hybridnými vojnami považuje nielen zabezpečenie kontinuity vlád a ich kľúčových úloh, dostatočné zdroje energie, vody a jedla či schopnosť zabezpečiť spoľahlivé komunikačné, ale aj dopravné systémy.
"Národná obrana alebo obrana NATO nie je len záležitosťou ministerstiev obrany. Obrana a sila celej aliancie obsahuje aj veľkú časť nevojenského charakteru," podotkla. Zdôraznila, že bezpečnosť závisí aj od schopnosti čeliť nielen vojenským, ale aj civilným hrozbám. Spomenula napríklad hybridné a kybernetické hrozby či dezinformačné kampane. "Preto som presvedčená, že sa musíme sústrediť na prevenciu, výcvik, budovanie kapacít a zdieľanie spravodajských informácií nielen na domácej pôde," dodala.
Saková vyzdvihla potrebu zvyšovania povedomia verejnosti. V tejto oblasti považuje PZ NATO za orgán, ktorý môže občanom poskytovať kľúčové posolstvá jednoduchšie a neformálnejšie ako členovia NATO a diplomati. Podľa jej slov treba naďalej posilňovať a prehlbovať spoluprácu nielen s EÚ, ale aj s ďalšími relevantnými medzinárodnými organizáciami.
Členstvo v NATO a EÚ je pevné a nespochybniteľné
Slovensko je NATO a jeho pevné transatlantické ukotvenie v aliancii potvrdzujú aj reálne kroky. Povedal to podpredseda Národnej rady SR Béla Bugár na plenárnom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia NATO v Bratislave. Zdôraznil, že v posledných rokoch rastie podpora pre slovenské členstvo v NATO aj medzi občanmi.
"Slovensko je NATO. Vy ste našimi spojencami, my sme vašimi spojencami. Preto sa môžete spoliehať na nás tak, ako sa aj my spoliehame na vás," deklaroval Bugár na zasadnutí. Zdôraznil, že Slovensko je pevnou súčasťou európskeho a euroatlantického priestoru. Označil ich za základný, ekonomický, politický, kultúrny a civilizačný priestor SR. "Naše členstvo je pevné, nespochybniteľné a my chceme byť sebavedomým členom EÚ aj NATO," dodal.
Členstvo v Aliancii podľa jeho slov predstavuje pre Slovensko najvyššiu medzinárodnú záruku obrany. "Naša bezpečnosť je spätá s bezpečnosťou našich spojencov," povedal Bugár s tým, že NATO by malo byť hlavným fórom transatlantického dialógu o bezpečnosti a obrane.
Slovensko podľa jeho slov plní spojenecké záväzky, a to napríklad v oblasti modernizácie armády v súlade so štandardami Aliancie. Zdôraznil, že Slovensku sa podarilo v rozpočte vyčleniť financie na obranné výdavky vo výške 1,7 percenta HDP do roku 2020 a pôvodne vytýčený cieľ dvoch percent dosiahne o dva roky skôr. Spomenul aj účasť slovenských vojakov na zahraničných misiách NATO.
"Tieto a mnohé ďalšie kroky nemajú nechať nikoho na pochybách o našom transatlantickom smerovaní. Okrem spojencov to musíme komunikovať aj našim voličom," zdôraznil. V posledných rokoch podľa jeho slov podpora pre NATO medzi občanmi rastie. "Tento rok je to 56 percent. Čo je dôležité, proti členstvu vystupuje len malá menšina okolo 15 percent," skonštatoval s tým, že NATO má na Slovensku podporu nielen medzi politikmi a diplomatmi, ale aj medzi väčšinou obyvateľov.
