Poslanci opäť rozhodovali: Sporný odvod reťazcov schválili so zmenami, odmietli zákon kotlebovcov

Parlament odmietol aj návrh hnutia Sme rodina, ktoré predložilo novelu zákona o poľovníctve. Podľa predsedu hnutia Borisa Kollára v predmetných ustanoveniach zákona nie sú jasne stanovené podmienky, za akých môže člen poľovníckej stráže usmrtiť mačku alebo psa. „Súčasné znenie zákona dáva právo poľovnej stráži usmrtiť mačku alebo psa, ktorý sa ocitne v poľovnom revíri, napríklad aj v sprievode majiteľa, pokiaľ pes odbehne od chaty, hospodárskej budovy,“ zdôraznil v rozprave s tým, že cieľom návrhu je zamedziť možnému svojvoľnému usmrteniu psa a mačky v poľovnom revíri užívateľom poľovného revíru. Právo usmrtiť psa alebo mačku mala mať poľovná stráž podľa návrhu len v prípade, že pes alebo mačka by prenasledovali alebo inak poškodzovali zver alebo vajcia pernatej zveri.

Zastropovanie presunuli na január

Hlasovanie o návrhu ústavného zákona, ktorým sa má od júla budúceho roka zaviesť strop na vek odchodu do dôchodku, parlament opäť posunul. O osude ústavného zastropovania penzijného veku by mali poslanci rozhodnúť až na januárovej schôdzi. Procedurálny návrh na presunutie hlasovania na januárovú schôdzu parlamentu podal poslanec za Smer-SD Ján Podmanický. Tento návrh zdôvodnil tým, že deklarovaná podpora sa pohybuje okolo ústavnej väčšiny a niektorí poslanci prejavili záujem o tomto návrhu ešte rokovať. Procedurálny návrh na presun hlasovania podal Podmanický aj na októbrovej schôdzi, po ktorom poslanci hlasovanie o ústavnom strope na penzijný vek presunuli na november.

Podľa navrhovaného ústavného zákona by ľudia na Slovensku mali ísť do penzie najneskôr v 64 rokoch. Poslanci za Smer-SD Jana Vaľová a Erik Tomáš podali ešte na októbrovej schôdzi pozmeňujúci návrh, aby žena, ktorá vychovala jedno dieťa, mala právo ísť do dôchodku najneskôr v 63,5 roku. Ak žena vychovala dve deti, mohla by ísť najneskôr v 63 rokoch a žena s tromi a viacerými vychovanými deťmi má mať strop na dôchodkový vek na úrovni 62,5 roku.

Za posunutie návrhu ústavného zákona do druhého čítania v septembri hlasovalo 93 poslancov, 29 bolo proti a 19 zákonodarcov sa zdržalo hlasovania. Návrh podporili aj niektorí poslanci za stranu Most-Híd, spomedzi opozičných poslancov zaň hlasovali poslanci za hnutie Sme rodina a poslanci za ĽS Naše Slovensko.

Navrhovaný ústavný zákon obsahuje aj ustanovenia o tom, že primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia, ako aj o tom, že štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok. Do návrhu ústavného zákona vložili poslanci za Smer-SD aj ustanovenia o minimálnej mzde. V návrhu ústavného zákona sa uvádza, že "každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda". Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ústavný zákon ponecháva na obyčajný zákon.

Parlament schválil osobitný odvod pre obchodné reťazce s viacerými zmenami

Poslanci NR SR dnes schválili návrh zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov z dielne SNS s viacerými zmenami. Na základe schválených pozmeňujúcich návrhov koaličných poslancov budú osobitný odvod napokon platiť obchodné reťazce, v ktorých aspoň 25 % z obratu tvoria potraviny a majú prevádzky minimálne v 15 % všetkých okresov. Výška odvodu je stanovená na 2,5 % z čistého obratu.

V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu koaličných poslancov Radovana Baláža (SNS), Petra Antala (Most-Híd) a Mariána Kéryho (Smer-SD) boli zahrnuté a schválené aj ďalšie pripomienky, na ktorých trvalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) na stredajšom rokovaní vlády. Konkrétne išlo o "zúženie" definície obchodného reťazca, po ktorom sa výluka na odvod rozšírila aj o malé a stredné podniky vo všeobecnosti, podnikové predajne, kde je výrobca aj predajcom potraviny a rovnako aj o maloobchodné predajne, ktoré predávajú výlučne jednu sortimentnú skupinu potravín. Zároveň sa vypustila aj definícia obchodnej aliancie.

Schválené pozmeňujúce návrhy zahrnuli aj pripomienku MPRV, aby odvod zohľadňoval tiež špecifiká prevádzok, ktorých sa týka zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov. Prevádzky v takýchto regiónoch rovnako nebudú zaťažené odvodom. Zároveň sa schválila prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov aj pripomienka Ministerstva financií SR, aby sa v súvislosti so zavedením osobitného odvodu obchodných reťazcov, ktorý bude zároveň výdavkom (nákladom) znižujúcim výsledok hospodárenia a základ dane, do návrhu zákona vložil nový článok, ktorým sa bude novelizovať zákon o dani z príjmov. Na jeho základe sa osobitný odvod obchodných reťazcov bude považovať za daňový výdavok až po jeho zaplatení.

V rozprave sa proti osobitnému odvodu vyjadrilo v parlamente niekoľko opozičných poslancov, medzi nimi aj poslankyňa NR SR za SaS Jana Kiššová. "Tento odvod je absurdný, nezákonný, nenáležitý, neprimeraný, nelogický, škodlivý a nesystémový. V konečnom dôsledku prinesie len zvýšené ceny potravín v obchodoch. Navyše nám pre neho hrozia vysoké sankcie z Európskej komisie, pretože tá mala byť o zavedení tohto odvodu informovaná už pred dvoma mesiacmi, pretože sa účinnosť zákona navrhuje od 1. januára 2019," ozrejmila Kiššová. Ešte pred časom sa proti zavedeniu odvodu vyjadrili obchodníci, zamestnávatelia, odbory či Združenie miest a obcí Slovenska.

Vzhľadom na schválené pozmeňujúce návrhy sa výška čistého výnosu z osobitného odvodu výrazne zníži. Čistý výnos sa po schválených zmenách podľa predkladateľa návrhu Radovana Baláža odhaduje na menej ako 50 miliónov eur. Podľa pôvodného návrhu pritom predkladatelia počítali s tým, že čistý výnos môže ročne dosiahnuť až 118,5 mil. eur. Osobitný odvod obchodných reťazcov začne platiť od 1. januára 2019.

Slovenská asociácia moderného obchodu (SAMO) je z rozhodnutia sklamaná. „Napriek opakovaným upozorneniam analytikov, právnikov, odborárov, zamestnávateľských združení aj samotných obchodníkov sa v parlamente odsúhlasil nesystémový a diskriminačný zákon. Tento zákon porušuje vo viacerých bodoch európsku legislatívu a môže mať devastačný dopad na celé maloobchodné odvetvie. Je to antisociálne opatrenie, ktoré môže mať negatívny dopad nielen na spotrebiteľov, ale aj na zamestnancov a dodávateľov. Z našej strany využijeme všetky dostupné zákonné prostriedky na jeho pozastavenie,“ reagovala asociácia.

Poslanci schválili zákaz dotovania spaľovania kvalitného dreva

Na Slovensku sa zruší dotovanie spaľovania kvalitného dreva v biomasových zariadeniach. Plénum Národnej rady SR definitívne schválilo na návrh opozičných poslancov novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energií (OZE). Po novom sa tak bude dotovať len spaľovanie dreva pochádzajúceho z energetických porastov a odpadu z drevospracujúceho priemyslu.

Poslanci, ktorí novelu predložili, upozorňovali na čoraz viditeľnejšie odlesňovanie zalesnených plôch, ale aj brehových porastov, či dokonca alejí a vetrolamov s cieľom čerpať čo najviac dotácií. „Na Slovensku ubudlo za osemnásť rokov 760 kilometrov štvorcových lesov a v súčasnosti sa ťažia takmer štyri milióny metrov kubických dreva na energetické účely, pričom udržateľná ťažba všetkého dreva je na lesných a nelesných plochách 5,8 až 6 miliónov metrov kubických dreva,“ uviedli opoziční poslanci.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) už viackrát prešetroval kvalitu dreva spaľovaného v biomasových elektrárňach. „Napriek tomu, že vyhláška regulačného úradu povoľuje iba spaľovanie dreva kategórie VI, kontroly ÚRSO potvrdili, že vo viacerých prípadoch došlo k spaľovaniu kvalitnejšieho dreva, a dokonca aj dreva kvalitatívnej triedy III,“ ozrejmili poslanci SaS a OĽaNO. Aj na základe údajov regulátora chcú poslanci opozície novelou zákona o podpore OZE zabezpečiť efektívnu kontrolu kvality spaľovaného dreva.

Poslanci taktiež poukázali na to, že štedré dotácie vyhnali cenu lesnej štiepky na výšku okolo 58 eur za tonu. „To urobilo spracovanie akýchkoľvek foriem dreva ekonomicky nezaujímavým. Dotácie tak vytvárajú podmienky, ktoré vedú k deformáciám trhu s energiami a zároveň zvyšujú cenu elektrickej energie pre spotrebiteľov,“ zdôraznili poslanci. Ročne sa podľa nich zaplatí na dotáciách na výrobu elektrickej energie z dendromasy len v Prešovskom a Košickom kraji okolo 11 miliónov eur, pričom tieto náklady nesú koncoví spotrebitelia.

Poslanci schválili novelu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov s pozmeňujúcimi návrhmi

Poslanci NR SR dnes schválili s pozmeňujúcimi návrhmi novelu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov z dielne koaličných poslancov zo strany Most-Híd a SNS. Schválená novela uľahčuje prístup menších farmárov, ktorí sú vlastníkmi poľnohospodárskych pozemkov, k pozemkom. A to v prípade, ak sa stali vlastníkmi pôvodných pozemkov prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva, za ktoré bol vyčlenený náhradný pozemok, avšak rozhodnutie pôvodného vlastníka, ktorým bol vyčlenený náhradný pozemok, stratilo platnosť, a to práve z dôvodu zmeny vlastníckeho práva k pôvodnému pozemku.

Schválený poslanecký návrh je reakciou na požiadavky praxe tak, aby náhradné pozemky užívané aj po strate platnosti rozhodnutia o vyčlenení náhradných pozemkov z dôvodu prechodu alebo prevodu pôvodného pozemku boli užívané na základe právneho titulu, ktorým bude nové rozhodnutie okresného úradu, pozemkového a lesného odboru.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR k pôvodnému návrhu zastávalo názor, že vzhľadom na aplikačné problémy, ktoré vyvstali z praxe, je potrebné poslanecký návrh doplniť o ďalšie ustanovenia, aby sa zjednotili procesné ustanovenia vzniku podnájomného vzťahu. Tieto pripomienky agrorezortu zahrnuli vo svojom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu poslanci NR SR za stranu Most-Híd Peter Antal a za stranu SNS Tibor Bernaťák. Ich pozmeňujúce návrhy poslanci NR SR v hlasovaní tiež podporili a boli zahrnuté do novely zákona.

Opozičné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy SaS a ani hnutia OĽaNO neprešli. Strana SaS chcela cez svoje pozmeňujúce návrhy zabezpečiť, aby sa predišlo situáciám, keď nájomca zámerne blokuje celú situáciu tým, že vydáva nevhodne situované pozemky, teda aby podnájomný pozemok bol prednostne vydaný tam, kde už doterajší vlastník niečo užíva, alebo kde v minulosti mal náhradné užívanie. Zároveň strana navrhovala aj to, aby nájomca v celom rozsahu znášal náklady, keď právne vydáva náhradné pozemky do podnájmu.

Poslanec NR SR za OĽaNO Martin Fecko predložil niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré poslanci neschválili. Požadoval najmä podporu mladých poľnohospodárov, mikropodnikov a iných poľnohospodárov znížením výmery pozemkov nájomcu vhodných na špeciálnu rastlinnú výrobu alebo živočíšnu výrobu v rozsahu podľa osobitného predpisu aj pre prenajaté pozemky vo výmere 1 až 100 hektárov, a to najviac o 3 %.