BRATISLAVA - Peter Pellegrini je premiérom niečo vyše siedmich mesiacov. Na poste predsedu vlády nahradil Roberta Fica po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ako premiér necíti v ťažkých časoch ľútosť, ale výzvu meniť Slovensko na modernú krajinu.
Peter Pellegrini nastúpil na post premiéra po mimoriadne tragických udalostiach, po ktorých Slovensko čelilo masovým protestom a požiadavkam ľudí na zmenu vlády. Na poste nahradil dlhoročného premiéra Roberta Fica. Napriek mnohým krízam necíti ľútosť, ale výzvu zmeniť Slovensko na lepšiu a modernejšiu krajinu. Pri oslavách stého výročia Československa pripomenul, že vzťahy medzi Českom a Slovenskom sú ojedinelým príkladom vo svete. V ére samostatnosti považuje voľby v roku 1998 za významné a Slovensko je dnes podľa neho na dobrej ceste.
Slovensko si pripomína sté výročie vzniku Československa. Dnes sme však dve oddelené krajiny. Ako hodnotíte spoluprácu Česka a Slovenska?
Sme ojedinelým príkladom vo svete, ako dokážu spolupracovať dve krajiny po rozdelení spoločného štátu. Nehovorím len o ekonomických, zahraničnopolitických a kultúrnych vzťahoch, kde je tá intenzita veľmi vysoká, ale hovorím aj o pozitívnej emócii medzi oboma národmi, ktorá v nich pretrvala. A to je to vzácne, čo oceňuje svet. Ak sa pozriem na iné štáty, ktoré sa rozdelili, tam to neexistuje.
Od rozdelenia Československa ubehlo už viac než 25 rokov. Je podľa vás v týchto dvoch krajinách stále niečo československé alebo sú to len dve cudzie, aj keď blízke, krajiny? Je viac toho, čo nás spája alebo rozdeľuje?
Pozrite si tú veľkú intenzitu ekonomických vzťahov. Česko je tretí najväčší investor na Slovensku. V Česku aj na Slovensku existujú spoločné firmy, ktoré podnikajú, takže ekonomika nás spája. O kultúre ani nehovoriac...
V zahraničnopolitickej oblasti často koordinujeme svoje iniciatívy, či už išlo o dvojakú kvalitu potravín alebo migračné kvóty. Ak ma však niečo mrzí, tak to je to, že v Čechách mladšie generácie už menej rozumejú slovenčine oproti tomu, ako to bolo u ich otcov a dedov. Tu musíme ešte popracovať, aby si mladí Česi udržali tú silnú emóciu, ktorú mali ich rodičia a starí rodičia.
Krátko po rozdelení Československa nastali pre Slovensko „krušné 90. roky“. Tento rok dokonca niektorí oslavovali pád tzv. mečiarizmu. Mali by sme si podľa vás pripomínať výsledok volieb z roku 1998? Odlišuje sa podľa vás tento rok od iných volebných výsledkov?
Tento rok si pripomíname 25. výročie samostatnej Slovenskej republiky. Prešla si mnohými krízovými situáciami, ale všetky boli riešené v zmysle Ústavy SR a slobodnými voľbami. Každé voľby prinášajú pre novú koalíciu nové výzvy, a tak tomu bolo aj v roku 1998. V tom čase boli na programe dňa integračné ambície Slovenska do EÚ a NATO, a tie sa po voľbách ‘98 začali napĺňať. Takže, ak to hodnotím, že sa vytvorili podmienky pre vstup Slovenska do nadnárodných ekonomických a bezpečnostných štruktúr, tak tie voľby mali v tom čase svoj zahraničnopolitický význam.
V rámci Československa sme zažili obdobie socializmu, ktoré otriaslo mnohými. Vrchol nastal pádom komunistickej vlády po novembri 1989. Je niečo, čo vám z tohto obdobia chýba?
Je prirodzené, že staršia generácia občanov Slovenska má istú nostalgiu za týmto obdobím. Zmeny, ktoré sa uskutočnili po roku ‘89 boli zásadné a je prirodzené, že mali pocit, akoby išli mimo nich. Menili sa ekonomické vzťahy, politický systém, transformácia ekonomiky priniesla sociálne dopady. Som veľmi rád, že sa toto obdobie zvládlo a dnes máme šancu budovať moderný a sociálny štát, zameraný na zvyšovanie kvality života občanov.
Za takmer tri desaťročia bolo Slovensko svedkom mnohých politických káuz. Vy ste sa stali premiérom za mimoriadne tragických udalostí – po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Je niečo, čo ako premiér zatiaľ ľutujete najviac?
Ako predseda vlády si uvedomujem zodpovednosť za krajinu. Od voličov a občanov sú na nás kladené očakávania a mojou úlohou je ich naplniť. Zameriavam sa na to, aby sa krajina menila k lepšiemu, aby sme sa približovali životnou úrovňou k vyspelým ekonomikám. Prijali sme celý rad sociálnych opatrení - obedy zadarmo, vlaky zadarmo, zvyšujeme platy v štátnej a verejnej správe o 20 percent, zvýšili sme minimálnu mzdu. Nie ľútosť, ale výzva meniť Slovensko na moderný štát bez zbytočnej byrokracie a aby bolo konkurencieschopné v globálnom svete je to, čo cítim v kresle premiéra.
Mnohí ľudia totiž hovoria o tom, že sa ľudovo povedané „vraciame tam, kde sme boli“. Ako by ste v súčasnosti zhodnotili Slovensko?
Slovensku sa darí, ako doteraz nikdy v histórii. A našou filozofiou je, že ak sa darí ekonomike, musia to pocítiť aj občania. Prichádzajú noví investori, rastie zamestnanosť a nezamestnanosť sa pohybuje skoro na úrovni 5 percent. Životná úroveň rastie, a tam, kde stagnuje, pomáhame výjazdovými zasadnutiami vlády a investíciami. Sme na dobrej ceste. Budujeme priateľský štát, ktorého cieľom je boj so zbytočnou byrokraciou. Tvoríme sociálny štát, ktorí prináša viac peňazí do rodinnej peňaženky občanov. A našou ambíciou je vytvoriť moderný štát, ktorého digitalizácia bude súčasťou bežného života každého človeka. Svet pred nás kladie nové výzvy. Poďme ich spoločne napĺňať a prestaňme už nariekať.
