BRATISLAVA – Školskí odborári nevylučujú, že protesty či štrajk budú organizovať aj v novom školskom roku.
Uplynulý školský rok poznačil najväčší štrajk v histórii Slovenska. Školy sa na deň zavreli hneď na začiatku školského roka – 13. septembra, 26. novembra sa začal neobmedzený štrajk, ktorý odborári na tretí deň prerušili. Štrajková pohotovosť však stále trvá. Ochotu zapojiť sa do štrajku odborári zisťovali aj koncom uplynulého školského roka.
Z prieskumu medzi učiteľmi však vyplynulo, že do štrajku v novom školskom roku je ochotných zapojiť sa iba 31 percent zamestnancov škôl, teda asi 45.000 ľudí. Niektorí učitelia odborárov kritizovali, že dotazníky sa nedostali ku všetkým zamestnancom škôl.
"Ďalší postup bude závisieť od toho, ako sa vykryštalizuje návrh štátneho rozpočtu. Momentálne je v takej podobe, že sú tam určité nejasnosti," povedal líder odborového zväzu Pavel Ondek. O návrhu rozpočtu chcú odborári rokovať so šéfmi rezortov školstva a financií, ktorých už požiadali o stretnutie. Podľa hovorcu ministra školstva Michala Kaliňáka ešte nie je známy oficiálny termín stretnutia. Návrh rozpočtu rezort nechce komentovať.
Školskí odborári návrhu vyčítajú nejasné a neprehľadné prerozdelenie financií na školstvo. Rozpočtované výdavky na školstvo sú prvýkrát uvedené v dvoch kapitolách - ministerstva školstva a vnútra. Po reforme verejnej správy ESO totiž kompetencie krajských školských úradov prešli pod obvodné úrady, a tak sú financie na chod základných, špeciálnych škôl, bilingválnych gymnázií, či reedukačných domovov vyčlenené v kapitole ministerstva vnútra.
"Z tohto dôvodu sa nedá z momentálneho stavu rozpočtu jednoznačne zistiť, či a ako sa racionalizačné opatrenia v školstve premietli do návrhu rozpočtu, prípadne, aké bude navýšenie finančných prostriedkov v rozpočte pre školstvo v roku 2014," zhodnotil líder odborárov.
Okrem návrhu rozpočtu sa chcú odborári s ministrami rozprávať aj o zaradení svojich požiadaviek do správy o stave školstva. K tej verejnosť posielala pripomienky do konca júna, v septembri o nej má rokovať vláda. Odborári požadujú, aby sa vláda zaviazala, že každoročne navýši investície do školstva o 200 miliónov eur.
"Pokiaľ by došlo k nezrovnalostiam v týchto veciach a nenaplneniu veci, ktoré sme žiadali, je možné, že odborový zväz školstva vyhlási určité protesty," povedal Ondek. Vláda si zaumienila, že školstvo bude jej prioritou, no zatiaľ to podľa Ondeka necítiť.
Predseda Nových školských oborov (NŠO) Ľudovít Sebelédi vidí ako problém, že v školstve pracuje veľa pasívnych ľudí. "Neviem, čo sa musí stať, aby sa atmosféra zmenila, možno sa bude musieť zavrieť veľa škôl. Možno napovie viac štátny rozpočet," hovorí líder NŠO. Nové odbory tento víkend organizujú protestný splav Hrona, symbolicky chcú tiež pochovať školstvo.
