BRATISLAVA - Rok 2018 bol veľmi turbulentný, čo sa podpísalo na viacerých spoločenských udalostiach, ktoré rozhýbali politickú i spoločenskú situáciu na Slovensku. Od vraždy novinára Jána Kuciaka cez taliansku mafiu napojenú na vládu až po kauzu zmeniek či únosu Vietnamca. Aj to boli kauzy, ktoré v posledných mesiacoch významné zasiahli slovenskú verejnosť.
Slovensko opäť čelilo niekoľkým kauzám, ktoré rezonovali verejnosťou. Všetko spustila tragická udalosť z februára tohto roka. Vo Veľkej Mači zavraždili investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerku. Nasledovala lavína reakcií, tisíce ľudí vyšli do ulíc a Robert Fico po dlhých rokoch vo funkcii premiéra podal demisiu.
Čierna jar
Šok v podobe dvojnásobnej úkladnej vraždy zobudil Slovákov do temného pondelňajšieho rána 26. februára. V rodinnom dome v obci Veľká Mača zavraždili mladého investigatívneho novinára Jána Kuciaka spolu s jeho snúbenicou Martinou Kušnírovou. Vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar ihneď pripustil, že pravdepodobne išlo o vraždu v súvislosti s prácou novinára, čo sa neskôr po mesiacoch vyšetrovania potvrdilo.
Ján Kuciak sa počas svojho profesionálneho života venoval odkrývaniu mnohých káuz, ktoré sa často priamo alebo nepriamo dotýkali politických predstaviteľov, najmä a zväčša vládnej strany Smer-SD. Jeho posledný článok, na ktorom pracoval a nestihol ho dokončiť, odkrýval vážne pochybenia v prerozdeľovaní eurofondov v rámci poľnohospodárstva na východnom Slovensku. Predmetom Kuciakovho záujmu sa tesne pred smrťou stalo aj prepojenie talianskej mafie na úrad vlády.
Talianska stopa a agrodotácie
Taliansky podnikateľ Antonino Vadala bol zástupcom rodiny Vadalovcov, ktorá je spájaná so zločineckou skupinou ‘Ndrangheta. Vadalu v súčasnosti vyšetrujú talianske orgány aj pre drogovú trestnú činnosť. Vadalovi sa na východe významne darilo za šéfovania Ondreja Hovana, ktorý mal na starosti pracovisko Slovenského pozemkového fondu v Michalovciach v rokoch 2012 až 2016. Hovan dozeral na to, že ak nejaký farmár riadne neplatil nájom či nesplnil iné podmienky zmluvy, jeho pôda a dotácie išli do vrecka napríklad aj vtedajšej poslankyni Smeru Ľubici Roškovej, ktorú neskôr mnohí prezývali aj Grófka z východu.
Vadala bol so Smerom spájaný predovšetkým kvôli vtedajšej štátnej radkyni bývalého premiéra Roberta Fica Márii Troškovej, ktorá mala s Vadalom udržiavať nielen obchodný, ale v minulosti aj milostný pomer. V tejto kauze bol zapletený aj Viliam Jasaň, ktorý mal najvyššiu bezpečnostnú previerku. Po medializovaní týchto prepojení obaja z úradu vlády odišli.
Dvojnásobná vražda a zistenia z Kuciakovho posledného článku nenechali Slovákov chladnými. Do ulíc vyšli tisíce ľudí po celom svete. Slováci požadovali predčasné voľby a hlavy Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a Tibora Gašpara. Všetci traja neskôr zo svojich postov odstúpili. Zhromaždenia neskôr prešli pod záštitu novovzniknutej občianskej organizácie Za slušné Slovensko. V Bratislave sa vtedy zhromaždilo najviac ľudí od nežnej revolúcie v roku 1989.
Ako Kočnerovi zlomili väz zmenky
Slovenský podnikateľ Marian Kočner prišiel počas svojho života do kontaktu s viacerými osobnosťami zo slovenského politického i mediálneho prostredia. Tento rok vyvrcholila aj tzv. kauza zmeniek. Obchodný spor medzi Kočnerom a Pavlom Ruskom vyvrcholil podpísaním zmeniek.
Kočner si v roku 2015 súdnou cestou vymáhal vyplatenie týchto zmeniek. Obaja prvý súd v apríli 2018 ešte vyhrali. Televízia následne v máji podala na Kočnera trestné oznámenie pre falšovanie cenných papierov. Tá spochybňovala pravosť zmeniek už od začiatku sporu. Jednotka finančnej polície už v júni oznámila, že Kočner s Ruskom sú podozriví z falšovania cenných papierov. Kočner je väzobne stíhaný od 28. júna. Rusko je stíhaný na slobode a nosí monitorovací náramok. Kočnera vyšetrujú aj v prípade vraždy Kuciaka a Kušnírovej.
Pavol Rusko a objednávka vraždy
Pre Pavla Ruska neboli problémom len samotné zmenky v televízii. Bývalý minister hospodárstva a exšéf populárnej televízie čelí aj podozreniu z objednávky vraždy jeho niekdajšej obchodnej spoločníčky Sylvie Volzovej. Vyšetrovateľ okrem neho obvinil aj troch známych členov bývalej slovenskej mafie.
Na objednávke tejto vraždy sa mali podieľať aj Róbert Lališ alias Kýbel, Miloš Kaštan a mafiánsky boss Mikuláš Černák, ktorý si odpykáva doživotný trest. Vyšetrovateľ NAKA už na spomínané osoby podal návrh na podanie obžaloby v príprave vraždy Volzovej. Rusko sa tieto obvinenia rozhodol objasniť na tlačovej konferencii, kam prišiel spolu so svojím právnikom Marekom Parom.
Únos Vietnamca
Veľkú pozornosť upútal aj prípad únosu vietnamského podnikateľa Trinh Xuan Thanha. Podľa krajinského kriminálneho úradu a nemeckého mienkotvorného denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung bol v júli roku 2017 násilím odvlečený z centra Berlína za bieleho dňa späť do Vietnamu, kde bol vyšetrovaný kvôli viacerým hospodárskym zločinom. Toto všetko sa malo udiať aj za asistencie slovenského vládneho špeciálu, ktorým mal Trinh priletieť do Moskvy.
S kauzou bol konfrontovaný dnes už bývalý minister vnútra Robert Kaliňák. Práve on mal v prípade zohrať veľkú úlohu. Auto podozrivých z únosu malo totiž podľa dostupných GPS súradníc byť zaparkované v blízkosti vládneho hotela Bôrik práve počas údajného únosu. V tom čase sa tam konalo stretnutie vietnamských a slovenských politikov aj za účasti Kaliňáka. Exminister vnútra celú kauzu označil za vymyslenú, neskôr absolvoval aj detektor lži. „Je mi úplne jedno, či napíšu pravdu alebo lož, nie sú pre nich dôležité relevantné dôkazy. V kauze Vietnamca sme na tom istom bode, kde sme boli pred rokom. Všetko v rámci kauzy sme dostatočne vysvetlili,“ uviedol Kaliňák na poslednej tlačovej konferencii.
Colné podvody a Imreczeho koniec
Začiatkom septembra sa Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) začal zaujímať aj o Slovensko. Dôvodom bol pochybný dovoz tovaru z Ázie. Pri preclievaní tovaru z Číny do Európy narazil tento úrad na colné podvody, ktoré sa vyšplhali až do výšky 2,2 miliárd eur. Slovensko si z tejto sumy „odnieslo“ niečo vyše 300 miliónov eur, na čo okamžite reagovala aj opozícia.
Situáciu sa vtedy snažil upokojiť František Imrecze, vtedajší prezident Finančnej správy SR. Imrecze vtedy tvrdil, že európska komisia nevedie voči nášmu štátu žiadne konanie a ani nevymáha žiadne peniaze. Zemetrasenie však prišlo 19. septembra, kedy pod vysokým tlakom Imrecze na svoju funkciu rezignoval a definitívne z nej odstúpil 1. októbra.
Rigorózna práca Andreja Danka
Pod tlakom médií sa ocitol aj Andrej Danko. Denník N v septembri otvoril tému jeho titulu JUDr. Podľa tvrdení denníka nebolo celkom jasné, ako Danko k titulu prišiel. Študoval na Univerzite Komenského, no k titulu, ako bolo neskôr zistené, prišiel na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Podľa záznamov mal Danko prácu obhajovať v roku 2000. Medzičasom z archívu UK zmizla práca s rovnakým názvom, ako tá Dankova.
Zásadné odhalenie v kauze Dankovej rigorózky: Chýba tam časť, ktorá je povinná!
Predseda parlamentu v reakcii na to zneprístupnil svoju prácu verejnosti. Rektor UMB vyzval Andreja Danka, aby svoju prácu ukázal. Po mesiaci naťahovania Andrej Danko svoju prácu sprístupnil v knižnici UMB. Ako sme vás informovali, v Dankovej práci chýbal záver i použitá literatúra. Ďalšie zistenia ukázali, že sa Dankova práca zhodovala aj s treťou prácou Daniela Pisáka z roku 2001. Danka sa snažili v parlamente odvolať dvakrát, no neúspešne.
Pozemky vo Veľkom Slavkove
Prezident Andrej Kiska v máji čelil súdnemu konaniu v prípade vlastníctva pozemkov v vo Veľkom Slavkove pri Poprade. O pôdu sa prezident Kiska súdil so zubárom Jánom Francom, ktorý si na pozemky uplatňoval vlastnícky nárok. Vlastnícky spor napokon na jeseň rozhodol sudca Okresného súdu v Poprade Miroslav Radačovský v prospech Franca. Sudca sa ale zviditeľnil aj osobným komentovaním rozsudku.
„Keby ja som bol prezidentom republiky a sudca, ktorýkoľvek iný, by zistil všetky skutočnosti a súvislosti tak ako ja, vzdám sa funkcie prezidenta republiky, nebudem sa uchádzať o žiadnu inú politickú funkciu, odídem do štátu, kde sa cítim dobre, napríklad do Spojených štátov amerických alebo Izraela a pozor, tým nechcem tvrdiť, že si vysoko nevážim americký ľud alebo židovský národ, ale takto by som konal ja,“ vyhlásil vtedy Radačovský na margo rozsudku, ktorý hral v neprospech Kisku. Radačovský sa napokon vzdal funkcie sudcu. Prezident sa voči rozsudku neodvolal, stretol sa s Francom a celý spor nazval právnym absurdistanom.
