VIDEO Minister Sólymos v rozhovore: Svoje odstúpenie neľutuje, v koalícii bol dôležitý kompromis | Topky.sk

°C

Nedeľa, 8. december 2019. Meniny má Marína, zajtra Izabela.

VIDEO Minister Sólymos v rozhovore: Svoje odstúpenie neľutuje, v koalícii bol dôležitý kompromis

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/Michal Szentivanyi
VIDEO: Topky/Vlado Anjel

Nahlásiť chybu

Tagy

László Sólymos hovoril aj o stave v koalícii
Zdroj: Topky/Vlado Anjel
László Sólymos hovoril aj o stave v koalícii Zdroj: Topky/Vlado Anjel
03.12.2019 00:00

BRATISLAVA - Končí sa kalendárny rok. Na dvere o chvíľu klopú parlamentné voľby. Prichádza teda aj čas na bilancovanie doterajšej vlády. Mal k tomu čo povedať aj minister životného prostredia László Sólymos, ktorý sa okrem environmentálnych záležitostí vyjadril aj k aktuálnej situácii v strane Most-Híd, ktorého podpredsednícku stoličku prednedávnom opustil. Dozviete sa aj to, ako vníma nového volebného lídra Arpáda Érseka, či ako vníma mladú švédsku aktivistku Gretu Thunbergovú.


Viac sa dozviete vo VIDEU:

Čo považujete za svoj najväčší úspech na poste šéfa rezortu?

Ťažko sa na to odpovedá, pretože je tu viacero vecí, ktoré sa nám podarili a je za nimi veľa práce. Ja si ale myslím, že takým najvýznamnejším krokom je zálohovanie PET fliaš a plechoviek. To sa na Slovensku pokúšali v minulosti zaviesť viacerí už asi 20 rokov. Nám sa to podarilo. Jednoducho sme to pretlačili a zákon je prijatý. Budeme  zálohovať od roku 2022 a budeme prví v rámci strednej Európy. Myslím si, že je to skutočne veľký krok aj v kontexte toho, aby sme v boji proti plastom a za našu čistejšiu krajinu niečo spravili. Určite ide o najviditeľnejší a aj najhodnotnejší krok, ktorý sme urobili. Sú tam však aj iné veci. Po 17 rokoch sa nám podarilo novelizovať zákon o ochrane prírody, kde sme v chránených oblastiach, v národných parkoch zakázali plošný výrub stromov. Ide o ďalší krok dopredu. Spomeniem aj Parížsku dohodu. Počas nášho predsedníctva sa prijala na európskej úrovni a v tomto prípade sme viedli celý proces.  To, že táto dohoda vstúpila do platnosti na celom svete, je aj zásluha Slovenska.

László Sólymos
Zdroj: Topky/Vlado Anjel

Pri zálohovaní PET fliaš ste sa legislatívne inšpirovali niektorými krajinami v zahraničí?

Je to tak. Nevymysleli sme teplú vodu. V desiatich európskych štátoch  to funguje. Boli sme sa pozrieť priamo  v Nórsku, Litve, Chorvátsku, Nemecku... Robili sme to preto, aby sme vedeli u nás nastaviť systém tak, aby bol dobrý pre Slovensko. Každý trh s odpadmi je iný, špecifický. Inšpirovali sme sa, urobili sme rôzne štúdie o tom, koľko by to stálo, čo by to prinieslo... Tieto štúdie vypracoval náš analytický útvar - Inštitút environmentálnej politiky (IEP). Tie potom od nás chceli aj Rakúšania, Malťania či Maďari. Teraz sa oni inšpirujú od nás.

Nehodnotíte s odstupom času svoje odstúpenie z  postu podpredsedu Most Híd ako chybné?

Viete, mal som jasný názor na určité veci. Ja si naozaj ani teraz nemyslím, že to bolo niečo chybné. Pravdepodobne by som to urobil znova. Mňa osobne veľmi mrzí, že sme sa nedohodli na spolupráci s SMK. Od začiatku som bol jednoznačným zástancom toho, aby sme sa pokúsili nájsť spoločnú cestu. Potom som dal radšej príležitosť iným a podľa mňa je to v poriadku.

V akom čase pred septembrovým snemom Mostu ste už boli rozhodnutý, že z postu podpredsedu odídete?

Ja som bol rozhodnutý už po republikovej rade v auguste.

László Sólymos
Zdroj: Topky/Vlado Anjel

Iniciatíva Za čisté ovzdušie skonštatovala, že v našom hlavnom meste dýchame znečistený vzduch, ktorý negatívne vplýva na náš organizmus. Ako komentujete toto zistenie? (Meranie robili od 19. do 25. novembra 2019 v rôznych lokalitách Bratislavy). Merania ukázali, že v niektorých častiach Bratislavy sa hodinový priemer ultrajemných častíc (UFP) pohyboval nad 150-tisíc na cm³, čo sú podľa aktivistov extrémne hodnoty. V typickom čistom mestskom prostredí je to menej ako 20-tisíc na cm³​.

To sa mi ťažko komentuje, lebo kvalita ovzdušia sa v prvom rade meria dlhodobo. Zmenili sme legislatívu v tom, aby sme v rámci meraní zintenzívnili informovanosť občanov. Prijali sme nové parametre pre tých, ktorí znečisťujú ovzdušie, tzn. pre stredné a stredne veľké teplárne sme sprísnili limity. Vytvoril sme možnosť vytvárania nízkoemisných zón v mestách.  V rámci meraní sa môže stať, že sú také poveternostné podmienky, keď kvalita ovzdušia je horšia, no neskôr je lepšia. V každom prípade by mali byť merania systémové. Keď sa niečo odmeria dvakrát, trikrát a zistí sa znečistenie, to ešte neznamená, že to tak je stále. Presnosť a jednoznačnosť informácií by mala byť zároveň zaručená aj kvalitnými meracími prístrojmi. Teraz napríklad investujeme peniaze EÚ na to, aby sme rozšírili počet meracích staníc a mali tak potrebné údaje.

Viete si predstaviť, že by sa Slováci v budúcnosti museli začať vzdávať niektorých svojich vozidiel v dôsledku čoraz silnejšieho znečisťovania ovzdušia (resp. prejsť na elektromobily)?

Jedno je isté – ak neznížime emisie a nezastavíme globálne otepľovanie, tak to môže mať fatálne následky. Pravdepodobne sa budeme musieť prispôsobiť a niektoré naše zvyklosti meniť, aby sme túto situáciu vedeli ustáť. Práve preto sa investuje, robia sa nové technológie, a to také, ktoré nevypúšťajú toľko emisií.  Keď budeme vypúšťať toľko emisií ako teraz, tak proces globálneho otepľovania jednoducho nezastavíme. Viem si predstaviť, že ľudstvo bude musieť zmeniť svoje správanie. V niektorých veciach je proste ľudský konzum nad mieru. Uvediem príklad. Bol som v Amerike na klimatickom summite v New Yorku. V každom jednom obchode, ktorý som navštívil a kde predávali ovocie, bolo  každé jedno jablko  zabalené v igelite. Ja sa pýtam, či je to normálne alebo to normálne nie je. Takéto veci, ktoré sú úplne zbytočné, budeme musieť okamžite prestať robiť, ináč budeme mať veľký problém. Keď tiež zistíme, že tu budeme mať nadmerné množstvo áut, ktoré vypúšťajú určité množstvo škodlivých emisií, tak budeme musieť zmeniť ich pohon na taký, ktorý tento problém predstavovať nebude. Keď zistíme, že skládky, kam sypeme odpad, produkujú metán v obrovskom množstve, budeme musieť prestať skládkovať a naučiť sa recyklovať a zhodnocovať. Možno že aj vy, ak sa pozriete do skrine, tak zistíte, že polovicu či tretinu vecí, ktoré v nej máte, ste použili možno raz a visia vám tam aj rok. Mnohí takto fungujeme, ale táto planéta to jednoducho neunesie. Budeme musieť prispôsobiť svoj život  tomu, aby sme túto planétu nezničili.

László Sólymos
Zdroj: Topky/Vlado Anjel

Keď vnímame zhoršujúcu sa situáciu s globálnym otepľovaním, ako vnímate to, že Slovensko je hlavným ťahúňom v zamestnanosti predovšetkým v oblasti automobilového priemyslu? Nie je rizikové spoliehať sa prevažne na tento druh priemyslu na Slovensku?

Náš priemysel to určite zasiahne. Určite budú také odvetvia  priemyslu, ktoré budú musieť skončiť a prejsť na iné. Napríklad teraz baníctvo u nás pravdepodobne končí. Ideme zatvárať tepelné elektrárne na uhlie, pretože ide o katastrofu aj v kontexte kvality ovzdušia a emisií. Budeme musieť prejsť na nové zdroje energie, prevažne obnoviteľné.  Tým pádom tí, ktorí doteraz pracovali v baniach, budú musieť pracovať niekde inde. Autá s dieslovým a benzínovým pohonom vypúšťajú veľa emisií. Bude tu tiež potrebný určitý prerod, ide o prirodzený vývoj. V minulosti, či už v 50. alebo 60. rokoch, sa nikto nezaujímal o to, že ak niečo vyrábam, tak by som mal brať ohľad na prírodu. Preto sa nachádzame tam, kde sme. Teraz musíme zatiahnuť ručnú brzdu a hľadať nové technológie na to, aby sme mohli normálne žiť, ale neničili túto planétu.

Ako sa bude riešiť situácia s Hornou Nitrou? Čo budú robiť tamojší zamestnanci?

Transformácia regiónu bude postupne prebiehať. Pracuje na tom aj Európska únia aj medzirezortná komisia z viacerých ministerstiev, z regiónov, VÚCiek... Pre ľudí v tom regióne musia prísť investície, aby mali možnosť nájsť alternatívu v oblasti zamestnanosti. Investovať sa musí predovšetkým do nových podnikateľských aktivít, infraštruktúry. V skratke, treba za tie bane nájsť vhodnú náhradu.  Napríklad človek, ktorý predtým pracoval v bani, si nájde novú prácu u nového investora, ktorý napríklad bude vyrábať akumulátory do automobilov.  Keď však prejde región transformáciou,  na konci dňa tam bude čistejší vzduch.

Súčasná podoba vlády sa pomaly končí. Mali ste rozbehnuté nejaké projekty, ktoré sa nepodarilo dokončiť? Ste spokojný s tým, čo sa doteraz urobilo?

Rozbehli sme toho veľmi veľa. Samozrejme, sú aj také, ktoré stále bežia či sú v príprave. Prvýkrát na Slovensku ideme vymieňať kotly v domácnostiach, ktoré boli na tuhé palivo, za ekologickejšie plynové kotly.  Sľubujeme si od toho  očistenie a zlepšenie kvality ovzdušia. Jeden z najväčších zdrojov znečisťovateľov sú práve tieto domáce vykurovacie jednotky na tuhé palivo. K realizácii pristúpime budúci rok v marci, kedy už bude prebiehať samotná montáž. Veľa vecí je teda v procese, avšak tie sa neriadia termínom volieb. Samozrejme, že sa nájdu aj veci, ktoré sme nedotiahli do konca. Takou je napríklad zonácia TANAP-u.  Sú národné parky, ktoré sú pred koncom zonácie, no sú aj také, kde sme veľmi dopredu nepostúpili.

Ako hodnotíte kauzu bratislavského obchvatu D4R7, kde sa našli jednotky azbestu? Na základe akých výskumov sa potvrdila prítomnosť tohto azbestu pod cestou a čo to znamená pre budúcnosť výstavby tohto obchvatu, prípadne iných obchvatov?

Ja neviem, odkiaľ sa tam objavil azbest, keďže existuje štátny dozor, ktorý by mal dozerať na to,  odkiaľ sa  materiál pod obchvatom berie. Ten, kto obchvat stavia, vie, odkiaľ ho berie a vie aj odkiaľ sa tam azbest dostal.  V každom prípade, výstavbou D4/R7 sa naše ministerstvo zaoberá odvtedy, odkedy sa vyskytli prvé podozrenia o použití azbestu na tejto stavbe. Slovenská inšpekcia životného prostredia  tam vykonala 13 kontrol a poskytla polícii súčinnosť pri šetrení danej veci. Bol by som rád, ak by sa to odstránilo.

László Sólymos
Zdroj: Topky/Vlado Anjel

Ako vnímate uhlíkovú neutralitu, ku ktorej sa Slovensko do roku 2050 zaviazalo? Ako vnímate, že Poľsko je proti?

V tomto je Slovensko v rámci V4 určite lídrom. My sme boli jediná krajina V4, ktorá sa oficiálne prihlásila k uhlíkovej neutralite do roku 2050. Podporili sme to a ideme robiť konkrétne opatrenia na to, aby sme to do spomínaného roka stihli. Dokončujeme nízkouhlíkovú stratégiu, na čom sme pracovali tri roky spolu so Svetovou bankou. Nastavuje konkrétne opatrenie, kde a ako vieme znížiť produkciu emisií. Podstatné je, že vidíme cestu a konštatujeme, že sa to dá dosiahnuť.

Ste spokojný s asistenciou/spoluprácou ostatných ministerstiev (napr. financií) pri aplikovaní doterajších noviel?

Ja osobne som mal veľmi korektné vzťahy a myslím si, že spolupráca medzi rezortom financií a našim bola veľmi konštruktívna. Nemôžem na to povedať zlého slova. Vedeli sme sa dohodnúť na normálnych veciach a nakoniec sme ich aj urobili. Túto spoluprácu hodnotím pozitívne a aj spoluprácu s ostatnými rezortmi.

László Sólymos
Zdroj: Topky/Vlado Anjel

Nastala nejaká zmena po výmene Petra Kažimíra za Ladislava Kamenického na poste šéfa rezortu financií?

Nie.

V areáli bývalého štátneho podniku Chemko Strážske sa na jar našli v prevažne skorodovaných sudoch stovky ton toxického odpadu so zvyškami nebezpečných látok PCB. O čo ide a ako to chce ministerstvo riešiť? Stihnete to do volieb?

Bola vytvorená pracovná skupina, ktorá išla na miesto činu a začala sa situáciou zaoberať. Boli tam špecialisti od nás, ale aj  z ministerstva vnútra, Úradu verejného zdravotníctva, z okresného úradu a z krajského úradu. V prvom rade sa muselo posúdiť,  či ide o havarijný stav, pretože ak by bol, tak by to musel riešiť okresný úrad, t. j. ministerstvo vnútra. Ak by išlo  o environmentálnu záťaž (nie je to havária, je to tam niekoľko rokov a nespôsobuje to momentálnu hrozbu), vtedy to rieši náš rezort. Keďže nakoniec sa rozhodlo, že ide o  havarijnú situáciu, rieši to momentálne rezort vnútra. Pripravuje sa materiál do vlády SR, ktorý bude obsahovať spôsob riešenia situácie a uvoľnenie finančných prostriedkov.


Najčítanejšie články