Ústavná kríza sa končí! Čaputová vymenovala nových sudcov: FOTO Toto je šesť vyvolených | Topky.sk

Pondelok, 14. október 2019. Meniny má Boris, zajtra Terézia.

Ústavná kríza sa končí! Čaputová vymenovala nových sudcov: FOTO Toto je šesť vyvolených

Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala chýbajúcich ústavných sudcov
Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala chýbajúcich ústavných sudcov
Zdroj: Topky/Ján Zemiar
10.10.2019 11:14

BRATISLAVA - Nekonečná sága okolo voľby nových ústavných sudcov sa skončí. Prezidentka Zuzana Čaputová dnes vymenovala chýbajúcich ústavných sudcov po tom, čo v parlamente konečne navolili potrebný počet. Prezidentka verí, že noví ústavní sudcovia prispejú k spravodlivosti a dôvere v súdnu moc.


Prezidentka Čaputová dnes vymenovala nových sudcov Ústavného súdu SR. Stali sa nimi Ladislav Duditš, Libor Duľa, Peter Straka, Rastislav Kaššák, Miloš Maďar a Martin Vernarský. Menovaní si prevzali od Čaputovej slávnostný dekrét.

Ústavná kríza sa končí!
Zdroj: Topky/Ján Zemiar

Prezidentka verí, že noví ústavní sudcovia prispejú k spravodlivosti a dôvere v súdnu moc. Pri menovaní nových sudcov pripomenula aj excesy sudcov a zdôraznila, že spoločnosť potrebuje dôverovať tomu, že sudcovský stav sa sám dokáže s týmito excesmi vyrovnať.

Ladislav Duditš

Za kandidáta navrhla Duditša Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Svoju odbornú prax začal v 90. rokoch ako justičný čakateľ Krajského súdu v Košiciach. Pôsobil na Okresnom súde v Košiciach, ako stážista na ministerstve spravodlivosti. Funkciu predsedu senátu Krajského súdu v Košiciach vykonával od roku 2011.

Ústavná kríza sa končí!
Zdroj: Topky/Ján Zemiar

Od roku 2016 pôsobil ako ad hoc sudca Európskeho súdu pre ľudské práva. Má za sebou bohatú publikačnú činnosť. Ovláda na odbornej úrovni anglický, francúzsky a ruský jazyk. Ako uviedol počas vypočutia na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR, na Ústavnom súde by mali byť podľa jeho názoru sudcovia, ktorí majú ďaleko od svojvoľného rozhodovania.

Libor Duľa

Za kandidáta na sudcu ÚS SR ho navrhli Slovenská advokátska komora, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a Daniela Švecová, predsedníčka Najvyššieho súdu SR. Právnickú prax začal ako justičný čakateľ na Krajskom súde v Košiciach. Celý ďalší profesijný život pôsobil na súdoch rôzneho stupňa: najskôr ako sudca na Mestskom súde v Košiciach, potom ako sudca na Okresnom súde Košice I., na tom istom súde pôsobil aj ako predseda grémia a ako podpredseda. Do roku 2010 bol sudcom Krajského súdu v Košiciach.

Ústavná kríza sa končí!
Zdroj: Topky/Ján Zemiar

Na Najvyššom súde SR v Bratislave pôsobil ako sudca do marca 2014. V tej istej inštitúcii sa stal predsedom senátu. Bol aj predsedom kolégia NS SR. Vo svojom motivačnom liste ku kandidatúre na funkciu ústavného sudcu napísal, že „silným morálno-profesijným apelom na kandidatúru je pre mňa výzva zabrániť široko prezentovaným obavám zo zneužitia Ústavného súdu Slovenskej republiky ako nástroja politického vplyvu a boja“. Počas verejného vypočutia zdôraznil, že trest smrti nemá byť otázkou pomsty.

Peter Straka

Za kandidáta na ústavného sudcu navrhla Straku Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. Po ukončení vysokoškolského štúdia bol právnym čakateľom na Krajskom súde v Košiciach. Pôsobil ako sudca na Okresnom súde v Prešove, bol sudcom Krajského súdu v Prešove.
Absolvoval stáž na ministerstve spravodlivosti v sekcii legislatívy. Od roku 2012 bol členom Súdnej rady Slovenskej republiky, od roku 2015 pôsobil aj ako predseda občianskoprávneho kolégia na Krajskom súde v Prešove.

Ústavná kríza sa končí!
Zdroj: Topky/Ján Zemiar

Pri svojom januárovom vypočutí sa Straka venoval predovšetkým téme ochrany spotrebiteľa. Označil sa za zástancu posilnenia práv občanov. „U nás tak málo stačí na to, aby niekto obral o majetky slabších práve zneužitím princípu ich ochrany. Pre nastupujúcu generáciu na Ústavnom súde je dôležité, aby osobitne bdela nad Občianskym zákonníkom, aby sa ustrážili veci v prospech princípov súkromného práva, ochrany slabšieho,“ doplnil. Ďalej uviedol, že je veľkým zástancom princípu slobody prejavu, dôležitá je pre neho komunikácia. „Treba veci odkomunikovať. V demokracii je komunikácia veľmi dôležitá, som skôr jej zástanca,“ vysvetlil.

Rastislav Kaššák

Do volieb ho navrhla Notárska komora Slovenskej republiky. Advokátske skúšky vykonal v máji 2005. Pracoval ako právnik v právnej kancelárii Consulta, s. r. o. Ako advokátsky koncipient pôsobil u komerčného právnika a advokáta Petra Šmeringaia. Činnosť mal pozastavenú počas pôsobenia v spoločnosti Anatema, s. r. o.

Ústavná kríza sa končí!
Zdroj: Topky/Ján Zemiar

Pracoval ako výskumný vedecký pracovník a pedagóg na Katedre správneho a environmentálneho práva v Bratislave. Externe prednášal na Paneurópskej vysokej škole. Bol členom Disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory a bol asistentom vtedajšieho poslanca parlamentu Alojza Hlinu. Od roku 2017 je členom Pracovnej skupiny pre verejné právo Slovenskej advokátskej komory a členom Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Pôsobil aj ako člen Redakčnej rady odborného vedeckého časopisu Magister Officiorum a počas svojej praxe zastupoval klientov aj pred Ústavným súdom, a to vrátane spolupráce s Centrom právnej pomoci pri podávaní ústavných sťažností.

Miloš Maďar

Za kandidáta na ústavného sudcu ho navrhla jeho domovská Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Po ukončení štúdia začal pôsobiť na Právnickej fakulte UMB na pracovnej pozícii asistent, neskôr na pozícii odborný asistent. Na fakultu sa opäť vrátil a pôsobil ako odborný asistent na katedre trestného práva. V rámci svojho pracovného zaradenia bol zodpovedný najmä za vedenie seminárnych cvičení a prednášok z viacerých predmetov.

Ústavná kríza sa končí!
Zdroj: Topky/Ján Zemiar

Študoval na Slovensku, ale aj v zahraničí. V septembri 2013 úspešným zavŕšením štúdia na Nottingham Trend University v Spojenom kráľovstve získal akademický titul Master of Laws. Bol jediným spoločníkom a vedúcim advokátom v kancelárii MAĎAR & Partners, s. r. o. Je autorom viacerých odborných a vedeckých prác so zameraním najmä na problematiku obhajoby v trestnom konaní a problematiku domáceho násilia. Bol zástupcom Mikuláša Černáka. 

Martin Vernarský

Vernarského nominovala Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ako aj predošlá predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková. Pôsobí ako pedagóg na Fakulte verejnej správy UPJŠ a tiež ako externý poradca na Ústavnom súde. Bol členom Akademického senátu UPJŠ v Košiciach, rok zastával funkciu jeho predsedu. 

Ústavná kríza sa končí!
Zdroj: Topky/Ján Zemiar

Na vypočutí pred členmi ústavnoprávneho výboru uviedol, že sa na ÚS vyskytli prípady rozdielneho rozhodovania v identických skutkových veciach, no je ťažké posúdiť, kedy ide o naozaj identické právne problémy. „Pokiaľ ide o posudzovanie identity vecí, často aj malá odchýlka prerokúvaných vecí môže mať z ústavnoprávneho hľadiska veľký význam,“ povedal na margo rozdielneho rozhodovania súdu v rovnakých právnych problémoch. Vernarský tiež odpovedal na otázky týkajúce sa jeho akademického pôsobenia, zaoberal sa problematikou samosprávy. „Myslím si, že štát by mal urobiť maximum pre to, aby obecná samospráva bola funkčná,“ uviedol.

Reakcie šiestich zvolených ústavných sudcov

Sudcovia spĺňajú všetky kritériá

Zuzana Čaputová občanov žiada, aby pri volaní po spravodlivosti boli aj oni spravodliví. Ústavný súd SR je už nielen uznášaniaschopný, ale aj plne obsadený. Môže pracovať tak, ako to stanovuje Ústava SR. Vyhlásila to prezidentka a poznamenala, že menovaní z jej pohľadu najviac spĺňajú všetky kritériá.

Ústavná kríza sa končí!
Zdroj: Topky/Ján Zemiar

„Pri výbere ústavných sudcov som dôkladne zvažovala a posudzovala schopnosti každého z kandidátov, ktorých mi predložila Národná rada SR. Zvažovala som splnenie odborných a osobnostných predpokladov, k čomu výrazne prispel hlavne nový inštitút verejného vypočutia. Veľmi dôležité bolo aj kritérium osobnej integrity, zohľadňujúc informácie zo všetkých verejne dostupných a mne známych zdrojov. Prihliadala som tiež na hlasy, ktoré získali jednotliví kandidáti od poslancov Národnej rady,“ skonštatovala prezidentka.

Nedôvera v spravodlivosť je kľúčovou témou

Nových ústavných sudcov čaká viacero výziev, okrem iného sa majú aktívne podieľať na obnove dôvery občanov v justíciu, uviedla prezidentka. Podľa jej slov je dôvera v justíciu nevyhnutná pre fungovanie demokracie. Prezidentka v príhovore pripomenula aj súčasnú situáciu v spoločnosti, kde podľa nej rezonuje téma podozrení voči niektorým sudcom.

Ústavná kríza sa končí!
Zdroj: Topky/Ján Zemiar

„Ujímate sa svojej funkcie v čase, keď je nedôvera v sudcov a spravodlivosť na Slovensku kľúčovou témou. Ujímate sa funkcie v čase, keď verejnosť oprávnene očakáva zmeny k lepšiemu. Lebo my občania potrebujeme dôverovať justícii. Je to nevyhnutné pre zdravie spoločnosti a nevyhnutné pre fungovanie demokracie. Súdna moc a sudcovia v nej musia byť nielen nezávislí, ale aj zodpovední. Majú predstavovať elitu spoločnosti, veď práve sudcovia rozhodujú o našich právach, našom majetku, o našej osobnej slobode,“ uviedla prezidentka. Podľa nej sú súčasné podozrenia voči niektorým sudcom veľmi závažné a nie je možné ich ignorovať.

Justícia by sa mala s podozreniami vysporiadať sama

Prezidentka považuje dôveru občanov v justíciu za kľúčovú. „Spoločnosť potrebuje dôverovať aj tomu, že sudcovský stav sa sám dokáže vysporiadať s excesmi sudcov, ktorí zišli z cesty, pokiaľ toho nie sú schopní oni sami. Keď toto verejnosť zo strany sudcov a sudcovskej samosprávy nevidí, keď vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti príslušní predstavitelia justície odsúvajú od seba, je nedôvera verejnosti voči sudcovskému stavu prirodzená a oprávnená,“ dodala prezidentka. 

Ústavná kríza sa končí!
Zdroj: Topky/Ján Zemiar

Prezidentka sa na záver prihovorila aj občanom, ktorým pripomenula, že pri volaní po spravodlivosti majú byť tiež spravodliví. „Viem, že s pribúdajúcimi správami o ovplyvňovaní sudcov, prokurátorov a policajtov máte veľa dôvodov na sklamanie. Chcem vás požiadať, aby sme pri volaní po spravodlivosti boli aj my spravodliví. Aby sme zlyhania jednotlivcov neprenášali na celý justičný stav. Aby sme rozlišovali, nezovšeobecňovali a ak sa dá, dôverovali. Samozrejme, je pritom nevyhnutné, aby pokračovalo objasnenie všetkých podozrení a spravodlivosť zvíťazila. Posledné mesiace ma utvrdzujú, že sme v tomto na dobrej ceste,“ uzavrela.

Danko a Pellegrini vítajú, že ÚS je v kompletnom zložení

Predseda Národnej rady SR Andrej Danko a premiér Peter Pellegrini vítajú, že Ústavný súd SR je už v kompletnom zložení. Pellegrini súhlasí s potrebou očistenia justície, o ktorej hovorila po menovaní nových ústavných sudcov Čaputová. Ako poznamenal, je na sudcovskom stave, aby našiel silu a odvahu vyzliecť z talára tých, ktorí znižujú dôveru v slovenské súdnictvo. Myslí si, že pokiaľ sudcovia, ktorí krivia systém, ostanú v talároch, situácia sa nezmení.

Ústavná kríza sa končí!
Zdroj: Topky/Ján Zemiar

Parlament hlasoval o sudcoch deväťkrát

Parlament zvolil 25. septembra zvyšných štyroch kandidátov na ústavných sudcov, ktorých ponúkol na vymenovanie prezidentke. Jej hovorca koncom septembra reagoval, že výber nových ústavných sudcov v najbližších dňoch Čaputová starostlivo zváži „na základe odbornosti a osobnostných predpokladov“. Národná rada SR hlasovala v tomto roku o sudcoch celkovo až deväťkrát. Poslanci zvolili 18 kandidátov, z ktorých už medzičasom exprezident Andrej Kiska vymenoval troch nových sudcov – okrem podpredsedu Ľuboša Szigetiho a Petra Molnára aj nového predsedu Ivana Fiačana.

Ústavná kríza sa končí!
Zdroj: Topky/Ján Zemiar

Prezidentka Zuzana Čaputová mala na výber zoznam 15 mien. Medzi nimi Radoslava Procházku, Editu Pfundtner, Pavla Boroňa, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Petra Straku, Petra Melichera, Miloša Maďara, Danielu Švecovú, Mareka Tomašoviča, Patrika Palšu, Martina Vernarského, Rastislava Kaššáka, Michala Trubana a Pavla Malicha.

Ústavná kríza sa končí!
Zdroj: Topky/Ján Zemiar

Obmedzený režim od polovice februára

Ústavný súd SR fungoval v značne obmedzenom režime od 16. februára tohto roka, pričom sa uvoľnilo až deväť miest. V súčasnosti je na ústavnom súde nevybavených vyše 1400 spisov a viac ako 1000 spisov stále nemá prideleného sudcu. Plénum nebolo schopné rozhodnúť v dôležitých veciach, ako boli napríklad voľby do Európskeho parlamentu či sťažnosť neúspešného kandidáta na post prezidenta Štefana Harabina.

Prvýkrát v histórii v pléne parlamentu musel pred voľbou sudcov vystúpiť aj predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan. O kandidatúru na najcennejší sudcovský talár v Košiciach sa v tohtoročnej voľbe uchádzali aj napríklad expremiér Robert Fico či bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská, ktorá v súčasnosti čelí závažným podozreniam.


Galéria

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/AMaj
ZDROJ: TASR, SITA
VIDEO: Topky/Maarty

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články